znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 268/06-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   decembra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti V. Š., V., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., T., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. PN - 5 C 116/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. PN - 5 C 116/99 (pôvodne vedenej Okresným súdom Piešťany do jeho zlúčenia s Okresným súdom Trnava 1. januára 2005)   p o r u š e n é   b o l o.

2.   V.   Š. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20 000 Sk   (slovom   dvadsaťtisíc slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. júna 2006 doručené podanie V. Š., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. H., T., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. PN - 5 C 116/99 (pôvodne vedenej Okresným   súdom   Piešťany   do   jeho   zlúčenia   s okresným   súdom   1.   januára   2005)   proti odporcovi T., a. s., B. o vyplatenie výhry s príslušenstvom, ktoré na výzvu ústavného súdu doplnil podaním doručeným 31. júla 2006.

Sťažovateľ (v konaní vedenom okresným súdom navrhovateľ) sa žalobou podanou Okresnému súdu Piešťany 11. februára 1997 domáhal od stávkovej kancelárie T., a. s., B. zaplatenia sumy 49 000 Sk s príslušenstvom, ako výhier zo stávok na výsledok hokejových Majstrovstiev   sveta   1994.   Konanie   bolo   vedené   pod   sp.   zn.   5   C   28/97.   Okresný   súd Piešťany   rozsudkom   č.   k.   5   C   28/97-98   z 24.   júna   1997   zaviazal   odporcu   zaplatiť navrhovateľovi 49 000 Sk s 3 %-ným úrokom z omeškania od 23. mája 1994 do zaplatenia a 7 980 Sk trovy konania. Proti rozsudku sa odvolal odporca.

Krajský   súd   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   o odvolaní   odporcu   rozhodol rozsudkom č. k. 3 Co 21/98-118 zo 16. júna 1998 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a proti   rozsudku   pripustil   dovolanie.   Proti   rozsudku   krajského   súdu   podal   odporca 12. októbra 1998 dovolanie.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   rozsudkom č. k. 4 Cdo 57/99   z 27.   októbra   1999   zrušil   rozsudok   krajského   súdu   i Okresného   súdu Piešťany a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec bola Okresným súdom Piešťany ďalej vedená pod sp. zn. 5 C 116/99. Tento súd vyzval navrhovateľa, aby mu oznámil, či na podanom návrhu trvá. Po oznámení navrhovateľa z 22. novembra 1999, že na podanom návrhu trvá, pokračoval Okresný súd Piešťany v konaní a rozsudkom č. k. 5 C 116/91-13 z 31.   januára   2000   návrh   navrhovateľa   zamietol   a zaviazal   ho   zaplatiť   trovy   konania odporcu vo výške 13 970 Sk.

Proti rozsudku sa navrhovateľ odvolal a zároveň požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie. Okresný súd Piešťany návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením   č.   k.   5   C   116/99-26   z 18.   mája   2000   zamietol.   Navrhovateľ   14.   júna   2000 písomným   podaním   zobral   späť   svoje   odvolanie   v časti   týkajúcej   sa   zaplatenia   sumy 49 000 Sk.

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   8 Co 325/00-34 z 13. februára 2001 rozsudok   súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ na opakované výzvy Okresného súdu Piešťany reagoval až 20. januára 2004, keď podal tomuto súdu vyjadrenie a domáhal sa náhrady škody v sume 120 000 Sk. Okresný súd uznesením č. k. 5 C 116/99-76   z 25.   novembra   2005   pripustil   zmenu   návrhu   tak,   že   odporca   je   povinný   zaplatiť navrhovateľovi sumu 120 000 Sk. Uznesením č. k. PN - 11 C 116/99-81 (správne malo byť uvedené PN - 5 C 116/99-81, pozn.) z 25. mája 2006 vyzval okresný súd navrhovateľa na opravu   a doplnenie   podania.   Okresný   súd   následne   uznesením   PN   -   5   C 116/99-83   zo 6. septembra 2006 podanie navrhovateľa odmietol.

Sťažovateľ   v období,   v ktorom   podľa   neho   v konaní   vedenom   Okresným   súdom Piešťany   dochádzalo   k výrazným   prieťahom   v konaní,   požiadal   2.   septembra   2002 prostredníctvom svojho právneho zástupcu o urýchlenie konania a nariadenie pojednávania vo veci. Sťažovateľ je toho názoru, že v konaní dochádza k neodôvodneným prieťahom, ktoré ho nezmyselne predlžujú, čo má za následok porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   V.   Š.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Okresného   súdu   v Trnave porušené.

