znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 266/2016-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jej základnýchpráv podľa čl. 30 ods. 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základnéhopráva podľa čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 25Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a porušenia čl. 12 ods. 1 a čl.74 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolufinancovania politických strán č. 6/7/1 z 9. decembra 2015 a uznesením Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 2 Svr 1/2015 z 22. decembra 2015, ako aj vo veci návrhu navyslovenie nesúladu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného právaa o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1, čl. 29ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 21 Listiny základnýchpráv a slobôd a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 21 ods. 4 Listinyzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 25 Medzinárodného paktuo občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) a porušenia čl. 12 ods. 1 a čl. 74ústavy uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán(ďalej len „komisia“) č. 6/7/1 z 9. decembra 2015 (ďalej aj „uznesenie komisie“)a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.7 Svr 1/2015 z 22. decembra 2015 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“), ako aj vo vecinávrhu na vyslovenie nesúladu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebnéhopráva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o voľbách“) s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy a s čl. 21listiny.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že komisia na svojom zasadnutí 9. decembra2015 prijala uznesenie v nadväznosti na podanie sťažovateľky označené ako„kandidátna listina pre voľby poslancov národnej rady v roku 2016“, v ktorom sa sťažovateľkadomáhala zaregistrovania jej osoby ako kandidátky pre voľby do Národnej rady Slovenskejrepubliky (ďalej len „národná rada“) uskutočnené dňa 5. marca 2016. Komisia v uzneseníkonštatovala, že kandidátnu listinu podal subjekt (t. j. sťažovateľka), ktorý nie je v zmysle§ 50 ods. 1 a 2 zákona o voľbách oprávnený podať kandidátnu listinu pre voľby do národnejrady, a preto v tomto prípade nejde o kandidátnu listinu.

2.2 Následne najvyšší súd uznesením zastavil konanie o návrhu sťažovateľkyz 18. decembra 2015 na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listinysťažovateľky pre voľby do národnej rady uskutočnené dňa 5. marca 2016. Najvyšší súdv uznesení uviedol, že právomoc o podanom návrhu nie je v zmysle § 250za Občianskehosúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) daná, keďže sťažovateľka nie je ani aktívnelegitimovanou osobou podľa § 250za OSP na podanie návrhu vo veciach registráciekandidátnych listín.

3. Podľa sťažovateľky ústava jednoznačne určuje, že oprávnený kandidovaťvo voľbách poslancov do národnej rady je občan, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rovnaké podmienky ustanovujezákon o voľbách. Ústava podľa sťažovateľky obsahuje splnomocnenie, že podrobnostio voľbách ustanovuje zákon. Tento však nesmie podľa presvedčenia sťažovateľky ísť takďaleko, že ustanoví ďalšie podmienky alebo obmedzenia volebného práva. Zákon môžeupraviť podľa mienky sťažovateľky iba technické otázky týkajúce sa volieb, napr. volebnéokrsky a miestnosti a pod. Takýmto obmedzením a porušením ústavného právasťažovateľky je podľa jej slov protiústavný zákaz pre občanov kandidovať vo voľbácha umožnenie kandidovať iba politickým stranám.

3.1 Podľa sťažovateľky zákon o voľbách ustanovuje zjavne protiústavnú podmienku,že kandidovať na poslanca národnej rady môžu občania iba prostredníctvom kandidátnejlistiny politickej strany alebo politického hnutia. Sťažovateľka na tomto mieste prezentujenázor, že nepriame voľby sú v rozpore s ústavou. Voliči sú nútení odovzdať hlas svojimkandidátom nepriamo, prostredníctvom politických strán, ktoré jediné môžu kandidovať.Podľa mienky sťažovateľky tieto umelé právnické osoby súkromného práva v rozpores ústavou tvoria medzistupeň medzi voličom a poslancom národnej rady a porušujú právosťažovateľky na priame volebné právo.

