znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 267/2012-64

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   verejnom   zasadnutí   senátu   23.   apríla   2012 v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa Mészárosa o prijatej sťažnosti Ing. M. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. V., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 485/2002 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   M.   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 485/2002 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   485/2002 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   M.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   2 500   €   (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   M.   K. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   404,40   € (slovom štyristoštyri eur a štyridsať centov), ktorú j e   Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   S.   V.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 267/2012-28   z   11.   júla   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 485/2002.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou 8. júla 2002 okresnému súdu domáhal proti Š. K., M. (ďalej len „žalovaný“), vyslovenia neúčinnosti kúpnej zmluvy z 15. decembra 2000 uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou K., s. r. o., K. (ďalej len „povinný“). Konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn. 5 C 485/2002 a podľa názoru sťažovateľa v ňom dochádza k zbytočným prieťahom, a tým k porušovaniu jeho   základného   práva   zaručeného   ústavou   (čl.   48   ods.   2),   resp.   práva   zaručeného dohovorom (čl. 6 ods. 1), čo odôvodňuje takto:

„Rozsudkom   Okresného   súdu   Bardejov   zo   dňa   4. 6. 2009   bola   moja   žaloba po siedmich rokoch zamietnutá.

Po podaní odvolania z mojej strany, bol uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 4. 2010 pod sp. zn. 5 Co 249/2009 rozsudok prvého stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie...

V súčasnosti súdne konanie pokračuje na súde prvého stupňa, bolo odročené na deň 26. 1. 2012   za   účelom   doplnenia   dokazovania   v   zmysle   záverov   zrušujúceho   uznesenia Krajského   súdu   v   Prešove.   Ukončenie   súdneho   sporu   je   však   v   nedohľadne   vzhľadom na potrebu   vykonať   ďalšie   dokazovanie,   pričom   nie   je   vylúčené   opätovné   nariadenie znaleckého dokazovania...

Mám za to, že tento spor nemá konca... Takmer po 10tich rokoch ideme zisťovať, či obchodná spoločnosť K. s. r. o. v čase 15. 12. 2000, kedy došlo k právnemu úkonu, ktorý odporujem, vlastnila hnuteľný majetok alebo nie, pričom spoločnosť K. s. r. o. je už viac ako 10 rokov vymazaná z obchodného registra...

...   pre   naplnenie   záverov   z   odôvodnenia   zrušujúceho   uznesenia   Krajského   súdu v Prešove v konaní 5 C 485/2002, je nutné vykonať... dokazovanie tak, ako to prikázal odvolací súd. Voči tomuto rozhodnutiu krajského súdu sa nedá oponovať, celé dokazovanie bolo a je v rukách Okresného súdu Bardejov ako prvostupňového súdu. Avšak pre mňa ako fyzickú osobu, ktorá sa už takmer 10 rokov súdi, je to ťažko znesiteľné, pričom za ten čas skutočná škoda, ktorú som utrpel už predstavuje vyše 100.000 €, pričom som už utrpel aj ušlý zisk a morálnu škodu... Na toto súdne konanie nadväzujú aj ďalšie súdne konania, ktoré úzko spolu súvisia. Právoplatné skončenie súdneho konania pod spisovou značkou 5 C 485/2002 má pre mňa mimoriadny význam, pretože jeho skončením v môj prospech, sa môžem začať domáhať vymoženia svojej doposiaľ nevymoženej pohľadávky...“

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež uviedol:

„... sťažnosťou zo dňa 6. 7. 2011 adresovanou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky   som   namietal   zbytočné   prieťahy   Okresného   súdu   Bardejov...   Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky odstúpilo túto sťažnosť v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o sudoch na vybavenie Okresnému súdu Bardejov. Predseda Okresného súdu Bardejov vybavil sťažnosť dňa 26. 9. 2011...

Podaním zo dňa 10. 10. 2011 označeným ako Prešetrenie vybavenia sťažnosti som sa domáhal, aby Krajský súd v Prešove v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) zákona osudoch prešetril vybavenie sťažnosti predsedom Okresného súdu Bardejov...

Krajský   súd   v   Prešove   zistil,   že   došlo   k prieťahom...   aj   v   konaní   pod   spisovou značkou 5 C 485/2002...