2. Okresnému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. 5 C 116/99-76 konal a rozhodol bez ďalších prieťahov.

3. V. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavný súd konštatuje nález podľa ktorého rozsudkom NS SR č. 4 Cdo 57/99 zo dňa 27. 10. 1999 bol porušený zákon č. 194/1990 a jeho novela Z. z. č. 68/1992.“

Ústavný   súd   návrh   na   začatie   konania   predbežne   prerokoval   podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   v časti   prijal   sťažnosť   uznesením č. k. II. ÚS 268/06-15 z 24. augusta 2006 na ďalšie konanie a v časti ju odmietol.

Po prijatí časti sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 26. septembra 2006 právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či vo veci trvajú na ústnom pojednávaní ústavného súdu a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Sťažovateľ aj okresný súd oznámili, že na konaní ústneho pojednávania netrvajú.

Predsedníčka okresného súdu k sťažnosti uviedla:„Navrhovateľ V. Š., bytom V. podal osobne dňa 11. 2. 1997 do podateľne Okresného súdu Piešťany prostredníctvom svojej právnej zástupkyne JUDr. D. M., AK, Piešťany návrh proti odporcovi T. a. s. stávková kancelária, B., ktorým sa domáhal zaplatiť sumu 49.000,- Sk   s príslušenstvom.   Vec   bola   vedená   pod   spisovou   značkou   5   C   28/97   a pridelená zákonnému sudcovi Mgr. J. G., ktorý vydal dňa 24. 6. 1997 rozsudok č. 5 C 28/97-98, ktorým   zaviazal   odporcu   povinnosťou   zaplatiť   navrhovateľovi   sumu   49.000,-   Sk   spolu s 3 % úrokom z omeškania od 23. 5. 1994 do zaplatenia a náhradu trov konania. Odporca podal proti tomto rozsudku odvolanie a Krajský súd v Trnave rozsudkom č. 3 Co 21/98-118 zo   dňa   16.   6.   1998   (čl.   118   spisu)   napadnutý   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   potvrdil a pripustil dovolanie.

Odporca podal proti uvedeným rozhodnutiam dovolanie (čl. 122). Najvyšší súd SR rozsudkom č. 4 Cdo 57/99-180 vydaný dňa 27. 10. 1999 uvedené rozsudky Krajského súdu v Trnave   i Okresného   súdu   Piešťany   zrušil   a vec   vrátil   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie konanie. Dňa 2. 11. 1999 bolo toto rozhodnutie NS SR doručené Okresnému súdu Piešťany a vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 116/99 a pridelená zákonnému sudcovi Mgr. J. G. Dňa 31. 1. 2000 bol vydaný rozsudok č. 5 C 116/99-13, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol   a odporcovi   priznal   náhradu   trov   konania.   Navrhovateľ   podal   proti   tomuto rozsudku odvolanie (čl. 19). Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 13. 2. 2001 (čl. 34) rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Opatrením predsedníčky Okresného   súdu   Piešťany   (čl.   38)   bola   vec   dňa   28.   12.   2001   pridelená   na   vybavenie zákonnému sudcovi Mgr. F. B., ktorý dňa 14. 1. 2003 (čl. 41, 42) vyzval práv. zástupcu navrhovateľa Mgr. J. G. (predtým sudcu Okresného súdu Piešťany) na špecifikáciu, akú právnu povinnosť odporca porušil, aká škoda navrhovateľovi vznikla, aká bola príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Právny zástupca navrhovateľa dňa 28. 1. 2003 (čl. 43) súdu oznámil, že sa s navrhovateľom dohodol na ukončení právneho zastupovania. Zákonný sudca preto vyzval navrhovateľa na špecifikáciu (čl. 44) a to dňa 30. 1.   2003   a navrhovateľ   dňa   21.   2.   2003   súdu   oznámil,   že   nemôže   oznámiť   súdu požadované údaje s tým, že si nájde právneho zástupcu (čl. 46). Zákonný sudca opätovne urgoval navrhovateľa (čl. 53) a dňa 20. 1. 2004 podal navrhovateľ osobne do podateľne súdu svoju odpoveď na výzvu, v ktorej požiadal o zmenu návrhu a nárokoval si zaplatenie škody vo výške 120.000,- Sk. Dňa 1. 10. 2004 bola predsedníckym opatrením č. 6 na čl. 75 vec pridelená sudkyni Mgr. I. Š. do návratu Mgr. F. B. z Krajského súdu v Trnave (kde bol na stáži) spolu s ďalšími vecami v počte 512, z toho 285 vecí reštančných. Dňa 25. 11. 2005 bola   uznesením   č. 5 C 116/99-76   pripustená   zmena   návrhu,   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 1. 2006, keďže právny zástupca odporcu medzičasom zmenil sídlo a súd musel zisťovať jeho novú adresu. Dňa 29. 3. 2006 bola vec predložená sudkyni od vyššej   súdnej   úradníčky   a dňa   31.   3.   2006   dala   sudkyňa   pokyn   VSÚ,   aby   vypracovala uznesenie, ktorým vyzve navrhovateľa na opravu a doplnenie návrhu (čl. 80). Dňa 25. 5. 2006 uznesením na čl. 81 vyzvala vyššia súdna úradníčka navrhovateľa na túto opravu, uznesenie mu bolo doručené dňa 1. 6. 2006. Navrhovateľ však v lehote nereagoval, preto súd uznesením na čl. 83 dňa 6. 9. 2006 podanie navrhovateľa odmietol podľa § 43 ods. 1, 2 O.   s.   p.   Toto   uznesenie   bolo   navrhovateľovi   doručené   dňa   25.   9.   2006,   doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko plynie 15-dňová odvolacia lehota.

