znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 269/04-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla v konaní   o   sťažnosti   DAMITA   Slovenská   kozmetika   Bratislava   spol.   s r.   o.,   so sídlom Rovniankova 18, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. A. B., so sídlom Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Senica   ako   právneho nástupcu Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. SI 5 C 156/01 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo DAMITA Slovenská kozmetika Bratislava spol. s r. o., so sídlom Rovniankova   18,   Bratislava,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upravené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 5 C 156/01 a teraz v konaní vedenom na Okresnom   súde   Senica   ako   právnom   nástupcovi   Okresného   súdu   Skalica   pod   sp.   zn. SI 5 C 156/01   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Senica   p   r   i k a z u j   e  ,   aby   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. SI 5 C156/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. DAMITA Slovenská kozmetika Bratislava spol. s r. o. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Senica povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. DAMITA Slovenská kozmetika Bratislava spol. s r. o. p r i z n á v a   úhradu trov právneho   zastúpenia   9   342   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún), ktoré je Okresný súd Senica p o v i n n ý   zaplatiť na účet advokáta JUDr. A. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô vo d n e n i e :

I.

  Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra 2004 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DAMITA Slovenská kozmetika Bratislava spol. s r. o., so sídlom Rovniankova 18, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom   JUDr.   A.   B.,   so   sídlom   Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci   v primeranej   lehote   upraveného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 156/01.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka doručila 3. októbra 2001 okresnému súdu návrh   na   začatie   konania   o náhradu   škody   proti   odporcovi   M.   O..   Po   žiadostiach sťažovateľky o nariadenie termínu pojednávania z 13. mája 2002, zo 16. septembra 2002 a z 18. októbra 2002 bolo prvé pojednávanie vo veci nariadené na 3. december 2002, t. j. po viac   ako   12   mesiacoch   od   doručenia   návrhu   okresnému   súdu.   Sťažovateľka   sa   na pojednávaní 3. decembra 2002 nezúčastnila z dôvodu ochorenia svojho právneho zástupcu, pričom svoju neúčasť ospravedlnila. Pojednávanie bolo odročené na 14. január 2003. Toto pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   odporcovi   bolo   uložené   preukázať dokladmi   výšku   zaplatených   splátok   z dlhu   a sťažovateľke   bolo   uložené   zaslať   súdu účtovné   doklady.   Požadované   doklady   sťažovateľka   predložila   okresnému   súdu 22. mája 2003.   Od   tohto   termínu   okresný   súd   podľa   vyjadrenia   sťažovateľky   vo   veci „vôbec nekoná“.

Sťažovateľka aj v ďalšom období listami z 28. augusta 2003 a z 21. septembra 2004 žiadala   okresný   súd   o skoré   nariadenie   pojednávania.   V doterajšom   priebehu   konania sťažovateľka dvakrát podala aj sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 zákona Slovenskej národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení   neskorších   predpisov.   Na   prvú   sťažnosť   z 23.   februára   2004   odpovedala predsedníčka   okresného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr.   1507/04   z   11.   marca   2003,   v ktorom vyhodnotila   sťažnosť   ako   opodstatnenú.   Ku   prieťahom   podľa   nej   došlo   z objektívnych dôvodov (nedostatočné obsadenie súdu sudcami, ale aj čiastočný podiel sťažovateľky na prieťahoch). Na opakovanú sťažnosť sťažovateľky zo 7. júna 2004 reagovala predsedníčka okresného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr.   1525/04   zo   17.   augusta   2004,   v ktorom   opätovne vyhodnotila sťažnosť ako opodstatnenú z objektívnych dôvodov. Za dôvod, prečo vo veci nebolo   dosiaľ   rozhodnuté,   považuje   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi skutočnosť, že sťažovateľka si uplatňuje v namietanom konaní totožný nárok ako v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 485/01, v rámci ktorého bola exekúcia uznesením zastavená a po odvolaní   sťažovateľky   bola   vec   predložená   na   rozhodnutie   odvolaciemu   súdu.   Podľa odpovede predsedníčky okresného súdu sa vo veci bude konať až po vrátení príslušného exekučného spisu z odvolacieho konania podľa časových možností sudcu, „nakoľko tunajší súd bol ku dňu 1. 1. 2005 zrušený a v dôsledku prípravy na jeho presťahovanie bude musieť obmedzovať svoju činnosť“. Sťažovateľka s argumentáciou predsedníčky okresného súdu nesúhlasí a poukazuje na to, že v namietanom konaní   nedošlo ani k zastaveniu konania z dôvodu   res   iudicata,   ani   k prerušeniu   konania   z dôvodu   súbehu   uplatnených   nárokov (litispedencia).