Ako som... uviedol, právoplatné skončenie súdneho konania pod spisovou značkou 5 C 485/2002 má pre mňa mimoriadny význam, pretože jeho skončením v môj prospech, sa môžem začať domáhať vymoženia svojej doposiaľ nevymoženej pohľadávky, ktorá mi bola prisúdená   rozsudkom   Okresného   súdu   v   Bardejove,   sp.   zn.   8   C   2175/97   v   spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4 Co 161/00 zo dňa 19. 6. 2000 a uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4 Co 161/00 zo dňa 4. 6. 2001.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v konaniach 5 C 485/2002... porušené bolo.

2. Prikazuje Okresnému súdu Bardejov v konaní 5 C 485/2002 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000 €.

4. Okresný súd Bardejov je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1.266,72 € na účet právneho zástupcu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 1409/2012 zo 17. augusta 2012 a právny zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu   listom zo 7. novembra 2012.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   okrem   prehľadu   úkonov   vykonaných vo veci uviedol:

„... možno konštatovať, že v priebehu konania došlo ku krátkodobým prieťahom, ale vzhľadom   na   ich   dĺžku   a   okolnosti   (zmena   zákonného   sudcu   zo   zákonných   dôvodov) nemožno   tie   považovať   za   zbytočné   prieťahy.   Okrem   toho   celková   dĺžka   konania   bola ovplyvnená   aj   správaním   sťažovateľa,   ktorý   opakovane   napriek   riadnemu   a   včasnému predvolaniu sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil a preto nemohla byť vec na nariadenom pojednávaní meritórne prejednaná a prípadne rozhodnutá.

Nad rámec uvádzam, že sťažovateľ si uplatňuje aj právo na náhradu škody, ktorá mu mala   byť   spôsobená   nesprávnym   úradným   postupom   okresného   súdu   v   konaní   sp.   zn. 5 C 485/2002   podľa   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   514/2003   Z.   z. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých zákonov. Vec je nateraz vedená na Ministerstve spravodlivosti SR pod č. 17308/2012. V súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   oznamujem,   že   súhlasím   s   upustením   od   ústneho pojednávania v danej veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku k vyjadreniu predsedu okresného súdu okrem iného uviedol:

«Sťažovateľ nesúhlasí so stanoviskom porušovateľa, ktoré odôvodňujem nasledovne. Na   rozdiel   od   prvej   odpovede   porušovateľa   zo   dňa   26. 9. 2011   na   sťažnosť sťažovateľa ani toto stanovisko porušovateľa sa ničím nelíši od pôvodnej odpovede, ďalej neprináša žiadne nové skutočnosti a preto sťažovateľ zotrváva na tých istých dôvodoch uvedených   v   podaniach   označených   ako   „Prešetrenie   vybavenia   sťažnosti“   zo   dňa 10. 10. 2011   adresované   Krajskému   súdu   v   Prešove   a   „Sťažnosť“   sťažovateľa   zo   dňa 17. 1. 2012 adresovanú ústavnému súdu SR...

K   tvrdeniam   porušovateľa   o   tom,   že   žalobca   svojim   správaním   a   neúčasťou   na pojednávaniach taktiež zavinil a spôsobil prieťahy v konaní, uvádzam, že iba v jedinom prípade dňa 20. 9. 2006, kedy sa malo uskutočniť súdne pojednávanie, sťažovateľ nebol prítomný a taktiež ani jeho skorší právny zástupca... Pojednávania dna 14. 11. 2008 sa sťažovateľ   nezúčastnil,   pričom   právny   zástupca   ospravedlnil   sťažovateľovu   neúčasť. K obidvom   súdnym   pojednávaniam   uvádzam,   že   po   výsluchu   sťažovateľa   na predchádzajúcich   pojednávaniach   (na   pojednávaní   dňa   14. 10. 2005),   sa   po   ukončení pojednávania sťažovateľ opýtal sudkyne, či je prítomnosť sťažovateľa na pojednávaniach nutná,   keďže   vo   veci   už   vypovedal,   ďalej   ako   podnikateľ   je   často   krát   mimo   územia Slovenskej   republiky   a má   právneho   zástupcu.   Ako   aj   vyplýva   zo   skorších   tvrdení sťažovateľa,   sudkyňa   mu   mala   oznámiť,   že   je   účastníkom   konania   a   preto   by   mal   byť prítomný,   ale   že   sťažovateľ   má   právneho   zástupcu,   ktorý   ho   zastupuje...   Prítomnosť právneho zástupcu na pojednávaniach aj napriek neprítomnosti sťažovateľa nemali nijaký vplyv ani význam na meritórne prejednanie a rozhodnutie vo veci.