3.2 Sťažovateľka namieta spôsob prideľovania mandátov zvoleným poslancovnárodnej rady. Podľa nej je v rozpore s ústavou právna úprava 5 % volebného cenzu prezvolenie politickej strany alebo politického hnutia do národnej rady. Podľa presvedčeniasťažovateľky pri zrušení 5 % cenzu a rešpektovaní princípu rovnosti všetkých občanovmohla vo voľbách do národnej rady v marci 2016 získať dostatočný počet hlasov nazískanie mandátu poslankyne. Volebný cenzus podľa názoru sťažovateľky porušuje jejprávo na rovné volebné právo, keď je menšinový volebný hlas sťažovateľky a jejpotenciálnych voličov utlačovaný pod plášťom fiktívnej politickej stability.

3.3 Medzi ďalšie námietky sťažovateľky patrí tvrdenie, že je v rozpore s ústavouprenos hlasov medzi kandidátmi tej istej politickej strany. Ako sťažovateľka uviedla, nakandidátnej listine politickej strany kandiduje spoločne a nerozdielne viacero fyzickýchosôb. V rámci kandidátnej listiny dochádza podľa názoru sťažovateľky k protiústavnémupresunu prebytočných preferenčných hlasov. Prenos hlasov porušuje podľa sťažovateľky jejprávo na rovnosť, keďže neúspešní kandidáti získajú v rozpore so zásadou rovnosti hlasyodovzdané iným kandidátom (hoc z tej istej kandidátnej listiny). Dôsledkom takéhoto stavupodľa názoru sťažovateľky je, že poslancami národnej rady sa stávajú úplne iné osoby akotie, ktorým voliči odovzdali svoj hlas v rámci preferenčných hlasov.

3.4 Ďalším cieľom sťažovateľkinej argumentácie je oblasť financovania politickýchstrán. Podľa vyjadrenia sťažovateľky jedným zo základných predpokladov pre rovnosťpráva voliť a byť volený je rovnosť financovania politickej činnosti. Podľa sťažovateľkinhopresvedčenia štátny príspevok pre už etablované politické strany priamo obmedzuje voľnúpolitickú súťaž a bráni vstupu nových politických síl. Štátne financovanie politických stránpodľa sťažovateľky všade vo svete prispelo k tomu, že na politickej scéne pôsobí iba párpolitických strán, čím sa vytvoril monopol.

3.5 K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka uviedla, že najvyššísúd nesprávne skutkovo a právne vec kvalifikoval. Sťažovateľka mala záujem vo voľbáchna poslankyňu národnej rady kandidovať ako fyzická osoba a návrh na registráciunepodávala podľa § 250za OSP ako politická strana alebo politické hnutie, ale ako fyzickáosoba. Z celého uznesenia najvyššieho súdu a jeho odôvodnenia podľa sťažovateľkyjednoznačne vyplýva, že najvyšší súd si je veľmi dobre vedomý, že sťažovateľkakandidovala ako fyzická osoba, a nie ako politická strana. V rozpore s týmto faktomsubsumoval najvyšší súd podľa názoru sťažovateľky jej žalobný návrh pod § 250za OSP,hoci sám konštatuje, že toto ustanovenie sa týka iba politických strán alebo hnutí. Podľasťažovateľky najvyšší súd opäť hrubo pochybil a nesprávne procesne postupoval.Ak najvyšší súd dospel k záveru, že nie je vecne príslušný na prerokovanie a rozhodnutieveci, mal podľa sťažovateľky vec postúpiť inému príslušnému súdu alebo orgánu.V opačnom prípade mal vec sám prerokovať a rozhodnúť.

3.6 Podľa sťažovateľky orgány verejnej moci tým, že jej neumožnili kandidovaťvo voľbách do národnej rady v marci 2016, ju hlboko ponížili a hlboko zasiahli do jejľudskej dôstojností tým, že z nej urobili v očiach jeho okolia druhotriedneho občana, bláznaa rojka, či dokonca otroka, ktorý nemá žiadne práva.

4. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o voľbách,a následne navrhuje vydať tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4 Ústavy SR a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) a na vstup do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok (čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach) a základné právo sťažovateľa na priame a rovné volebné právo (čl. 30 ods. 3 a čl. 74 Ústavy SR a čl. 21 Listiny základných práv a slobôd) a právo na rovnosť všetkých ľudí (čl. 12 ods.1 Ústavy SR), bolo porušené:

1) Uznesením Ústrednej volebnej komisie č. 6/7/1 zo dňa [9].12.2015, ktorým ŠKV odmietla zaregistrovať kandidátnu listinu sťažovateľa vo voľbách poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016,

2) Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 2Svr/1 /2015-9 zo dňa 22.12.2015 o zastavení konania,

II. Uznesenie Ústrednej volebnej komisie č.6/7/1 zo dňa [9].12.2015, ktorým ŠKV odmietla zaregistrovať kandidátnu listinu sťažovateľa vo voľbách poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016, sa zrušuje.