Podľa   názoru   sťažovateľky   došlo   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   156/01 k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,   a preto   navrhuje,   aby   ústavný   súd   prijal   jej   sťažnosť   na   ďalšie   konanie a následne vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1.   Okresný   súd   Skalica   vo   veci   o náhradu   škody   vedenom   na   Okresnom   súde Skalica pod spisovou značkou 5 C 156/01 porušil právo obchodnej spoločnosti DAMITA Slovenská kozmetika Bratislava, spol. s r. o., so sídlom Rovniankova 18, Bratislava, aby sa jej   vec   prejednala   bez   zbytočných   prieťahov   v konaní,   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Skalica sa prikazuje, aby v konaní o náhradu škody vedenej na Okresnom súde Skalica pod spisovou značkou 5 C 156/01 konal.

3.   Spoločnosti   DAMITA   Slovenská   kozmetika,   spol.   s r.   o.,   priznáva   primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000,- Sk (slovom dvestotisíc korún slovenských), ktoré je okresný súd povinný zaplatiť na účet spoločnosti č.... vedený v VÚB, a. s., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

4. Spoločnosti DAMITA Slovenská kozmetika, spol. s r. o., priznáva náhradu trov právneho   zastúpenia,   ktoré   je   Okresný   súd   Skalica   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta JUDr. A. B. č. účtu:... vedený v Tatra banke, a. s., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“.

Ústavný súd sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní 17. decembra 2004 uznesením č. k. II. ÚS 269/04-14 prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie Okresný súd Senica, ktorý je po 1. januári 2005 právnym   nástupcom   okresného   súdu   a na   ktorom   sa   predmetná vec   vedie   pod   sp.   zn. SI 5 C 156/01, ako aj sťažovateľka oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda Okresného súdu Senica zaslal k sťažnosti nasledovné vyjadrenie konajúcej sudkyne:

„V predmetnej veci sa žalobca DAMITA Slovenská kozmetika Bratislava spol. s r. o. Bratislava   domáha   náhrady   škody   podľa   §   420   ods.   1   Občianskeho   zákonníka   proti žalovanému M. O., gen. v spise s tým, že v žalobe uvádza, že dňa 29. 10. 1998 žalovaný neoprávnene bez súhlasu konateľky vybral z účtu spoločnosti žalobcu sumu 150 000,- Sk, za ktoré   konanie   bol   právoplatne   odsúdený   rozsudkom   OS   Skalica   č.   k.   1 T 75/99   zo   dňa 24. 10. 2000 v ktorom bol zároveň zaviazaný nahradiť tejto spoločnosti t. j. – žalobcovi škodu vo výške 150 000,- Sk. Okrem sumy 150 000,- Sk, ktorú odporca neoprávnené vybral z účtu   spoločnosti,   vznikla   údajne   ďalšia   škoda,   ktorá   pozostáva   zo   škody   skutočnej a z ušlého zisku. Pokiaľ ide o skutočnú škodu, žalobca túto špecifikoval v žalobe tak, že táto pozostáva   jednak   z penále   vyrubených   daňovým   úradom   Bratislava V a jednak   z trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s právnym zastupovaním žalobcu v trestnom konaní. Pokiaľ ide o ušlý zisk tento špecifikoval žalobca v žalobe ako neuzavretie určitých obchodných kontraktov z titulu nedostatku finančných prostriedkov na účte žalobcu a úroky z omeškania zo sumy 150 000,- Sk. Dňa 3. 12. 2002 sa konalo pojednávanie, kde sa žalobca   nedostavil,   bol   ospravedlnený   dňa   14. 1.   2003   sa   konalo   druhé   pojednávanie. Jedným   z kľúčových   dôkazných   prostriedkov   vo   veci   bolo   pripojenie   spisu   OS   Skalica 1 T 75/99,   nakoľko   nárok   žalobcu   v časti   zaplatenia   úrokov   z omeškania   závisel   od rozhodnutia v tejto trestnej veci, kde mala byť okrem iného uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi túto škodu. Ja som niekoľkokrát ústne urgovala vo veci konajúcu sudkyňu Mgr. H. S. o vydanie opravného uznesenia vo veci, nakoľko pokiaľ ide o poškodenú stranu t. j. žalobcu bol tento vo vyššie citovanom trestnom rozsudku chybne označený, čo malo za následok,   že   tento   rozsudok   pokiaľ   ide   o náhradu   škody   doposiaľ   nenadobudol právoplatnosť. Zo spisu OS Skalica č. k. 1 T 75/99 som zistila, že opravné uznesenie bolo vydané až 23. novembra 2004, proti ktorému si podal sťažnosť odsúdený t. j. žalovaný M. O., pričom spis je toho času na KS v Trnave. Bez tohto spisu sa nedá v tejto veci rozhodnúť, pretože   týmto   rozhodnutím,   je   súd   viazaný   jednak   pokiaľ   ide   o skutočnosť,   že   bola spôsobená   škoda   (čo   nie   sporné)   ale   najmä   v akom   rozsahu,   od   ktorej   výšky   závisí rozhodnutie v časti zaplatenia úrokov z omeškania.

