znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 268/04-11

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., bytom N., zastúpeného JUDr. S. S., N., vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   upraveného   v čl.   6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 47/97, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra 2004   doručená   sťažnosť   M.   P.,   bytom   N.,   zastúpeného   JUDr. S.   S.,   N.,   (ďalej   len „sťažovateľ“),   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   upraveného v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva upraveného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 47/97.

Podstata sťažnosti sťažovateľa spočíva v tom, že vo veci okresného súdu sp. zn. 8 C 47/97   bolo   právoplatne   rozhodnuté   27.   novembra   2002   Krajským   súdom   v Nitre rozsudkom č. k. 7 Co 488/00-285. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ dovolanie 28. mája 2003. Vo svojej sťažnosti uvádza, že „táto vec nie je právoplatne skončená“. Požaduje preto, aby ústavný súd rozhodol, že „konaním Okresného súdu v Nitre vo veci 8 C 47/97 a predtým vo veci 8 C 135/92 boli porušené základné práva a slobody upravené v článku   6   dohovoru.“ Súčasne   požaduje   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie 100 000 Sk.

Sťažovateľ v záhlaví svojej sťažnosti uvádza, že namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite) uvádza čl. 6 Dohovoru bez jeho bližšej konkretizácie a z obsahu sťažnosti vyplýva, že namieta značné a neodôvodnené   prieťahy   a nesústredený   postup   okresného   súdu,   avšak   bez   uvedenia konkrétneho   článku   ústavy   a Dohovoru,   ako   aj   ich   právnej   (ústavnej)   kvalifikácie. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby mu oznámil, či využil sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podľa   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov. Súčasne ho upozornil na nevyhnutnosť predložiť ústavnému súdu dôkazy   preukazujúce   tvrdenia   o porušení   označených   ústavou   a Dohovorom   chránených základných práv okresným súdom v namietanom konaní.

Právny   zástupca   na   výzvu   ústavného   súdu   v určenej   lehote   odpovedal   a oznámil ústavnému   súdu,   že   jeho   klient   tento   inštitút   dosiaľ   nevyužil.   K odpovedi na výzvu ústavného súdu pripojil kópiu rozhodnutí okresného súdu a Krajského súdu v Nitre.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť návrh aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práv upravených v čl. 6 Dohovoru spôsobom, ktorý nezodpovedá požiadavkám ustanoveným v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, pričom porušenie svojich práv vidí v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 47/97, ktorý charakterizuje ako nesústredený so značnými a neodôvodnenými prieťahmi. Zo sťažnosti nemožno s určitosťou zistiť, čoho sa sťažovateľ dožaduje, pretože sťažnosť ani po jej doplnení nemá zákonom predpísané náležitosti.

Ústavný súd navyše na okresnom súde zistil, že vec sp. zn. 8 C 47/97 bola po podaní dovolania predložená 12. novembra 2003 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý o dovolaní už rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre a od 16. novembra 2004 sa vec nachádza na tomto súde (Krajskom súde v Nitre).

Z uvedených   skutočností   vyplýva,   že   v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu 8. novembra   2004   sa   vec   nachádzala   na   Najvyššom   súde   Slovenskej   republiky   a od 16. novembra 2004 je na Krajskom súde v Nitre, t. j. od 12. novembra 2003 sa vec na okresnom súde nenachádza.

Opierajúc sa o fakty prípadu a doterajšiu judikatúru ústavného súdu ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nemá zákonom predpísané náležitosti, a z tohto dôvodu ju ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na toto rozhodnutie bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 17. decembra 2004