III. Vyplácanie príspevkov politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu na ich činnosť a za volebný výsledok porušuje právo sťažovateľa na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a na vstup do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 3 a 4 Ústavy SR a čl. 21 Listiny základných práv a slobôd), právo na priame a rovné volebné právo (čl. 30 ods. 3 a čl. 74 Ústavy SR a čl. 21 Listiny základných práv a slobôd), právo na rovnosť všetkých ľudí (čl. 12 ods.1 Ústavy SR) a je v rozpore s čl. 29 ods. 4 Ústavy SR, na základe čoho sa ich vyplácame zakazuje.

IV. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR) bolo porušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 2Svr/1/2015 zo dňa 22.12.2015 o zastavení konania.

V. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 2Svr/1/2015-9 zo dňa 22.12.2015 o zastavení konania, sa zrušuje.

VI. Ústavný súd SR vydáva rozhodnutie o zaregistrovaní kandidátnej listiny: ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (...) a registruje ho ako kandidáta na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pre voľby poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať dňa 5. marca 2016.

alternatívne Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 2Svr/1/2015 zo dňa 22.12.2015 o zastavení konania sa zrušuje a Ústavný súd SR vracia vec Najvyššiemu súdu na rozhodnutie s tým, že:

1) Najvyšší súd SR je príslušný súd na prejednanie a rozhodnutie o návrhu sťažovateľa na zaregistrovanie jeho kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR,

2) Sťažovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zaregistrovanie kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016.

3) Sťažovateľ má právo kandidovať vo voľbách do NR SR, ktoré sa budú konať dňa 5. marca 2016.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý jezjavne neopodstatnený.

III.

K namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľky uznesením komisie a uznesením najvyššieho súdu

6. Sťažovateľkine námietky smerujú proti priebehu a procesu registráciesťažovateľky ako kandidátky pre voľby do národnej rady uskutočnené dňa 5. marca 2016.

7. Ústavný súd musí najskôr odpovedať na otázku, v akom právnom režime (typekonania) bude sťažnosť posudzovať.

7.1 Najprv ústavný súd uvádza, že vzniká špeciálna právna situácia z hľadiska časupodania sťažnosti. Po voľbách posudzuje ústavný súd voľby v inej formácii, než posudzujesťažnosti podľa čl. 127 ústavy, t. j. v pléne, a na základe iných aktívne legitimovanýchsubjektov v režime volebnej sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. Jedinečnosť, silnádemokratickosť volieb v podstate znemožňuje do nich zasiahnuť ústavnou sťažnosťou poich skončení. Ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných zdola budovaných opravnýchprostriedkov skonštruovaná dodatočne (zhora), aby pokryla rozhodnutia a zásahy verejnejmoci v ich rozmanitosti. Táto univerzálnosť ústavnej sťažnosti spolu s dvojmesačnoulehotou nevytvára problémy pri aplikácii na bežné rozhodovacie procesy verejnej moci, alevolebný proces so svojím presne stanoveným časovým rytmom sa tomuto vymyká. Preto,aby sa mohli zohľadniť výsledky preskúmania ústavnosti rozhodnutia najvyššieho súdupodľa § 250za OSP, musí ústavnú sťažnosť podať domnele aktívne legitimovaný subjektv rozumnom čase pred konaním volieb.

7.2 Z uvedeného vyplýva, že podanie sťažovateľky, ktorá nebola kandidátkouvo voľbách a podala proti uzneseniu najvyššieho súdu sťažnosť pred konaním volieb dňa5. marca 2016, nemôže byť posudzovaná ako volebná sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavyv spojení s § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde, ale musí byť ústavným súdomposudzovaná ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy.

7.4 Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že každé konanie možno začať lenako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nichnemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe jehovlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich pretokoncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámcia ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom (porov. I. ÚS 483/2015,II. ÚS 66/01 alebo II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07).