Ako je vidieť z chronológie úkonov vo veci sudcovia konali priebežne s ohľadom na ďalšie množstvo vybavovaných vecí, nepovažujem sťažnosť za dôvodnú.“

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98).   K vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty“ dochádza   až   „právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu“   (napr. III. ÚS 127/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1.   Predmetom   konania pred okresným súdom   vo veci   vedenej   pod sp.   zn. PN   - 5 C 116/99   je   nárok   na   zaplatenie   peňažnej   sumy   s príslušenstvom.   Z hľadiska   právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd uzavrel, že vec nie je právne ani skutkovo zložitá a že tvorí štandardnú   súčasť rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov. Na právnu a faktickú zložitosť veci nepoukázala ani predsedníčka súdu.

2. Na doterajšej dĺžke konania okresného súdu má podiel aj samotný sťažovateľ, a to predovšetkým   v období   po   roku   2000,   keď   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Piešťany č. k. 5 C 116/99-13 z 31. januára 2000 (ktorý vo veci rozhodol po jej vrátení najvyšším súdom po rozhodnutí o dovolaní) podal 20. apríla 2000 odvolanie, ktorého časť týkajúcu sa zaplatenia 49 000 Sk s prísl. vzal 14. júna 2000 späť. Prieťahy v konaní spôsobil v období od 14. januára 2003 do 20. januára 2004. Sťažovateľ vypovedal splnomocnenie svojmu právnemu zástupcovi a na výzvu Okresného súdu Piešťany z 30. januára 2003 odpovedal, že je v zlom zdravotnom stave, a preto požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie a zvolenie si nového právneho zástupcu. Sťažovateľ osobne 2. júla 2003, 27. augusta 2003 a 15. októbra 2003   nahliadol   do   spisu.   Na   opakované   výzvy   súdu   na   doplnenie   podania   reagoval oznamom, že sa k veci vyjadrí po zabezpečení si právneho zástupcu. Po opätovnej urgencii Okresného súdu Piešťany na podanie vyjadrenia, resp. oznámenia, či na podanom návrhu trvá, sťažovateľ podal tomuto súdu 20. januára 2004 vyjadrenie s dôkazmi, v ktorom (po siedmich rokoch od podania návrhu) uplatňuje bližšie nešpecifikovanú škodu 120 000 Sk.

3. Z hľadiska postupu súdu ústavný súd rozdelil konanie do dvoch etáp:

a) konanie vedené   Okresným   súdom   Piešťany   o pôvodnom   návrhu   na   zaplatenie sumy 49 000 Sk pod sp. zn. 5 C 28/97 do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní a vrátení veci okresnému súdu na nové konanie - obdobie od 11. februára 1997 do 9. novembra 1999,

b)   konanie   vedené   Okresným   súdom   Piešťany   pod   sp.   zn.   5   C   116/99   do 31. decembra 2004, ďalej vedené okresným súdom pod sp. zn. PN - 5 C 116/99.

Prvú   etapu   konania   možno   označiť   za   konanie,   v ktorom   Okresný   súd   Piešťany postupoval plynule a vo veci neboli zistené prieťahy. Návrh na začatie konania bol podaný 11. februára 1997, vo veci boli uskutočnené štyri pojednávania (11. marca 1997, 22. apríla 1997, 13. mája 1997 a 24. júna 1997). Na pojednávaní 24. júna 1997 Okresný súd Piešťany rozhodol rozsudkom č. k. 5 C 28/97-98, ktorým zaviazal odporcu T., a. s., B. zaplatiť navrhovateľovi 49 000 Sk s 3 %-ným úrokom z omeškania od 23. mája 1994 do zaplatenia a 7   980   Sk   trovy   konania.   Proti   rozsudku   sa   odvolal   odporca.   Krajský   súd   o odvolaní odporcu rozhodol rozsudkom č. k. 3 Co 21/98-118 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a proti   rozsudku   pripustil   dovolanie.   Proti   rozsudku   krajského   súdu   podal   odporca 12. októbra   1998 dovolanie.   Najvyšší   súd rozsudkom   sp.   zn. 4 Cdo 57/99 z 27. októbra 1999 zrušil rozsudok krajského súdu i Okresného súdu Piešťany a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V druhej etape konania ide o konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 116/99 do 31. 12. 2004, ďalej vedené okresným súdom pod sp. zn. PN - 5 C 116/99. Konanie v uvedenej etape je poznačené prieťahmi v konaní, na ktorých sa podieľal ako Okresný súd Piešťany, tak aj okresný súd.