Čo   sa   týka   pojednávania   dňa   20. 1. 2009,   bola   na   súdnom   pojednávaní   riešená otázka, či bolo možné uspokojiť navrhovateľa z majetku, a to z hnuteľných vecí... Odročenie smerovalo za tým účelom, či bude vykonávané doplnenie znaleckého dokazovania ohľadom existencie hnuteľného majetku..., z ktorého sa sťažovateľ taktiež mohol uspokojiť. Ďalšie doplnenie tohto dokazovania nebolo navrhnuté a teda ani vykonané.

Čo   sa   týka   ďalších   vytýčených   predvolaní   na   súdne   pojednávanie   po   doručení zrušujúceho uznesenia krajského súdu, uvádzam, že vo všetkých pojednávaniach, ktoré boli vytýčené a ktoré sa neuskutočnili (s výnimkou pojednávania vytýčeného na deň 20. 1. 2011, o ktorom sa zmieňujem nižšie), tieto pojednávania vytýčené na deň 28. 9. 2010, 8. 11. 2010, 14. 3. 2011,   28. 4. 2011   bolí   odročené   výlučne   na   žiadosť   žalovanej   strany,   pričom v každom jednom prípade asistentka sudcu prejednávajúceho túto vec oznámila telefonicky deň   pred   konaním   súdneho   pojednávania   alebo   v   samotný   deň   konania   súdneho pojednávania   právnemu   zástupcovi,   že   súdne   pojednávanie   bude   odročené   na   žiadosť žalovanej strany s dovetkom, či túto skutočnosť oznámim osobne alebo to má oznámiť súd. Odročenie pojednávania som vždy oznámil klientovi (sťažovateľovi).

Čo   sa   týka   súdneho   pojednávania   vytýčeného   na   deň   20. 1. 2011,   ako   zástupca sťažovateľa   som   žiadal   o   ospravedlnenie   svojej   neúčasti   na   pojednávaní   a   o   zrušenie termínu   pojednávania,   pričom   vzhľadom   na   neustále   ospravedlnenia   žalovanej   strany a z dôvodu   rýchlosti,   efektívnosti   a   hospodárnosti   konania   som   súčasne   navrhol,   aby v zmysle záverov uznesenia odvolacieho súdu bolo vykonané dokazovanie v tom smere v ako ho určil odvolací súd.

Čo   sa   týka   súdneho   pojednávania   vytýčeného   na   deň   28. 6. 2011,   to   bolo   opäť odročené pre neprítomnosť žalovanej strany. Tá navrhovala odročiť súdne pojednávanie, nie   žalobca.   Keďže   sťažovateľ   nepoznal   nijaké   stanovisko   od   žalovaného,   čo   navrhuje vo veci   ďalej   vykonať   a   vzhľadom   na   jeho   neustále   ospravedlňovanie   tesne   pred pojednávaním,   sťažovateľ   navrhol   prostredníctvom   svojho   zástupcu   ďalšie   vykonanie dôkazov   v   zmysle   záverov   odvolacieho   súdu   v   zrušujúcom   uznesení.   Toto   súdne pojednávanie nebolo odročené za účelom nášho vyjadrenia, čo navrhujeme v konaní ďalej vykonať, pretože sťažovateľ (žalobca) navrhol vykonanie ďalších dôkazov už v písomnom podaní zo dňa 13. 1. 2011 (podanie, ktorým žiadal o ospravedlnenie a zrušenie termínu pojednávania vytýčeného na deň 20. 1. 2021 a vykonanie dokazovania v zmysle záverov zrušujúceho   uznesenia).   Vzhľadom   na   nijaké   napredovanie   v   tomto   spore   (najmä   pre opakované ospravedlnenia žalovanej strany), sťažovateľ podaním zo dňa 4. 7. 2011 podal komplexné vyjadrenie k sporu týkajúceho sa ďalšieho konania a vykonávania dôkazov po zrušení rozsudku Okresného súdu Bardejov odvolacím súdom.

