znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 267/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., M., zastúpeného A., s. r. o., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. 9 C 145/2011 a Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 5 Co 306/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2013 doručená sťažnosť J. B., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 9 C 145/2011 a Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5 Co 306/2012. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 15. apríla 2013.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 9 C 145/2011-80 z 21. marca 2012 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa o náhradu škody   z   dôvodu   premlčania   uplatneného   nároku.   Rozsudkom   krajského   súdu   č.   k. 5 Co 306/2012-98 z 28. decembra 2012 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Rozsudok krajského súdu bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 20. februára 2013.

Keďže krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu, nie je možné zjednať nápravu podaním dovolania na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Rozsudkami   všeobecných   súdov   došlo   k   porušeniu   označených   článkov   ústavy a dohovoru, keďže postupom okresného súdu bola sťažovateľovi ako účastníkovi konania odňatá   možnosť   konať   pred   súdom   tým,   že   okresný   súd   nesprávne   posúdil   námietku premlčania uplatneného nároku sťažovateľa, v dôsledku čoho sa nezaoberal meritom veci. Následne došlo k odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred súdom aj procesným postupom krajského   súdu,   ktorý   neodstránil   uvedené   pochybenie   okresného   súdu.   Odôvodnenie rozsudku   krajského   súdu   je   navyše   nedostatočné,   keďže   nedáva   jasné   a   zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky.

Sťažovateľ   navrhol   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 9 C 145/2011 a krajským   súdom   pod   sp.   zn. 5   Co   306/2012 s tým, aby boli rozsudky okresného súdu z 21. marca 2012 a krajského súdu z 29. decembra 2012 zrušené a vec bola vrátená   okresnému   súdu   na ďalšie   konanie.   Napokon   sa   domáha   náhrady   trov   konania v sume 328,02 €.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu č. k. 5 Co 306/2012-98 z 29. decembra 2012 dovolanie, v dôsledku čoho bol spis 18. apríla 2013 okresným súdom predložený najvyššiemu súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na konanie a rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti   rozsudku   okresného   súdu   bolo   prípustné   odvolanie   ako   riadny   opravný prostriedok,   a   preto   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   právam   sťažovateľa vo vzťahu voči konaniu vedenému okresným súdom mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v tejto časti vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že sťažovateľ využil právo podať proti rozsudku okresného súdu odvolanie.

V podstate rovnaké úvahy sa vzťahujú aj na tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 306/2012. Podľa zistenia ústavného súdu totiž sťažovateľ (v priamom rozpore so svojím sťažnostným tvrdením o neprípustnosti dovolania) podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom dosiaľ najvyšší súd nerozhodol. Vzhľadom na to má teraz právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa   najvyšší   súd   v   rámci   dovolacieho   konania.   To   tak   isto   nateraz   vylučuje právomoc ústavného súdu.  

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2013