Uvedomujem si dosť   dlhé časové odstupy medzi   jednotlivými úkonmi,   ktoré však podľa   môjho   názoru   neboli   zapríčinené   mojou   osobou   ale   sú   to   objektívne   prieťahy spôsobené mojou neprimeranou zaťaženosťou. Okrem príslušného podielu v oddelení C - ¼ - ina celkového nápadu som vybavovala aj agendu v oddelení T - v ½-ici (od 1. 9. 2004 celý nápad v oddelení T), D agendu – v ½-ici s tým, že okrem toho som robila a príslušný podiel   vo   všetkých   bočných   agendách   okrem   E   a Rob   bez   vyššieho   súdneho   úradníka. Neviem   sa   jednoznačne   vyjadriť   k priemernému   mesačnému   nápadu   vecí   počas   môjho pôsobenia na OS v Skalici ale dovoľujem si tvrdiť, že bol tak vysoký, že keď zoberieme do úvahy že mesiac má asi 22 pracovných dní z ktorých 8 dní sudca trávi v pojednávanej miestnosti tak vo zvyšných 14. dňoch som nemala šancu konať pri takej zaťaženosti aká bola na OS v Skalici bez prieťahov. Každý mesiac som upozorňovala bývalú predsedníčku súdu Mgr. H. S. na to, že nie som schopná vybavovať veci bez prieťahov, čo je zaznamenané v každej zápisnici o porade.“.

Sťažovateľka   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   8.   februára   2005   požiadala o pripustenie zmeny petitu sťažnosti a zámenu účastníka. Zmenu petitu sťažnosti navrhuje v súvislosti s reorganizáciou sústavy súdov, keď okresný súd bol k 1. januáru 2005 zrušený a všetky práva a povinnosti zo všetkých právnych vzťahov prešli na Okresný súd Senica. V dôsledku tejto zmeny navrhuje túto zmenu petitu:

1.   Okresný   súd   Senica   ako   právny   nástupca   Okresného   súdu   Skalica   vo   veci o náhradu   škody,   vedenom   pôvodne   na   Okresnom   súde   Skalica   pod   spisovou   značkou 5 C 156/01, porušil právo obchodnej spoločnosti DAMITA Slovenská kozmetika Bratislava, spol.   s.   r.   o.,   so   sídlom   Rovniankova   18,   Bratislava,   aby   sa   jej   vec   prejednala   bez zbytočných   prieťahov   v konaní,   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Senica ako právnemu nástupcovi Okresného súdu Skalica sa prikazuje, aby v konaní o náhradu škody vedenom pôvodne na Okresnom súde Skalica pod spisovou značkou 5 C 156/01 konal.

3.   Spoločnosti   DAMITA   Slovenská   kozmetika   Bratislava   spol.   s r.   o.   priznáva primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   200.000,-   Sk   (slovom   dvestotisíc   korún slovenských),   ktoré   je   Okresný   súd   Senica,   právny   nástupca   Okresného   súdu   Skalica, povinný zaplatiť   na účet spoločnosti   č.  ...   vedený   v VÚB,   a.   s.,   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

4.   Spoločnosti   DAMITA   Slovenská   kozmetika   Bratislava   spol.   s r.   o.   priznáva náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   ktoré   je   právny   nástupca   Okresného   súdu   Skalica, Okresný súd Senica povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Antona Blahu č. účtu:... vedený v Tatra banke a. s., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto nálezu.“.

Čo sa týka zámeny účastníka, sťažovateľka žiada, aby ústavný súd použil správne označenie spoločnosti, ktoré znie „DAMITA Slovenská kozmetika Bratislava spol. s r. o.“.