Ďalej   uvádzam,   že   ani   na   ďalšie   pojednávanie   uskutočnené   dňa   30. 9. 2011   sa žalovaná   strana   nedostavila,   pričom   zo   strany   žalovanej   strany   bolo   faxované   na   súd ospravedlnenie z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, ktorú žalovaná strana mala strana doručiť do 5 dní od oznámenia tohto ospravedlnenia neúčasti. Súdne pojednávanie bolo odročené na deň 2. 12. 2011. Toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia právneho   zástupcu   odporcu,   pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   26. 1. 2012.   Toto pojednávanie   bolo   odročené   z   dôvodov   na   strane   žalovanej   strany,   ďalší   termín pojednávania bol stanovený na deň 12. 4. 2012. Pojednávanie bolo opätovne odročené na deň 26. 6. 2012, na ktoré bola predvolaná svedkyňa M. R., ktorá však aj napriek prevzatiu predvolania sa na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Konania sa nezúčastnila   ani   žalovaná   strana   z   dôvodov   práceneschopnosti   právneho   zástupcu žalovaného.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   6. 9. 2012.   Toto   pojednávanie   bolo opätovne   odročené   z   dôvodu   práceneschopnosti   žalovaného,   pričom   predvolanie   bolo doručené   aj   svedkyni   M.   R.,   ktorá   sa   však   opätovne   bez   ospravedlnenia   nezúčastnila výsluchu.   Opätovne   bolo   súdne   pojednávanie   odročené   na   deň   8. 11. 2012.   Toto pojednávanie bolo odročené za účelom ďalšieho dokazovania - výsluchu ďalších svedkov, na deň 13. 2. 2013.

... navrhujem, aby v súlade s § 30 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z, z. o organizácii Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov v platnom znení, bolo nariadené ústne pojednávanie.»

Na základe oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa, že sťažovateľ trvá na ústnom pojednávaní, ústavný súd nariadil verejné ústne pojednávanie na 23. apríl 2013, na ktorom sa zúčastnil len sťažovateľ a jeho právny zástupca. Predseda okresného súdu sa z účasti na ústnom pojednávaní listom č. Spr. 1409/2012 z 8. apríla 2013 ospravedlnil a vyslovil súhlas s tým, aby sa pojednávanie konalo a vo veci sa rozhodlo bez účasti zástupcu okresného súdu. Dodal, že trvá na písomnom vyjadrení zo 17. augusta 2012.

Právny   zástupca   sťažovateľa   na   ústnom   pojednávaní   uviedol,   že „sa   pridržiava písomnej sťažnosti a písomného stanoviska a dôvodov tam uvedených...“. Ďalej uviedol, že „do dnešného dňa nebolo rozhodnuté v merite veci pre Okresným súdom Bardejov“.

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 485/2002:

-   8.   júl   2002   –   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   žalobu   proti   žalovanému,   ktorou   sa domáhal neúčinnosti kúpnej zmluvy z 15. decembra 2000, - 25. september 2002 – sudkyňa okresného súdu predložila spis predsedovi okresného súdu na rozhodnutie o jeho pridelení inému sudcovi,

-   30. september   2002   –   predseda   okresného súdu   odňal vec   sudkyni a pridelil   ho inej sudkyni okresného súdu,

-   13.   jún   2003   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku a žalovanému zaslal žalobu na vyjadrenie,

- 27. jún 2003 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 23. júl 2003 – právny zástupca sťažovateľa podal námietku zaujatosti a návrh na vylúčenie sudcov okresného súdu,

- 20. august 2003 – zákonná sudkyňa sa vyjadrila k námietke zaujatosti podanej právnym zástupcom sťažovateľa (necítila sa zaujatá),

- 27. august 2003 – 6. október 2003 – jednotliví sudcovia okresného súdu sa vyjadrili k námietke zaujatosti (zaujatí sa cítili štyria sudcovia),

- 22. október 2003 – okresný súd predložil Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) súdny spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu podanej sťažovateľom,

- 27. október 2003 – krajský súd uznesením č. k. 1 NcC 47/03-41 rozhodol,   že štyria sudcovia   okresného   súdu   nie   sú   a štyria   sudcovia   sú   vylúčení   z   prerokúvania a rozhodovania veci,

- 31. október 2003 – súdny spis bol vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 6. november 2003 – okresný súd žiadal Správu katastra Bardejov (ďalej len „kataster“) o zapožičanie spisu týkajúceho sa vkladu do katastra č. V 826/2001 z 30. marca 2001,

- 28. november 2003 – kataster predložil okresnému súdu spis č. V 826/2001,

- 30. marec 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. september 2004,

- 7. september 2004 – okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 24. september 2004 na 4. november 2004,

- 3. november 2004 – právny zástupca žalovaného požiadal o ospravedlnenie jeho, ako aj neúčasti žalovaného na pojednávaní nariadenom na 4. november 2004 a požiadal o jeho odročenie (dôvodom bola kolízia termínov pojednávaní); JUDr. M. G. telefaxom (doplnené písomne 5. novembra 2004) oznámil prevzatie právneho zastúpenia sťažovateľa, zároveň vzniesol   námietku   zaujatosti   zákonnej   sudkyne   a   z   toho   dôvodu   požiadal   o odročenie pojednávania,

