SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 269/2018-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, Spolková republika Nemecko, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní sp. zn. 23 Ps 27/2017 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 23 Ps 27/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že podal 30. augusta 2017 žalobu vedenú okresným súdom pod sp. zn. 23 Ps 27/2017, v ktorej žiadal o obmedzenie spôsobilosti jeho mamy na právne úkony a určenie jej zákonného zástupcu. Uznesením zo septembra 2017 okresný súd určil sťažovateľovej mame opatrovníčku a v novembri 2017 okresný súd uznesením rozhodol o potrebe znaleckého posudku na posúdenie duševného stavu sťažovateľovej mamy. Súd takisto určil súdneho znalca.
Sťažovateľ 18. marca 2018 podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní predsedníčke okresného súdu.
Listom z 10. apríla 2018 predsedníčka okresného súdu rozhodla, že došlo k zbytočným k prieťahom v konaní okresného súdu, a to od novembra 2017 do 21. marca 2018, keď po podaní sťažnosti okresný súd opäť začal podľa slov sťažovateľa vo veci konať.
3. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení ním označených práv napadnutým konaním okresného súdu a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 87 486,037 eur.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
5. Ústavný súd úvodom konštatuje, že sťažovateľ k svojej sťažnosti nepriložil splnomocnenie na zastupovanie jeho osoby pred ústavným súdom advokátom (požiadavka plynúca z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a ani nepreukázal majetkové pomery pre účely rozhodnutia ústavného súdu o ďalšom postupe v otázke ustanovenia advokáta ústavným súdom.
5.1 Ústavný súd ďalej konštatuje, že argumentácia sťažovateľa je stručnejšieho rázu a nedovoľuje ústavnému súdu posúdiť efektívnosť postupu všeobecných súdov v jeho veci alebo opodstatnenosť prijatia sťažnosti na ďalšie konanie a vyžiadanie si spisu na štúdium (požiadavka odôvodnenia návrhu plynúca z § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
5.2 Ústavný súd ďalej uvádza, že sám okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky konštatoval vznik prieťahov v konaní a podľa samotného sťažovateľa po tomto konštatovaní okresný súd ďalej riadne koná. Sťažovateľ sa teda domáha zduplicitnenia konštatovania prieťahov v konaní pred okresným súdom, čo nie je z pohľadu ústavného súdu opodstatnené, keďže ochranu sťažovateľovým právam týkajúcim sa efektívnosti a rýchlosti konania poskytol už okresný súd.
6. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2018