znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 267/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť O. P., Z., zastúpeného advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13 C 243/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ondreja Pokrívku o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 21. apríla 2006 doručená sťažnosť O. P., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. F., B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 243/2004.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„1. Od prvej polovice r. 2004 je p. O. P. konfrontovaný s požiadavkou poisťovne Allianz o náhradu škody...

2.   Cit.   poisťovňa   podala   žalobu   –   je   vedená   pred   OS   Bratislava   III   pod č. 13 C 243/04. V apríli sme k nej zaujali detailné písomné stanovisko. V auguste 2005 sme – v súlade s § 6, § 100 ods. 1) a § 114 ods. 1) OSP – procesný postup urgovali s poukazom na to, že spor bude istotne v podstatnom rozsahu závisieť aj od výpovedí svedkov a keďže ide o dopravnú nehodu, ktorá sa stala v októbri 2002, plynutie času môže relevantne viesť k dôkaznej insuficiencii.

3.   Súd   žiadnym   spôsobom   nereagoval   a preto   sme   vo   februári   t.   r.   požiadali o intervenciu priamo predsedu OS Bratislava III – avšak i tu márne.

4.   Sťažovateľ   sa   teda   legitímne   domáhal   ochrany   jeho   práv   v súlade   so   zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Dnes je ale zrejmé, že neboli prijaté žiadne opatrenia zaručujúce konanie bez prieťahov.“

Sťažovateľ   za   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   považuje postup okresného súdu, ktorý podľa tvrdení sťažovateľa «... bez zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou nečinnosťou spôsobuje sťažovateľovi neprimerane   veľké   ťažkosti.   Predmetný   spor   zo   skutkového,   ani   z právneho   hľadiska nevykazuje   črty   mimoriadnej   náročnosti   a právnej   zložitosti.   Úlohou   porušovateľa   je posúdiť existenciu podmienok zodpovednosti za škodu a v prípade pozitívneho nálezu určiť jej výšku. Tvrdíme však, že zodpovednosť sťažovateľa v danom prípade nie je daná a je preto na mieste uvažovať o „skrátení“ konania o dokazovanie v časti výšky škody...».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: 13 C 243/2004 porušil právo p. O. P., aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, ktoré zaručuje čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: 13 C 243/2004 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. O. P.,... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25.000,-Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť p. O. P. trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. F...“

Dňa   21.   júla   2006   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu sťažovateľa,   označené   ako „Zmena   sťažnosti“, v ktorej   uviedol: „...Podaniu   sťažnosti predchádzalo   opakované,   ústavne   nesúladné   konanie   porušovateľa,   podrobne   opísané v sťažnosti   zo   dňa   18.   04.   2006.   Až   po   podaní   ústavnej   sťažnosti   došlo   zo   strany porušovateľa   k odstráneniu   vadného   stavu,   keď   bolo   doručené   právnemu   zástupcovi sťažovateľa predvolanie na pojednávanie a keď sa dané pojednávanie reálne uskutočnilo, hoci je nutné podotknúť, že vec bola odročená na neurčito.

Keďže sťažnosť bola podaná v čase, kedy objektívne existovali dôvody zakladajúce porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   vyvodzujúc   tak   jej   dôvodnosť   a opodstatnenosť,   a porušovateľ   po   jej   podaní napravil vadný stav, avšak miera intenzity zásahu do práv sťažovateľa je tak vysoká, že nemohla byť konaním porušovateľa úplne negovaná navrhujeme v zmysle ust. § 31a zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení, aby ústavný súd pripustil zmenu sťažnosti a vydal nález...“

Právny zástupca sťažovateľa zmenil návrh na výrok nálezu, ktorým má ústavný súd rozhodnúť vo veci tak, že navrhol vypustiť bod 2, ktorý obsahoval príkaz okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 243/2004 doručeného ústavnému súdu 11. júla 2006 boli zistené nasledovné skutočnosti:

Žaloba   o zaplatenie   19 027   Sk   s príslušenstvom   bola   podaná   okresnému   súdu 3. decembra 2004 navrhovateľom Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava, proti odporcovi O. P. (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ). Vec bola toho istého dňa pridelená   na   konanie   sudcovi   Mgr.   M.   T.   Dňa   8.   februára   2005   vyzval   okresný   súd navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a predloženie ďalších kópií príloh v lehote 15 dní. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok 16. februára 2005 a 21. februára 2005 predložil súdu požadované kópie.