- 4. november 2004 – na pojednávanie sa nikto z účastníkov a ich právnych zástupcov nedostavil, pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia súdneho spisu krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o   námietke   zaujatosti;   zákonná   sudkyňa   sa   vyjadrila k námietke zaujatosti podanej sťažovateľom (jeho právnym zástupcom); okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti,

- 9. november 2004 – súdny spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

- 15. november 2004 – krajský súd uznesením č. k. 2 NcC 59/2004-63 rozhodol, že zákonná sudkyňa JUDr. Z. S. nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 5 C 485/02,

- 6. december 2004 – súdny spis bol vrátený okresnému súdu,

-   14.   december   2004   –   okresný   súd   doručoval   rozhodnutie   krajského   súdu   právnemu zástupcovi sťažovateľa,

-   22.   marec   2005   –   okresný   súd   poučil   sťažovateľa   a   žalovaného   o   ich   právach a povinnostiach   v konaní a vyzval sťažovateľa na oznámenie, či   súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania, žalovanému uložil vyjadriť sa k veci,

- 24. marec 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. máj 2005,

- 18. máj 2005 – právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 26. máj 2005 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní a požiadal o odročenie tohto pojednávania; okresný súd z tohto dôvodu odročil pojednávanie nariadené na 26. máj 2005 na 14. október 2005,

-   14.   október   2005   –   pojednávania   sa   nezúčastnil   žalovaný   (práceneschopnosť),   po vyjadreniach   právneho   zástupcu   sťažovateľa   a   výsluchu   sťažovateľa   bolo   pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu potreby vypočutia žalovaného,

- 5. jún 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. september 2006,

- 20. september 2006 – na pojednávanie sa nedostavil sťažovateľ ani jeho právny zástupca, z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené na 14. november 2006,

- 14. november 2006 – pojednávania sa nezúčastnil sťažovateľ ani jeho právny zástupca, avšak   prítomný   bol   jeho   substitút,   po   vyjadreniach   právnych   zástupcov   účastníkov a výsluchu žalovaného okresný súd pojednávanie odročil na neurčito na účely vykonania ďalšieho dokazovania spočívajúceho v pripojení súdneho spisu Krajského súdu v Košiciach sp.   zn.   6   K   128/2001   a   vo   vykonaní   znaleckého   dokazovania,   okresný   súd   uložil sťažovateľovi zložiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania,

- 15. november 2006 – právny zástupca sťažovateľa doplnil vyjadrenie k veci prednesené na pojednávaní 14. novembra 2006,

- 22. november 2006 – sťažovateľ zložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

- 20. december 2006 – okresný súd uznesením č. k. 5 C 485/2002-94 ustanovil znalca Ing. J. I. (ďalej len „súdny znalec“) na vyjadrenie sa ku kúpnej cene dohodnutej v kúpnej zmluve, lehota   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   bola   30   dní   od   doručenia   tohto   uznesenia znalcovi (5. januára 2007),

- 16. január 2007 – súdny znalec oznámil termín vykonania prehliadky na mieste samom 19. januára 2007, zároveň požiadal okresný súd o písomné doklady a spresnenie požiadavky na znalecký posudok (ku ktorému dátumu je potrebné nehnuteľnosti ohodnotiť),

- 19. január 2007 – uskutočnila sa ohliadka nehnuteľnosti, na ktorej sa však nezúčastnil sťažovateľ, preto bola opätovne nariadená ohliadka na mieste samom na 9. február 2007,

- 8. február 2007 – Krajský súd v Košiciach predložil okresnému súdu listiny zo súdneho spisu sp. zn. 6 K128/2001,

- 9. február 2007 – súdny znalec vrátil súdny spis,

- 14. marec 2007 – súdny znalec predložil znalecký posudok č. 5/2007 z 5. marca 2007,

-   14.   január   2008   –   okresný   súd   zasielal   znalecký   posudok   na   vyjadrenie   právnym zástupcom   účastníkov konania, zároveň   vyzval súdneho znalca na doplnenie podkladov k vyúčtovaniu znalečného,

- 1. február 2008 – súdny znalec reagoval na výzvu okresného súdu,

- 5. február 2008 – sťažovateľ sa vyjadril k znaleckému posudku,

- 14. február 2008 – okresný súd priznal súdnemu znalcovi znalečné a zároveň urgoval vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k znaleckému posudku,

- 4. november 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. január 2009,

-   20.   január   2009   –   na   pojednávanie   sa   nedostavili   účastníci   konania,   iba   ich   právni zástupcovia, po vyjadreniach ktorých okresný súd pojednávanie odročil na 10. marec 2009,

