znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 27/01-21

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2001 predbežne prerokoval podnet J. G., bytom K., vo veci porušenia jeho základného práva na informáciu a diskreditácie jeho osoby a takto

r o z h o d o l :

Podnet J. G.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 12. januára   2001   doručené   podanie   J.   G.,   bytom   K.,   označené   ako   „Vydanie predbežného   konania“,   ktoré   bolo   na   výzvu   ústavného   súdu   doplnené   ďalšími podaniami   navrhovateľa   z 2.   februára   2001,   21.   februára   2001   a 1.   marca   2001, ktorými sa domáha vyslovenia porušenia jeho práva na informáciu a diskreditovania jeho   osoby   v konaní   o priznaní   jeho   dôchodku,   a to   orgánmi   Sociálnej   poisťovne a Krajským súdom v Košiciach.

Ústavný súd zhodnotil po obsahovej stránke podanie navrhovateľa ako podnet (čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) a opakovanými výzvami sa obracal na navrhovateľa,   aby   tento   odstránil   formálnoprávne   nedostatky   svojho   podania   a predložil splnomocnenia na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Na základe doplnkov navrhovateľ nakoniec poukazuje na porušovanie práva na informáciu   zo strany posudkových komisií sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, ako aj na predlžovanie   sporu   Krajským   súdom   Košice,   ktorému   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   vrátil   v decembri   2000   celú   vec   na   ďalšie   konanie   a nové   rozhodnutie. Navrhovateľ vzhľadom na svoju sociálnu situáciu na výzvu ústavného súdu predložiť splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom reagoval tak, že nemá financie si takéhoto zástupcu zabezpečiť a požiadal ústavný súd, aby vo veci konal bez jeho zástupcu alebo aby mu ho ustanovil.

Ústavný   súd   sa   žiadosťou   navrhovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu zaoberal a dospel k záveru, že právo uplatňované navrhovateľom na ústavnom súde by bolo   zrejme   bezúspešné   a z toho   dôvodu   žiadosti   navrhovateľa   uznesením   sp.   zn. II. ÚS 27/01 nevyhovel.

Keďže navrhovateľ nesplnil jednu z predpísaných náležitostí ustanovenú v § 20 ods. 2 zákona Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ústavný súd jeho podnet odmietol podľa § 25 ods. 2 cit. zákona pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.