znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II.ÚS 27/04-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. S., bytom B. B., I. S., B. B., L. B., B. B., J. Š., B. B., K. Š., B. B., B. H., B. B., R. B., B. B., R. B., B. B., V. M., B. B., Ing. J. F., B. B., V. V., B. B., G. V., B. B., L. R., B. B., E. W., B. B., M. R., B., A. K., B. B., S. K., B. B., R. P., V. A. P., Ž. n/H., Ing. Z. P., Ž. n/H., L. H., Ž. n/H., L. H., Ž. n/H., M. G., H. n/H., Ing. R. B., Ž. n/H., T. G., H. n/H., D. Ž., Z. B., Ž. n/H., A. V., B. B., J. R., B. B., a L. R., B. B., zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., bytom B. B., vo veci porušenia ich základného práva nekonaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Úradu pre finančný trh zakotveného v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. S., I. S., L. B., J. Š., K. Š., B. H., R. B., R. B., V. M., Ing. J. F., V. V., G. V., L. R., E. W., M. R., A. K., S. K., R. P., A. P., Ing. Z. P., L. H., L. H., M. G., Ing. R. B., T. G., Z. B., A. V., J. R. a L. R. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára 2004 doručená sťažnosť skupiny sťažovateľov Ľ. S., bytom B. B., I. S., B. B., L. B., B. B., J. Š., B. B., K. Š., B. B., B. H., B. B., R. B., B. B., R. B., B. B., V. M., B. B., Ing. J. F., B. B., V. V., B. B.,   G. V., B. B., L. R., B. B., E. W., B. B., M. R., B., A. K., B. B., S. K., B. B., R. P., V. A. P., Ž. n/H., Ing. Z. P., Ž. n/H., L. H., Ž. n/H., L. H., Ž. n/H., M. G., H. n/H., Ing. R. B., Ž. n/H., T. G., H. n/H. D. Ž., Z. B., Ž. n/H., A. V., B. B., J. R., B. B., a L. R., B. B., zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., bytom B. B., vo veci porušenia ich základného práva zakotveného v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorého sa malo dopustiť svojou nečinnosťou Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Úrad pre finančný trh.

Sťažovatelia porušenie nimi označeného základného práva spájajú s utrpením ujmy v súvislosti s vložením ich úspor do nebankového subjektu – do spoločnosti – B. M. G. Invest, HORIZONT Slovakia, a. s., DRUKOS, a. s., BDV družstvo, AGW, s. r. o. BOSTON Credit, a. s., SPOROINVEST, a. s., za účelom ich zhodnotenia garantovaným spôsobom, ku ktorému nedošlo, a to aj z toho dôvodu, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad pre finančný trh a Generálna prokuratúra Slovenskej   republiky   neplnili   dôsledne   svoju   povinnosť   kontrolovať   dodržiavanie zákonnosti v rámci im zverených kompetencií. Svojou nečinnosťou podľa nich spôsobili, že subjekty,   ktoré   podnikali   na   trhu,   nespĺňali   zákonom   predpísané   podmienky   a ústredné orgány štátnej správy nezasiahli v rámci možností zverených im zákonom.

Po tom, ako sťažovatelia využili všetky možné prostriedky nápravy, v danom prípade nemajú možnosť domáhať sa ochrany svojho základného práva na inom orgáne ako na ústavnom súde.   Z   uvedeného   vyplýva,   že sťažovatelia podľa   § 53 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyčerpali všetky zákonné možnosti, ako sa domáhať ochrany svojho ústavného práva.

Taktiež je podľa ich názoru naplnená zákonná podmienka podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pretože porušenie vyššie uvedeného základného práva ku dňu podania sťažnosti u sťažovateľov stále trvá.

Sťažovatelia   si   zároveň   podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu ujmy vyjadrenej v peniazoch za to, že boli povinní trpieť stav finančnej ujmy vyhlásením konkurzu na uvedené spoločnosti.

Sťažovatelia   na   základe   týchto   skutočností   navrhujú,   aby   senát   ústavného   súdu vyslovil podľa čl. 127 ods. 2 ústavy tento nález:

„Nekonaním   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   Ministerstva   financií Slovenskej   republiky,   Úradu   pre   finančný   trh   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľov:... zakotvené v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky.

Priznáva primerané finančné zadosťučinenie... ktoré Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Úrad pre finančný trh, je povinný vyplatiť spoločne a nerozdielne v dvoch mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základný   práv   alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   podľa   §   25   ods.   1   zákonom o ústavnom   súde   a zisťuje,   či   je   dôvod   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Sťažovatelia   sa   domáhajú   svojou   sťažnosťou   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva, pričom za toto základné právo označujú právo upravené v čl. 55 ústavy, ktorý je súčasťou tretej hlavy prvého oddielu ústavy upravujúceho princípy hospodárstva Slovenskej republiky, a nie druhej hlavy, v ktorej sú upravené základné práva a slobody. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti označujú a citujú aj čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy bez ďalšieho odôvodnenia a uvedenia príčinnej súvislosti ich možného porušenia postupom označených orgánov. Návrh na rozhodnutie ústavného súdu smeruje však len k vysloveniu porušenia ich základného práva zakotveného v čl. 55 ústavy.

Ústavný súd vychádzajúc z § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný   súd   viazaný   návrhom   na   začatie   konania,   posudzoval   sťažnosť   sťažovateľov vo vzťahu   k možnému   porušeniu   ich   základného   práva   podľa čl.   55   ústavy   označeného v návrhu na rozhodnutie o ich sťažnosti. Ústavný súd uzavrel, že sťažovateľmi označené základné právo podľa čl. 55   ústavy do kategórie základných práv a slobôd podľa ústavy zjavne nepatrí. Z toho dôvodu ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou sťažnosť sťažovateľov odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2004