znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 269/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Danielou   Suchánkovou,M. Waltariho   7,   Piešťany,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ÚstavySlovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenompod sp. zn. 27 Cb 120/2005 a postupom   Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenompod sp. zn. 8 Cob 30/2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola5. februára 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Danielou   Suchánkovou,   M.   Waltariho   7,Piešťany,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konanívedenom pod sp. zn. 27 Cb 120/2005 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“)a postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 8 Cob 30/2014 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konaniao zaplatenie sumy 3 196,57 € vedeného okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 120/2005v procesnom   postavení   navrhovateľa.   Návrh   na   začatie   konania   bol   okresnému   súdudoručený 20. septembra 2004.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„Prvé pojednávanie v tejto mojej právnej veci bolo nariadené až dňa 30. 06. 2006, z čoho   vyplýva,   že   prvostupňový   súd   vo   veci   nekonal   osemnásť   mesiacov.   Ďalšie pojednávania boli nariadené na deň 02. 11. 2006, 23. 02. 2007 a 18. 05. 2007 a po týchto pojednávaniach   nasledovali   ďalšie   pojednávania   až   v   roku   2011,   2012   a   2013. Dňa 30. 06. 2013 súd po pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej, proti ktorému som sa dňa 27. 11. 2013 odvolal.

Dňa 04. 02. 2013 bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave (správne má byť4. februára 2014, pozn.).

Na prieťahy v konaní na súde prvého stupňa som podal sťažnosť zo dňa 28. 11. 2014, ktorá sťažnosť bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 04. 12. 2014.

V upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 16. 12. 2014 mi oznamuje predsedníčka   Okresného   súdu   Bratislava   I   JUDr.   Eva   Fulcová,   že   moja   sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná a moja právna vec vedená pod sp. zn. 27Cb/120/2005 je na základe   rozhodnutia   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   I   zaradená   medzi sledované veci s režimom úkonov kontroly vo veci každé tri mesiace.“

Podľa názoru sťažovateľa „Ďalšie prieťahy v konaní pokračujú na Krajskom súde v Bratislave, keď spis v mojej právnej veci bol predložený Krajskému súdu v Bratislave ako odvolaciemu   súdu   na   prejednanie   môjho   odvolania   a   rozhodnutie   o   ňom   ešte dňa 04. 02. 2014. Odvolacie konanie je vedené pod sp. zn. 8 Cob/30/2014.

Krajský súd v Bratislave má predložený spis od 04. 02. 2014, no do dnešného dňa vo veci nekoná a o mojom odvolaní doteraz nebolo rozhodnuté.

Sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   som   spísal dňa 20. 11. 2014.   Dňa   28.   11.   2014   bola   táto   sťažnosť   doručená   Krajskému   súdu v Bratislave.

Aj túto sťažnosť považuje Krajský súd v Bratislave za dôvodnú, čo mi bolo oznámené listom zo dňa 10. 12. 2014. Okrem toho je v tom liste uvedené, že podľa informácie, ktorú poskytla   predsedníčka   senátu   8Cob   je   moja   právna   vec   zaradená   do   harmonogramu prejednávaných vecí na prvý štvrťrok roku 2015.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛...   na   prerokovanie   jeho   právnej   veci bez zbytočných   prieťahov,   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Slovenskej   republiky,   postupom Okresného súdu Bratislava I v konám vedenom pod spisovou značkou 27 Cb/120/2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob 30/2014 porušené bolo.

2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu   vo výške 3   000,00   €,   ktoré mu   OS Bratislava I povinný vyplatiť   do 2   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ sa   priznáva   náhrada   trov   právneho   zastúpenia   vo   výške 355,73 € (2 úkony a' 139,83 € prevzatie veci a spísanie sťažnosti, spolu 279,66 € + 2 x režijný paušál a' 8,39 € = 16,78 = 296,44 € + 20% DPH 59,29 €, spolu 355,73 €), ktoré je Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   vyplatiť   advokátke   JUDr.   Daniele   Suchánkovej... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idepredovšetkým   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutímpríslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   aleboslobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní predorgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, abytento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takútomožnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.27 Cb 120/2005 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob 30/2014došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým postupom okresného súdu

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne saprávna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty,dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto nanaplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2   ústavy nestačí, aby   štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,III. ÚS 224/05).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) saochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavnýmsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného právaoznačenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade okresným súdom) ešte mohlotrvať.   Ak   v   čase,   keď   sťažnosť   bola   doručená   ústavnému   súdu,   už   nemohlo   dochádzaťk namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom   okresného   súdu,ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom   súde).   Navyše   zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti,   prostredníctvom   ktorejsťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základnéhopráva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súdmeritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m.m. IV. ÚS 223/2010).

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   v   napadnutom   konaní   rozhodol   rozsudkomsp. zn. 27 Cb 120/2005 z 30. júna 2013. Tento rozsudok napadol sťažovateľ odvolaním.V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (2. februára 2015) už okresný súd vo vecimeritórne rozhodol a spis bol už mimo jeho dispozície, pretože ho predložil krajskému súduna rozhodnutie o odvolaní.

Zo zistení ústavného súdu teda vyplýva, že okresný súd v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu už vo veci meritórne rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol porušovaťzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto pri predbežnomprerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákon o ústavnom súde akozjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým postupom krajského súdu

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom konanímá   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   48/03,III. ÚS 59/05).   Pojem „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojemautonómny,   ktorý   treba   vykladať   a   aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S   ohľadomna konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovaťtakými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ vzmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakterpostupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolomožné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sťažnosťspravidla   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (napr.   I.   ÚS   41/01,   I.   ÚS   57/01,III. ÚS 59/05).

Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súdv súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovipríslušného súdu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje zaúčinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľačl.   6   ods.   1   dohovoru),   ktorý   vzhľadom   na   subsidiárne   postavenie   ústavného   súdu   priochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu(porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnomkonaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmenea doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerýchustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje zataké prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobenéprieťahy   v   konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonnéhoustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriťvšetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverenývybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrenína   odstránenie   nedostatkov,   ak   je   to   potrebné,   vyvodí   za   vzniknuté   nedostatky   vočizodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že akorgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesťbez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (§ 25ods. 3 zákona o ústavnom súde) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sadoterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestorna prijatie   opatrení   s   cieľom   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčinenéhonečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základnéhopráva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnostiz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľ   sťažnosť   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi krajského súdupodal   28.   novembra   2014.   Po   podaní   sťažnosti   krajský   súd   rozhodol   vo   veci   samejrozsudkom sp. zn. 8 Cob 30/2014 z 12. marca 2015 tak, že potvrdil odvolaním napadnutýrozsudok okresného súdu a celý spisový materiál vrátil súdu prvého stupňa. Z uvedenéhovyplýva,   že   prostredníctvom   tejto   sťažnosti   sa   zabezpečila   efektívna   ochrana   jehozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Navyše podľa názoru ústavného súdu krajskýsúd v napadnutom konaní meritórne rozhodol v ústavne akceptovateľnej lehote (necelých14 mesiacov od doručenia spisu).

Sumarizujúc   dosiaľ   uvedené,   ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   krajského   súduv namietanom   konaní   bol   najmä   v   období   po   predložení   spisu   súdom   prvého   stupňapoznamenaný   prieťahmi,   ale   po   podaní   sťažnosti   podľa   §   62   a   nasl.   zákona   o   súdochpredsedovi krajského súdu došlo k náprave, pričom ešte pred predbežným prerokovanímsťažnosti krajský súd o odvolaní rozhodol.

Vychádzajúc   z uvedeného,   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosťsťažovateľa odmietol i v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015