- 5. marec 2009 – právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 10. marec 2009 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní, zároveň požiadal o odročenie pojednávania; okresný súd odročil pojednávanie na 28. apríl 2009,

- 13. marec 2009 – právny zástupca žalovaného opäť požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 28. apríl 2009 z dôvodu čerpania dovolenky,

- 19. marec 2009 – okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 28. apríl 2009 na 4. jún 2009,

- 4. jún 2009 – na pojednávaní sa vyjadrili účastníci konania a ich právni zástupcovia, po skončení dokazovania okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol,

- 2. júl 2009 – okresný súd vypracoval písomnú formu rozsudku č. k. 5 C 485/02-138,

-   24.   júl   2009   –   proti   rozsudku   okresného   súdu   podal   právny   zástupca   sťažovateľa odvolanie,

- 27. júl 2009 – právny zástupca sťažovateľa doplnil odvolanie,

- 28. júl 2009 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie,   právnych   zástupcov   účastníkov   konania   vyzval,   aby sa   vyjadrili,   či   súhlasia s rozhodnutím   odvolacieho   súdu   bez   nariadenia   pojednávania,   právneho   zástupcu žalovaného vyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu,

-   20.   august   2009   –   právny   zástupca   sťažovateľa   oznámil, že   nesúhlasí   s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania,

- 3. september 2009 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie,

- 11. september 2009 – právny zástupca žalovaného sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa,

- 21. september 2009 – súdny spis bol predložený krajskému súdu,

- 20. apríl 2010 – krajský súd na pojednávaní uznesením č. k. 5 Co 249/2009-165, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. júna 2010, zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 24. máj 2010 – súdny spis bol vrátený okresnému súdu,

- 24. jún 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. september 2010,

-   27.   september   2010   –   právny   zástupca   žalovaného   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní   nariadenom   na   28.   september   2010   z   dôvodu   kolízie   termínov,   zároveň požiadal o odročenie pojednávania,

- 28. september 2010 – na pojednávanie sa nikto nedostavil, okresný súd ho odročil na 8. november 2010,

-   5.   november   2010   –   právny   zástupca   žalovaného   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní nariadenom na 8. november 2010 z dôvodu kolízie termínov, zároveň požiadal o odročenie pojednávania,

-   8.   november 2010   – na pojednávanie sa   nikto   nedostavil,   okresný   súd   ho odročil   na 20. január 2011,

- 18. január 2011 – právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju a neúčasť žalovaného na pojednávaní   nariadenom   na   20.   január   2011   z   dôvodu   práceneschopnosti   žalovaného, zároveň požiadal o odročenie pojednávania,

- 19. január 2011 – právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 20. január 2011 z dôvodu zahraničnej cesty a požiadal o zrušenie tohto pojednávania, zároveň navrhol postup v ďalšom dokazovaní,

-   20.   január   2011   –   na   pojednávanie   sa   nikto   z   účastníkov   konania   a   ich   zástupcov nedostavil, okresný súd odročil pojednávanie na 14. marec 2011,

- 9. marec 2011 – právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 14. marec 2011 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní, zároveň požiadal o odročenie pojednávania,

-   14.   marec   2011   –   na   pojednávanie   sa   nikto   z   účastníkov   konania   a   ich   zástupcov nedostavil, okresný súd odročil pojednávanie na 28. apríl 2011,

- 21. marec 2011 – okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby predložil dôkaz, že sa 14. marca 2011 nemohol zúčastniť pojednávania,

- 28. marec 2011 – právny zástupca žalovaného predložil ako dôkaz o kolízii termínov 14. marca 2001 zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 215/2009,

- 8. apríl 2011 – právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 28. apríl 2011 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní, zároveň požiadal o odročenie   pojednávania,   taktiež   ospravedlnil   neúčasť   žalovaného,   ktorý   trval   na prítomnosti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, právny zástupca žalovaného prisľúbil, že na najbližšie pojednávanie sa aj so žalovaným dostaví,

- 27. apríl 2011 – žalovaný predložil okresnému súdu doklad o svojej práceneschopnosti,

- 28. apríl 2011 – na pojednávanie sa nikto z účastníkov konania a ich zástupcov nedostavil, okresný súd odročil pojednávanie na 28. jún 2011,

- 23. jún 2011 – právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom   na 28.   jún   2011   z dôvodu   kolízie   termínov,   zároveň   požiadal   o   odročenie pojednávania,

