znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 268/07-7

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11.   decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. M. V., P., zastúpenej advokátom JUDr. T. B., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii N., v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. M. V. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2007 doručená sťažnosť RNDr. M. V., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   37   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len „listina“) postupom vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii N. (ďalej len „vyšetrovateľ PZ“), v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2006.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola na 16. marec 2007 predvolaná ako svedok k výsluchu na Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky, Úrad   boja   proti   korupcii,   odbor   boja   proti   korupcii   N.   (ďalej   len   „odbor   boja   proti korupcii“).   V stanovený   deň   sa   sťažovateľka   dostavila   k výsluchu   spolu   s advokátom JUDr. T. B. (ďalej len „advokát“) a požiadala vyšetrovateľa PZ o povolenie, aby advokát mohol byť prítomný pri jej výsluchu. Vyšetrovateľ PZ poučil sťažovateľku o tom, že bude vypočutá ako svedok, a preto nepripúšťa advokáta k výsluchu. Následne vykonal výsluch sťažovateľky.   Dňa   22.   marca   2007   sťažovateľka   podala   podnet   Úradu   špeciálnej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) na preskúmanie postupu vyšetrovateľa   PZ.   Úrad   špeciálnej   prokuratúry   sťažovateľke   až   po   jej   urgencii   listom z 23. júla 2007 oznámil, že postup vyšetrovateľa PZ považuje za zákonný, čo zdôvodnil tým,   že   platný   Trestný   poriadok   neumožňuje   vyšetrovateľovi   PZ   dovoliť   prítomnosť právneho   zástupcu   pri   výsluchu   svedka.   Sťažovateľka   stanovisko   úradu   špeciálnej prokuratúry nepovažovala za správne a opakovaným podnetom v zmysle § 34 ods. 2 zákona č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“) sa domáhala u nadriadeného prokurátora opätovného preskúmania postupu vyšetrovateľa   PZ   a úradu   špeciálnej   prokuratúry. Špeciálny prokurátor   Úradu   špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálny prokurátor“) listom   sp.   zn.   VII/2   Gv   110/06   z 11.   septembra   2007   opakovaný   podnet   sťažovateľky odložil   ako   nedôvodný   s tým,   že   postup „podriadeného   prokurátora   a vyšetrovateľa považuje za správny“.

Podľa sťažovateľky postupom vyšetrovateľa PZ bolo porušené jej základné právo podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 37 ods. 2 listiny.

Vzhľadom   na   uvedené   okolnosti   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vydal nasledovný nález:

„1/ Ústavné právo sťažovateľky na právnu pomoc podľa čl. 47 odstavec 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a   §   37   odsek   2   Listiny   základných   opráv   a slobôd   postupom vyšetrovateľa Prezídia   PZ SR,   Úrad boja proti   korupcii,   Odbor boja proti   korupcii   N. v konaní pod číslom ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2006 porušené bolo.

2/ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6 296,- Sk (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti po 2 970,- Sk + 2 x režijný paušál po 178,- Sk).“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), alebo návrhy podané   niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva na právnu   pomoc   zaručeného   v čl.   47   ods.   2   ústavy   a čl.   37   ods.   2   listiny   postupom vyšetrovateľa PZ v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2006.

Z obsahu   sťažnosti,   ako   i z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   22.   marca   2007 požiadala úrad špeciálnej prokuratúry o preskúmanie postupu vyšetrovateľa PZ, ktorý jej po predchádzajúcej urgencii 23. júla 2007 doručil odpoveď s odôvodnením, že vyšetrovateľ PZ v jej veci postupoval v súlade s Trestným poriadkom, ktorý ani neumožňuje vyšetrovateľovi PZ, aby dovolil prítomnosť právneho zástupcu pri výsluchu, a pretože nezistil porušenie zákona   ani   iného   všeobecne   záväzného   právneho   predpisu   podnet   sťažovateľky   ako nedôvodný odložil. Keďže sťažovateľka predmetné stanovisko úradu špeciálnej prokuratúry nepovažovala   za   správne,   podala   3.   septembra   2007   úradu   špeciálnej   prokuratúry opakovaný   podnet   v   zmysle   §   34   ods.   2   zákona   o prokuratúre,   v ktorom   sa   domáhala opätovného   preskúmania   postupu   vyšetrovateľa   PZ   a prokurátora   úradu   špeciálnej prokuratúry. Špeciálny prokurátor listom zn. VII/2 Gv 110/06-18 z 11. septembra 2007 opakovaný podnet sťažovateľky ako nedôvodný odložil s týmto odôvodnením:

„(...) upovedomenie o vybavení podnetu prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR je meritórne správne, odôvodnené a v súlade so zákonom. V celom   rozsahu   sa   stotožňujem   so   záverom,   že   obhajca   nie   je   oprávnený   sa zúčastniť   výsluchu   svedkov   v čase,   keď   je   vedené   trestné   stíhanie   podľa   §   199   ods.   1, resp. ods. 2 Tr. por. (...).“

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľka   zrejme   domnievala,   že   na   ochranu namietaného   porušenia   svojich   označených   práv   využila   všetky   dostupné   právne prostriedky,   ktoré   jej   zákon   na   tento   účel   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   bola oprávnená podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nebola spokojná s postupom vyšetrovateľa PZ, ktorého postup bol predmetom jej podnetu a opakovaného podnetu podaného úradu špeciálnej   prokuratúry.   Úrad   špeciálnej   prokuratúry   podnet   i   opakovaný   podnet sťažovateľky odložil ako nedôvodný, pretože nezistil porušenie zákona ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Ak sťažovateľka nebola spokojná s vybavením jej podnetu a opakovaného podnetu úradom špeciálnej prokuratúry a špeciálnym prokurátorom, mala možnosť   žiadať   o preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   svojho   podnetu   a opakovaného podnetu   formou   ďalšieho   opakovaného   podnetu   podaného   generálnemu   prokurátorovi Slovenskej republiky podľa zákona o prokuratúre, a tým žiadať nápravu. Na takomto využití zákonom predvídaného postupu vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde je nevyhnutné trvať, lebo možnosť ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky poskytnutej zákonom o prokuratúre ústavný súd považuje za účinný prostriedok jej ochrany.

Ústavný   súd   pripomína,   že   zákon   o prokuratúre   poskytuje   sťažovateľke   právne prostriedky nápravy, a to podnet, resp. opakovaný podnet, v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre v spojení s ďalšími ustanoveniami (§ 31 až 36 uvedeného zákona), ktorými sa môže domáhať preskúmania zákonnosti postupu vyšetrovateľa PZ v predmetnej veci, pokiaľ sa s týmto postupom, resp. odpoveďou na jej podnet nestotožnil. Je potrebné poznamenať, že citované ustanovenie § 31 zákona o prokuratúre sa týka všetkých konaní a postupov v ňom   vymenovaných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sú   pri   výkone   svojich   právomocí povinné   priamo   aplikovať   ústavu   ako   prameň   práva   vrátane   úpravy   základných   práv a slobôd, ktorá je jej obsahom (čl. 152 ods. 4 ústavy).

Keďže v danom prípade sťažovateľka uvedeným spôsobom nepostupovala, ústavný súd   dospel   k záveru,   že   jej   sťažnosť   nie   je   prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných a účinných prostriedkov ochrany jej základných práv, a preto o nej rozhodol (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007