Okresný súd vyzval 31. marca 2005 sťažovateľa, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Právny zástupca sťažovateľa podal okresnému súdu stanovisko k žalobe 21. apríla 2005. Uvedené   stanovisko   bolo zaslané 30. júna 2005 na vyjadrenie navrhovateľovi,   ktorý   sa k nemu   vyjadril   13.   júla   2005.   Sťažovateľ   požiadal   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu listom doručeným okresnému súdu 22. augusta 2005 o nariadenie pojednávania vo veci.

Okresný   súd   ďalej   listom   zo   14.   septembra   2005   požiadal   Krajské   riaditeľstvo Policajného   zboru   SR   –   Krajský   dopravný   inšpektorát,   oddelenie   bezpečnosti   cestnej premávky a dopravných evidencií v Bratislave (ďalej len „krajský dopravný inšpektorát“) o zapožičanie   spisu   zn.   KRP-P-162/DI-SK-2004   z dopravnej   nehody,   vzniknutá   škoda z ktorej je predmetom konania. Krajský dopravný inšpektorát doručil 29. septembra 2005 požadovaný spis okresnému súdu (spis bol pripojený do spisu okresného súdu a aj v čase zapožičania ústavnému súdu tvoril jeho prílohu). Okresný súd 16. januára 2006 oznámil navrhovateľovi, že si vyžiadal spis krajského dopravného inšpektorátu z dopravnej nehody, doporučil mu, aby do neho nahliadol a v nadväznosti na to súdu oznámil, či na podanom návrhu   trvá   alebo   ho   berie   späť.   Právny   zástupca   navrhovateľa   do   spisu   nahliadol 26. januára   2006   a následne   listom   1.   februára   2006   okresnému   súdu   oznámil,   že   na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu.

Okresný súd listom Spr. 3128/06 zo 17. februára 2006 oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa, že vo veci po dočasnom pridelení konajúceho sudcu   došlo opatrením č. 4 z 15. februára   2006   JUDr.   I.   H.,   poverenej   zastupovaním   predsedu   okresného   súdu, k prerozdeleniu jeho vecí. Vec sp. zn. 13 C 243/2004 bola pridelená 9. marca 2006 na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. V. S.

Okresný súd ďalej 26. mája 2006 nariadil pojednávanie vo veci na 28. jún 2006, ktoré   sa   neuskutočnilo   z dôvodov   na strane   sťažovateľa   (neuznanie poverenia   právneho zástupcu sťažovateľa) a bolo odročené na neurčito.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti   a či nie sú   dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   III.   ÚS   206/03)   je   jedným z dôvodov odmietnutia návrhu jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú v konaní o sťažnosti možno   vysloviť   v prípade,   ak   ústavný   súd   nezistil   priamu   príčinnú   súvislosť   medzi postupom   orgánu   štátu   a namietaným   porušením   základných   práv.   O zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu označeného základného práva, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti, alebo z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol   posúdiť po jej prijatí na konanie (napr. IV. ÚS 188/03, IV. ÚS 213/03).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 243/2004 a nečinnosť tohto súdu. Uviedol, že okresný súd v konaní, v ktorom má postavenie odporcu, nekoná, pričom plynutie času môže podľa jeho názoru vzhľadom na to, že ide o dopravnú nehodu, ktorá sa stala v októbri 2002, znamenať dôkaznú insuficienciu.

Ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súdu   zistil,   že   tento   vo   veci   konal   plynule,   od začiatku   konania   vykonával   štandardné   úkony,   ktoré   považoval   za   nevyhnutné   pred uskutočnením   pojednávania   vo   veci.   Okresný   súd   reagoval   aj   na   sťažnosť   podanú 10. februára   2006   sťažovateľom   predsedovi   súdu   na   prieťahy   v konaní,   keď   po   zmene zákonného   sudcu   25.   mája   2006   nariadil   pojednávanie   na   28.   jún   2006,   ktoré   sa   aj uskutočnilo. Posun v konaní priznal aj samotný sťažovateľ v zmene sťažnosti z 10. júla 2006, v ktorej upustil od svojho pôvodného návrhu, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať.

Ústavný súd hodnotí postup okresného súdu od podania návrhu za plynulý a taký, ktorý   nie   je poznamenaný   zbytočnými prieťahmi   tak,   ako   to   vo   svojej   sťažnosti   tvrdil sťažovateľ. Na základe týchto záverov, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy považuje ústavný súd sťažnosť za zjavne neopodstatnenú, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že výrok, ktorým sa sťažovateľ domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   je   viazaný   na   vyhovenie sťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení označených práv, ktoré sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, orgánom verejnej moci, proti ktorému sťažnosť   smeruje.   Keďže   v uvedenom   prípade   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   po   jej predbežnom prerokovaní, označeným návrhom sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2006