Po vrátení spisu najvyšším súdom a pri expedovaní rozhodnutia účastníkom konania 9.   novembra   1999   okresný   súd   zisťoval,   či   navrhovateľ   trvá   na   podanom   návrhu.   Po potvrdení   tejto   skutočnosti   sa   uskutočnilo   pojednávanie   31.   januára   2000,   na   ktorom okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 5 C 116/99-13, ktorým návrh navrhovateľa zamietol. Proti rozsudku sa navrhovateľ odvolal. Jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov okresný súd zamietol. Navrhovateľ podaním zo 14. júna 2000 vzal späť časť odvolania proti rozsudku okresného súdu v časti týkajúcej sa zaplatenia 49 000 Sk. Spis bol predložený krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní   30.   júna   2000.   Krajský   súd   rozhodoval o odvolaní v celom rozsahu, uznesením č. k. 8 Co 325/00-34 z 13. februára 2001 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Opatrením   predsedníčky   okresného   súdu   z 28.   decembra   2001   došlo   k zmene zákonného sudcu, pričom v období od 12. apríla 2001 do 14. januára 2003, t. j. viac ako 20 mesiacov,   nebol   vo   veci   vykonaný   žiadny   úkon.   V ďalšom   období   súd   opakovane 30. januára 2003, 7. apríla 2003, 9. mája 2003, 4. augusta 2003 vyzýval navrhovateľa, aby v súlade so závermi krajského súdu špecifikoval, akú právnu povinnosť odporca porušil, aká škoda mu vznikla a aká bola príčinná súvislosť medzi nimi. Svoje vyjadrenie navrhovateľ zaslal okresnému súdu 20. januára 2004, pričom ho možno označiť za podstatnú zmenu návrhu, v ktorom uplatňuje bližšie nešpecifikovanú škodu 120 000 Sk. Prieťahy v konaní v období od 1. decembra 2003 do 20. januára 2004, t. j. 12 mesiacov zapríčinil samotný sťažovateľ   (pozri   bod   2   odôvodnenia),   okresný   súd   však   voči   nemu   neuplatnil   žiadne sankcie.

Opatrením predsedníčky   okresného súdu   z 1.   októbra 2004 došlo   k ďalšej   zmene zákonného   sudcu.   Uznesením   č.   k.   5   C   116/99-76   z 25.   novembra   2004   okresný   súd pripustil   zmenu   návrhu   tak,   že   odporca   je   povinný   zaplatiť   navrhovateľovi   sumu 120 000 Sk. V období od 25. novembra 2004 do 2. januára 2006, t. j. viac ako 13 mesiacov, okresný súd nevykonal vo veci   žiadny   úkon. Po   tomto dátume okresný   súd zabezpečil náhradné   doručenie   uznesenia   právnemu   zástupcovi   odporcu.   Uznesením   č.   k.   PN   - 5 C 116/99-81 z 25. mája 2006 vyzval okresný súd navrhovateľa na doplnenie návrhu (na uznesení bolo nesprávne uvedené číslo PN - 11 C 116/99-81, pozn.). Na výzvu okresného súdu reagoval navrhovateľ 15. júna 2006 k súdom nesprávne uvedenej spisovej značke, v dôsledku čoho jeho list nebol založený v správnom spise (stalo sa tak až 5. októbra 2006). Uznesením   č.   k.   PN   -   5   C   116/99-83   zo   6. septembra   2006   okresný   súd   podanie navrhovateľa odmietol.

Konanie vo veci trvalo celkovo takmer 10 rokov, z čoho obdobia od 12. apríla 2001 do 14. januára 2003 a od 1. decembra 2003 do 25. novembra 2004, t. j. viac ako dva a pol roka boli časom úplnej nečinnosti súdu. Vzhľadom na zistené prieťahy v konaní a berúc do úvahy aj celkovú   dĺžku   konania okresného   súdu   dospel   ústavný súd k rozhodnutiu, že v konaní   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   okresný   súd   vo   veci   rozhodol   6.   septembra   2006, ústavný súd nevyslovil príkaz, aby okresný súd vo veci konal.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   50   000   Sk.   Ústavný   súd   vzhľadom   na   podiel   sťažovateľa   na celkovej dĺžke konania, ako aj so zreteľom na skutočnosť, že okresný súd vo veci rozhodol, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľa. Vzhľadom na významný podiel sťažovateľa, ako aj na to, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti ani jej doplnení nepožadoval úhradu trov právneho zastúpenia, ústavný súd mu tieto nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2006