SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 269/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou Suchánkovou,M. Waltariho 7, Piešťany, ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenompod sp. zn. 27 Cb 120/2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenompod sp. zn. 8 Cob 30/2014, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola5. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou Suchánkovou, M. Waltariho 7,Piešťany, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 27 Cb 120/2005 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“)a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 8 Cob 30/2014 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konaniao zaplatenie sumy 3 196,57 € vedeného okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 120/2005v procesnom postavení navrhovateľa. Návrh na začatie konania bol okresnému súdudoručený 20. septembra 2004.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„Prvé pojednávanie v tejto mojej právnej veci bolo nariadené až dňa 30. 06. 2006, z čoho vyplýva, že prvostupňový súd vo veci nekonal osemnásť mesiacov. Ďalšie pojednávania boli nariadené na deň 02. 11. 2006, 23. 02. 2007 a 18. 05. 2007 a po týchto pojednávaniach nasledovali ďalšie pojednávania až v roku 2011, 2012 a 2013. Dňa 30. 06. 2013 súd po pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej, proti ktorému som sa dňa 27. 11. 2013 odvolal.
Dňa 04. 02. 2013 bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave (správne má byť4. februára 2014, pozn.).
Na prieťahy v konaní na súde prvého stupňa som podal sťažnosť zo dňa 28. 11. 2014, ktorá sťažnosť bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 04. 12. 2014.
V upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 16. 12. 2014 mi oznamuje predsedníčka Okresného súdu Bratislava I JUDr. Eva Fulcová, že moja sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná a moja právna vec vedená pod sp. zn. 27Cb/120/2005 je na základe rozhodnutia predsedníčky Okresného súdu Bratislava I zaradená medzi sledované veci s režimom úkonov kontroly vo veci každé tri mesiace.“
Podľa názoru sťažovateľa „Ďalšie prieťahy v konaní pokračujú na Krajskom súde v Bratislave, keď spis v mojej právnej veci bol predložený Krajskému súdu v Bratislave ako odvolaciemu súdu na prejednanie môjho odvolania a rozhodnutie o ňom ešte dňa 04. 02. 2014. Odvolacie konanie je vedené pod sp. zn. 8 Cob/30/2014.
Krajský súd v Bratislave má predložený spis od 04. 02. 2014, no do dnešného dňa vo veci nekoná a o mojom odvolaní doteraz nebolo rozhodnuté.
Sťažnosť na prieťahy v konaní na Krajskom súde v Bratislave som spísal dňa 20. 11. 2014. Dňa 28. 11. 2014 bola táto sťažnosť doručená Krajskému súdu v Bratislave.
Aj túto sťažnosť považuje Krajský súd v Bratislave za dôvodnú, čo mi bolo oznámené listom zo dňa 10. 12. 2014. Okrem toho je v tom liste uvedené, že podľa informácie, ktorú poskytla predsedníčka senátu 8Cob je moja právna vec zaradená do harmonogramu prejednávaných vecí na prvý štvrťrok roku 2015.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Bratislava I v konám vedenom pod spisovou značkou 27 Cb/120/2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob 30/2014 porušené bolo.
2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu vo výške 3 000,00 €, ktoré mu OS Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 355,73 € (2 úkony a' 139,83 € prevzatie veci a spísanie sťažnosti, spolu 279,66 € + 2 x režijný paušál a' 8,39 € = 16,78 = 296,44 € + 20% DPH 59,29 €, spolu 355,73 €), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť advokátke JUDr. Daniele Suchánkovej... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idepredovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní predorgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, abytento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takútomožnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.27 Cb 120/2005 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob 30/2014došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým postupom okresného súdu
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne saprávna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto nanaplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,III. ÚS 224/05).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) saochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavnýmsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného právaoznačenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade okresným súdom) ešte mohlotrvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzaťk namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde). Navyše zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorejsťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základnéhopráva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súdmeritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m.m. IV. ÚS 223/2010).
Ústavný súd zistil, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol rozsudkomsp. zn. 27 Cb 120/2005 z 30. júna 2013. Tento rozsudok napadol sťažovateľ odvolaním.V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (2. februára 2015) už okresný súd vo vecimeritórne rozhodol a spis bol už mimo jeho dispozície, pretože ho predložil krajskému súduna rozhodnutie o odvolaní.
Zo zistení ústavného súdu teda vyplýva, že okresný súd v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu už vo veci meritórne rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol porušovaťzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto pri predbežnomprerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákon o ústavnom súde akozjavne neopodstatnenú.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým postupom krajského súdu
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom konanímá nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojemautonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadomna konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovaťtakými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ vzmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakterpostupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolomožné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosťspravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,III. ÚS 59/05).
Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súdv súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovipríslušného súdu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje zaúčinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu priochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu(porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnomkonaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerýchustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje zataké prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobenéprieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonnéhoustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriťvšetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverenývybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrenína odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky vočizodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že akorgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesťbez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (§ 25ods. 3 zákona o ústavnom súde) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sadoterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestorna prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčinenéhonečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základnéhopráva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnostiz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi krajského súdupodal 28. novembra 2014. Po podaní sťažnosti krajský súd rozhodol vo veci samejrozsudkom sp. zn. 8 Cob 30/2014 z 12. marca 2015 tak, že potvrdil odvolaním napadnutýrozsudok okresného súdu a celý spisový materiál vrátil súdu prvého stupňa. Z uvedenéhovyplýva, že prostredníctvom tejto sťažnosti sa zabezpečila efektívna ochrana jehozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Navyše podľa názoru ústavného súdu krajskýsúd v napadnutom konaní meritórne rozhodol v ústavne akceptovateľnej lehote (necelých14 mesiacov od doručenia spisu).
Sumarizujúc dosiaľ uvedené, ústavný súd konštatuje, že postup krajského súduv namietanom konaní bol najmä v období po predložení spisu súdom prvého stupňapoznamenaný prieťahmi, ale po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdochpredsedovi krajského súdu došlo k náprave, pričom ešte pred predbežným prerokovanímsťažnosti krajský súd o odvolaní rozhodol.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosťsťažovateľa odmietol i v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. apríla 2015