Ústavný súd v súvislosti s návrhom na zmenu účastníka uvádza, že o tomto návrhu sťažovateľky   nebude   osobitne   rozhodovať,   pretože   táto   zmena   bola   uskutočnená s účinnosťou od 1. januára 2005 zákonom č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a z tohto dôvodu ju ústavný súd zohľadňuje pri svojej rozhodovacej činnosti.

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľka zároveň namietala porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred okresným súdom   ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1. Predmetom konania je nárok na náhradu škody. Podľa názoru ústavného súdu ide o štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, ktorá nevykazuje osobitné znaky právnej zložitosti, hoci faktickú zložitosť nemožno v tomto konaní vylúčiť. V danom prípade   okresný   súd   podľa   §   135   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   v spojení s rozsudkom sp. zn. 1 T 75/99 mal vymedzený základ pre svoj postup v namietanom konaní, a preto nemožno považovať vec ani za fakticky zložitú.

2. Správanie sťažovateľky ústavný súd hodnotil ako aktívne a súčinnostné a nemohlo mať za následok namietanú dĺžku konania.

3.   Postup   okresného   súdu   na   základe   sťažnosti,   vyjadrenia   konajúcej   sudkyne a príslušného spisu vyhodnotil ústavný súd takto:

Návrh   na   začatie   konania   bol   doručený   okresnému   súdu   5.   októbra   2001; 27. novembra   2001   bol   uhradený   súdny   poplatok   na   základe   výzvy   okresného   súdu. Po opakovaných   žiadostiach   sťažovateľky   bolo   na   3.   december   2002   nariadené pojednávanie, ktoré na žiadosť sťažovateľky bolo odročené na 14. január 2003, na ktorom súd   nariadil   dokazovanie;   rozhodol,   že   bude   vyžiadaná   správa   z Obchodného   registra Okresného   súdu   Bratislava   I,   žalovaný   zašle   doklady   o tom,   akú   sumu   zatiaľ   zaplatil sťažovateľke   ohľadom   náhrady   škody   vo   veci   vedenej   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 1 T 75/99, a sťažovateľka zašle do spisu účtovné doklady. Od tohto pojednávania okresný súd   vo   veci   nekonal   napriek   tomu,   že   požadované   skutočnosti   mu   boli   predložené a sťažovateľka opakovane žiadala o nariadenie pojednávania; 23. februára 2004 využila aj sťažnosť na prieťahy v konaní na príslušnom orgáne štátnej správy súdov.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z uvedeného   zistil,   že   do   januára   2003   okresný   súd v zásade   zabezpečoval   a robil   úkony   smerujúce   k rozhodnutiu   vo   veci   samej.   Po pojednávaní 14. januára 2003 však neurobil žiaden procesný úkon. V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd dospel   k záveru, že v označenom konaní došlo v tomto období k zbytočným prieťahom v konaní a k porušeniu základného práva sťažovateľky upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Argument konajúcej sudkyne o jej nadmernej zaťaženosti vo vzťahu k účastníkovi konania neobstojí a nezbavuje súd zodpovednosti vo vzťahu k účastníkovi konať vo veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 48/96, II. ÚS 18/98, II. ÚS 52/99).

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte   právoplatne skončené,   ústavný súd prikázal Okresnému súdu   Senica, aby v konaní vedenom pod sp. zn. SI 5 C 156/01 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Aj   keď   ústavný   súd   prikázal   Okresnému   súdu   Senica,   aby   v konaní   sp.   zn. SI 5 C 156/01   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   nepovažoval   vzhľadom   na   okolnosti prípadu   uplatnenie tejto   svojej   právomoci   za dostatočné na to,   aby sa   dosiahla vo   veci účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 200 000   Sk.   Vzhľadom   na   okolnosti   prípadu,   doterajšiu   dĺžku   konania,   v ktorom   došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade suma 20   000   Sk   zodpovedá   primeranému   finančnému   zadosťučineniu   sťažovateľky   za   ujmu, ktorú utrpela.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. Antonom Blahom v konaní pred ústavným súdom, ktoré konkrétne   nevyčíslila.   Ústavný   súd   ich   vyčíslil   sumou   9   342   Sk   (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún)   spolu   za   dva   úkony   právnej   pomoci (prevzatie veci a spísanie sťažnosti) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   (vypočítanou   zo   základu   nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 002 Sk, t. j. 4 534 Sk za jeden úkon a 136 Sk režijný paušál, pretože išlo o úkony urobené v roku 2004), pretože tieto považoval za účelne vynaložené služby právnej pomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 4. marca 2005