SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 269/2011-74
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval oznámenie sudcov Ľudmily Gajdošíkovej, Ladislava Orosza a Jána Lubyho o rozhodnutie ich predpojatosti vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 7691/2010 a takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sp. zn. Rvp 7691/2010.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. decembra 2010 doručený návrh Mgr. Mgr. Bc. D. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 v spojitosti s čl. 10, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami ústavného súdu vedenými pod č. k. I. ÚS 330/2010-47 a sp. zn. IV. ÚS 212/2010.
Sudcovia IV. senátu ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby oznámili predsedníčke ústavného súdu, že rozhodovali vo veci sťažovateľa uznesením sp. zn. IV. ÚS 212/2010 z 20. mája 2010 tak, že jeho sťažnosť odmietli pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
V uvedenom podaní uviedli :
«V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 15. decembra 2010 sťažovateľ formuluje na viacerých miestach závažné výhrady proti postupu a rozhodnutiu IV. senátu v predmetnej veci; napr. na str. 50 tejto sťažnosti okrem iného uvádza: „...Uznesením č. IV. ÚS 212/2010-37 zo dňa 20. 05. 2010 sudcovia senátu Ústavného súdu SR (JUDr. Ján Luby, JUDr. Ľudmila Gajdošíková, JUDr. Ladislav Orosz) zabránili sťažovateľovi v prístupe spravodlivosti, keďže zmarili právo sťažovateľa na verejné a spravodlivé súdne konanie na nezávislom a nestannom súde zriadenom zákonom...
Z uvedeného protizákonného a protiústavného postupu senátu Ústavného súdu na čele s predsedom senátu JUDr. Jánom Lubym vyplynulo dôvodné podozrenie na trestnú činnosť – zneužívanie právomoci verejného činiteľa (§ 326 Trestného zákona), kedy sudca spravodajca, a ani sudcovia uvedeného senátu...neaplikovali v danom prípade na základe § 31a zákona o ústavnom súde ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech súkromným osobám v rozpore s verejným záujmom, zákonmi SR a Ústavou SR. ako aj medzinárodnými zmluvami, ktoré garantujú základné ľudské práva a slobody, a ktorými je SR viazaná. “.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti som spolu s ďalšími členmi IV. senátu dospel k záveru, že citované (ako aj ďalšie) časti sťažnosti možno považovať za vyhlásenie sťažovateľa v zmysle § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), t. j. za vyhlásenie, že sudcov IV. senátu, a teda aj mňa, v predmetnej veci odmieta pre ich predpojatosť.
Aj keď uvedené námietky sťažovateľa považujem za neopodstatnené a v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý a som pripravený o sťažnosti sťažovateľa rozhodnúť objektívne a nestranne, považujem za potrebné námietky sťažovateľa predložiť na postup a rozhodnutie podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde.»
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
Zo subjektívneho hľadiska ústavný súd bral do úvahy, že sudcovia Ľudmila Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby sami svoju predpojatosť v predmetnej veci nevyhlásili, takže v tomto smere sú spôsobilí vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 7691/2010 rozhodovať nestranne.
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosti sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybnosti závisí od posúdenia konkrétnych okolnosti prípadu. Tzv. subjektívna nestrannosť sa posudzuje nielen podľa subjektívneho postupu sudcu, ale aj podľa objektívnych symptómov.
Ústavný súd posúdil relevantnosť dôvodov oznámených sudcami z objektívneho hľadiska a dospel k záveru, že pokiaľ už v jednej veci sťažovateľa rozhodli a sťažovateľ sa nestotožnil so závermi ich rozhodnutia ako senátu a pokiaľ vyslovuje podozrenie zo spáchania trestného činu, tieto skutočnosti bez ďalšieho objektívne neodôvodňujú existenciu pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti sudcov, a preto nevedie k ich vylúčeniu vo veci sťažovateľa.
Ústavný súd v kontexte uvedeného zohľadnil najmä ústavné postavenie sudcu ústavného súdu, jeho sľub a tiež skutočnosť, že garanciou pre nestrannú ochranu ústavnosti v označenej veci je jej prerokovanie a rozhodnutie v pôsobnosti celého senátu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011