- 28. jún 2011 – okresný súd pojednával iba v prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa a po jeho vyjadrení pojednávanie odročil na 30. september 2011,

- 8. júl 2011 – sťažovateľ predložil návrhy na dokazovanie,

-   5.   august   2011   –   návrhy   sťažovateľa   na   dokazovanie   okresný   súd   zaslal   právnemu zástupcovi žalovaného na vyjadrenie,

- 26. september 2011 – predseda okresného súdu uložil zákonnému sudcovi JUDr. M. K. konať plynule a sústredene,

-   30.   september   2011   –   právny   zástupca   žalovaného   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní z dôvodu jeho práceneschopnosti a zároveň požiadal o odročenie pojednávania; na pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca sťažovateľa, okresný súd pojednávanie odročil na 2. december 2011,

-   25.   november   2011   –   právny   zástupca   žalovaného   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní nariadenom na 2. december 2011 z dôvodu svojej práceneschopnosti, zároveň požiadal o odročenie pojednávania,

- 28. november 2011 – okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 2. december 2011 na 26. január 2012 z dôvodu prácenechopnosti právneho zástupcu žalovaného,

- 26. január 2012 – na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd odročil pojednávanie na 12. apríl 2012 na účely predvolania   svedkyne,   dožiadania   Okresného   dopravného   inšpektorátu   Bardejov, vyžiadania súdneho spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 K 129/01, pripojenia spisu sp. zn. 3 Er 20/2001,

- 26. január 2012 – okresný súd požiadal Exekútorský úrad Mgr. J. V. o zaslanie spisu sp. zn. Ex 554/2000; Krajský súd v Košiciach o zaslanie súdneho spisu sp. zn. 6 K 128/2001; okresný dopravný inšpektorát o oznámenie relevantných informácií;

- 24. február 2012 – okresnému súdu bol doručený spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 K 128/01,

- 1. marec 2012 – Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bardejov, Okresný dopravný inšpektorát, oznámilo okresným súdom požadované informácie, - 10. apríl 2012 – právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom   na   12.   apríl   2012   zo   zdravotných   dôvodov,   zároveň   požiadal   o   odročenie pojednávania,

-   bez uvedenia   dátumu –   okresný   súd pojednávanie nariadené na 12.   apríl   2012   zrušil z dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného,

- 12. apríl 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. jún 2012,

- 18. jún 2012 faxom a 20. jún 2012 predložením originálu – právny zástupca žalovaného požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 26. jún 2012 zo zdravotných dôvodov na jeho strane,

-   26.   jún   2012   –   pojednávanie   bolo   odročené   na   6.   september   2012;   právny   zástupca sťažovateľa ospravedlnil neúčasť sťažovateľa na tomto pojednávaní z dôvodu jeho účasti na seminári v Č.,

-   6.   september   2012   –   právny   zástupca   žalovaného   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní nariadenom na tento deň zo zdravotných dôvodov, pojednávanie bolo odročené na 8. november 2012,

- 8. november 2012 – na pojednávaní sa uskutočnil výsluch svedkyne a následne bolo pojednávanie odročené na 13. február 2013, zároveň mali byť predvolaní exekútori, ktorých strany konania navrhli vypočuť,

- 15. január 2013 – právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 13. február 2013 z dôvodu jeho pooperačného liečenia (kúpeľná liečba), preto žiadal pojednávanie nariadené na 13. február 2013 odročiť,

- 17. január 2013 – okresný súd pojednávanie nariadené na 13. február 2013 odročil na 17. apríl 2013,

