znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 269/2013-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   G.   a J.   G.,   obaja   bytom   L.,   vo   veci   namietaného porušenia ich práv podľa „čl. 15, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 40, čl. 41, čl. 44, čl. 46, čl. 20 Ústavy SR a čl. 6, čl. 8, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8 Co/118/2010 z 28. apríla 2011 a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 15 C/128/2003 z 18. marca 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G. a J. G.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára 2013   doručená   sťažnosť   M.   G.   a J.   G.   (ďalej   len   „sťažovatelia“)   vo   veci   namietaného porušenia ich práv podľa «čl. 15, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 40, čl. 41, čl. 44, čl. 46, čl. 20 Ústavy SR (ďalej len „ústava“) a čl. 6, čl. 8, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)» rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co/118/2010 z 28. apríla 2011 a rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C/128/2003 z 18. marca 2010.

V sťažnosti sťažovatelia uviedli, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 15 C/128/2003 z 18. marca   2010   zamietol   ich   žalobu „o   zdržanie   sa   zásahov   do   vlastníckeho   práva“. O odvolaní   sťažovateľov   rozhodol   krajský   súd   rozsudkom   sp.   zn.   8   Co/118/2010 z 28. apríla 2011, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, nepripustil zmenu žaloby a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Sťažovatelia   proti   rozsudku   krajského   súdu   podali   dovolanie.   Najvyšší   súd Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   uznesením   č.   k.   2   Cdo/141/2012-464 z 27. septembra 2012 ich dovolanie odmietol.

Sťažovatelia sú toho názoru, že „uvedenými rozhodnutiami došlo k zásahu do jej základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami a to konkrétne k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok, práva na súkromie a rodinný život, práva na ochranu životného prostredia, života a zdravia, práva na ochranu majetku, k porušeniu práv jej dieťaťa, práva na súdnu a inú právnu ochranu.“.

Navrhli, aby ústavný súd rozhodol o ich sťažnosti týmto nálezom:„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Postupom porušujúcim čl. 15, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 40, čl. 41, čl. 44, čl. 46, čl. 20 Ústavy SR a čl. 6, čl. 8, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení neskorších dodatkových protokolov došlo zo strany porušovateľa v 1. rade a porušovateľa v 2. rade k zásahu do uvedených práv sťažovateľov.

3. Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. č. k. 8Co/118/2010 zo dňa 28.04.2011 a rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 15C/128/2003-343 zo dňa 18.03.2010 sa zrušujú.

4. Vec sa vracia na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000€, ktoré sú Okresný súd Prešov a Krajský súd Prešov povinný zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   V   rámci   predbežného   prerokovania   veci   ústavný   súd   zistil,   že   o   návrhu sťažovateľov vo vzťahu ku krajskému súdu už raz rozhodoval. V konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 394/2011 rozhodol uznesením zo 7. septembra 2011 tak, že sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažnosťou   zo   16.   januára   2013,   doručenou   ústavnému   súdu   18.   januára   2013, sťažovatelia opätovne navrhujú rozhodnúť o porušení označených práv krajským súdom jeho rozsudkom sp. zn. 8 Co/118/2010 z 28. apríla 2011.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach   konania,   ak   v   ďalšom   návrhu   už   podmienky   konania   boli   splnené. Z uvedených   dôvodov   nebolo   možné   vyhovieť   sťažnosti   a   preskúmavať   napadnuté rozhodnutie krajského súdu.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľov v tejto časti nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol o nej tak, že ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

2. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 15 C/128/2003 z 18. marca 2010, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu   základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   subsidiárne,   teda   len   vtedy,   keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Keďže proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok   (čo   sťažovatelia   aj   využili),   nie   je   v   právomoci   ústavného   súdu   poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov vo vzťahu k okresnému súdu, preto ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2013