8. K samotnému postupu orgánov verejnej moci (nezaregistrovaniu sťažovateľky akokandidátky pre voľby do národnej rady), proti ktorým sťažnosť smeruje (komisia a najvyššísúd), ústavný súd konštatuje, že postup týchto orgánov verejnej moci bol súladnýso zákonom o voľbách a s ústavou, listinou i paktom.

8.1 Tradícia pomerného volebného systému uplatňovaného pri voľbách do národnejrady v zmysle zákona o voľbách siaha k počiatkom vzniku Slovenskej republiky. Od prvýchvolieb do národnej rady uskutočnených v roku 1994 až po voľby do národnej radyuskutočnených 5. marca 2016 sa v každých voľbách do národnej rady uplatňoval na základevolebných zákonov výlučne pomerný volebný systém založený na kandidatúre politickýchstrán a politických hnutí (ktoré predkladali kandidačné listiny), a nie na kandidatúrejednotlivcov.

8.2 Pokiaľ orgány verejnej moci nezaregistrovali sťažovateľku ako kandidátku prevoľby do národnej rady v marci 2016 z dôvodu, že nie je aktívne legitimovaným subjektomna podanie kandidačnej listiny v zmysle zákona o voľbách, rozhodli tak v súladeso zákonom o voľbách i ústavou. Rovnako následné uznesenie najvyššieho súdu o zastaveníkonania z už uvedených dôvodov a výklad a aplikácia § 250za OSP zo strany najvyššiehosúdu sú vzhľadom na skutkový a právny stav v sťažovateľkinej veci ústavne bezchybné.

8.3 Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol sťažnosť v časti namietanéhoporušenia ústavných práv sťažovateľky uznesením komisie a uznesením najvyššieho súdupodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

K návrhu na vyslovenie nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy a s čl. 21 listiny

9. Podľa čl. 130 ods. 1 ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky,

d) súd,

e) generálny prokurátor,

f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisovpodľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva,

g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1,ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva azákladné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republikaratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

h) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126ods. 2,

i) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a,

j) každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úraduSlovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky,

d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,

e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,

f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisovpodľa čl. 125 ods. 1 ústavy týkajúcich sa výkonu súdnictva,

g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1ústavy, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudsképráva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republikaratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127aústavy.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnympredpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnémusúdu návrh na začatie konania.

9.1 V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sa sťažovateľka domáhalav rámci petitu sťažnosti podanej v súlade s čl. 127 ústavy (pre namietané porušenie svojichzákladných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcichz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom) aj vyslovenia nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy a s čl. 21 listiny, nejde o návrh na začatie konaniao súlade právnych predpisov, pretože sťažovateľka ako fyzická osoba nepatrí do okruhuosôb oprávnených na podanie takého návrhu podľa čl. 130 ods. 1 ústavy a § 18 ods. 1písm. a) až g) zákona o ústavnom súde (rovnaké závery porov. aj v I. ÚS 414/2010,IV. ÚS 11/04, IV. ÚS 199/07). Rovnako ústavný súd nie je oprávnený v rámci konaniao sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhodovať o súlade právnych predpisov[porov. čl. 127 ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde, resp. čl. 125 ods. 1 písm. a)ústavy a § 37 a nasl. zákona o ústavnom súde].

9.2 Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť v častismerujúcej k vysloveniu nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy a s čl. 21 listiny ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobouv spojení s nedostatkom právomoci senátu ústavného súdu na prerokovanie návrhu nazačatie konania o súlade právnych predpisov.

9.3 Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že v rámci ústavného poriadku Slovenskejrepubliky platí prezumpcia ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, čo platí ajpre zákon o voľbách. V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy vychádza ústavný súdz prezumpcie ústavnosti zákonov a podzákonných právnych predpisov (porov.III. ÚS 262/04). Otázka súladu sťažovateľkou označených právnych noriem v rámcivolebného zákona s ústavou by mohla byť predmetom konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)ústavy iba v prípade kvalifikovaného návrhu podaného aktívne legitimovaným subjektom.

10. K rozhodnutiu pripája odlišnédoplňujúce stanovisko sudca Ladislav Orosz.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016