- 17. apríl 2013 – právny zástupca žalovaného telefaxom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní   nariadenom   na   tento   deň   z   dôvodu   kolízie   termínov   s   pojednávaním   na Okresnom súde Prešov, pojednávanie žiadal odročiť; okresný súd pojednávanie odročil na 13. august 2013 a právnemu zástupcovi žalovaného uložil poriadkovú pokutu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 485/2002 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd poznamenáva, že predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy. Takéto   konania   nemožno   vzhľadom   na   právnu   úpravu   a   skutočnosť,   že   tvoria   bežnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, považovať za právne zložité. Potreba vykonania znaleckého dokazovania, ako aj vypočutia navrhovaných svedkov by mohla naznačovať určitú   skutkovú   zložitosť,   avšak   v   danej   veci   doterajšia   celková   dĺžka   konania   nebola významnejšie závislá od jej faktickej náročnosti. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení netvrdil, že by sa vec vyznačovala či už právnou, alebo skutkovou zložitosťou.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje, že tento svojím správaním nesporne prispel k predĺženiu trvania konania. Z prehľadu úkonov vyplýva, že sťažovateľ zaplatil súdny poplatok, ktorý bol inak splatný 8. júla 2002, t. j. podaním návrhu na začatie konania [§ 5 ods. 1 písm. a) a § 8   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov], až 27. júna 2003, teda takmer po jednom roku, a aj to až po výzve okresného súdu. Je zrejmé, že sťažovateľ si neplnil riadne a včas svoju poplatkovú povinnosť, čo je okolnosť, ktorá v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým aj splniť účel označeného základného práva. V tejto súvislosti už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom   návrhu   na   začatie   konania,   ktorý   spĺňa   všetky   zákonom   predpísané   obsahové a formálne   náležitosti   (napr.   II.   ÚS   10/01,   I.   ÚS   41/02).   Ďalšou   okolnosťou,   na   ktorú ústavný súd pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania musí prihliadať a ktorá negatívne ovplyvnila rýchlosť konania, bolo odročenie pojednávania z dôvodov na strane sťažovateľa [najmä 20. septembra 2006 a 20. januára 2009 (pre úplnosť je potrebné uviesť, že na tomto pojednávaní sa nezúčastnil ani žalovaný)]. Sťažovateľ sa takisto v rámci znaleckého dokazovania nezúčastnil ohliadky na mieste samom, ktorá bola nariadená na 19. január 2007, a z tohto dôvodu musela byť táto presunutá na neskorší termín. K celkovej dĺžke trvania konania prispeli aj ďalšie procesné návrhy sťažovateľa (námietky zaujatosti), ktoré,   samozrejme, nemožno   pričítať na jeho ťarchu,   ale je potrebné považovať ich   za využívanie procesných práv účastníka konania, ktorý si však v takom prípade musí byť vedomý toho, že rozhodovanie o týchto návrhoch vyžaduje určitý časový priestor.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.   5 C 485/2002 začalo v júli 2002 a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Trvá teda viac ako 10 rokov. Už len samotná dĺžka trvania konania signalizuje, že v konaní nedochádza k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania. Navyše, z prehľadu procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v obdobiach od 30. septembra 2002 do 13. júna 2003, t. j. viac ako 8 mesiacov, od 28. novembra 2003 do 30. marca 2004, t. j. štyri mesiace, od 14. októbra 2005 do 5. júna 2006, t. j. takmer 8 mesiacov, od 14. marca 2007 do 14. januára 2008, t. j. 10 mesiacov, a od 14. februára 2008   do   4.   novembra   2008,   t.   j.   takmer   9   mesiacov.   Celkovo   bol   teda   okresný   súd v preskúmavanej veci nečinný 39 mesiacov, t. j. tri roky a tri mesiace. Za túto dobu teda nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzal.

Pre úplnosť ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že dobu, resp. obdobia, počas ktorých sa spis nachádzal na druhostupňovom (krajskom) súde z titulu konania o opravných prostriedkoch, nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu, ktorý v tomto čase objektívne nemohol ovplyvniť priebeh ani plynulosť skúmaného konania.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 485/2002 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   celkový   čas   trvania konania, ktoré nebolo právoplatne ukončené ani po viac ako 10 rokoch, a na zistený rozsah nečinnosti   okresného   súdu,   ale   aj   s   prihliadnutím   na   správanie   sťažovateľa   v   konaní vedenom okresným súdom považuje za primerané v sume 2 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom v   celkovej   sume   1 266,72   €,   a to   za   dva   úkony   právnej   služby, ktorými   boli   prevzatie a príprava právneho zastúpenia a písomné podanie ústavnému súdu (sťažnosť). Za účasť na ústnom   pojednávaní   konanom   23.   apríla   2013   si   však   právny   zástupca   náhradu   trov právneho zastúpenia neuplatnil.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3 a 4, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)]. Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2012   je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €.

Ústavný   súd   za   účelné   považoval   úkony   právnej   služby   spočívajúce   v prevzatí a príprave   právneho   zastúpenia,   vypracovaní   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu zo 17. januára   2012   a vypracovaní   stanoviska   k vyjadreniu   predsedu   okresného   súdu zo 7. novembra 2012. S poukazom na uvedené a na výsledok konania preto sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2012, teda v celkovej sume 404,40 € vrátane režijného paušálu.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   úhradu   trov   konania   pred ústavným súdom v sume 404,40 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na ustanovenie čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu   nie   je   prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   právoplatnosťou   nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2013