znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 266/2010-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna   2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. P., P., zastúpeného advokátom JUDr. S. I., P., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   z 30. novembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 185/2009, rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 13. júla 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 10/03 a rozsudkom Okresného súdu Prešove z 9. októbra 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 84/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2010 doručená sťažnosť Ing. J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základných práv   zaručených   čl.   20   ods.   1   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. novembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 185/2009, rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) z 13. júla 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 10/03 a rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) z 9. októbra 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 84/00.

Sťažovateľ svojím podaním z 11. mája 2010 jednak dopĺňa svoju sťažnosť a jednak podáva návrh na pripustenie rozšírenia sťažnosti z 1. februára 2010, doplnenú 3. februára 2010 a vedenú pred ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 149/2010, pretože „... v konaniach

- od r. 2000, ako pred prvostupňovým súdu, tak pred druhostupňovým, ale najmä pred dovolacím   súdom   (uznesenie   č.   3   Cdo   184/2009),   bolo porušené , okrem   predtým uvádzaných právnych predpisov, tiež závažným spôsobom, súdmi, aj jeho právo na súdnu ochranu,   špecifikované v Ústave SR čl.   46 odsek 1,   a týmto postupom súdov na troch inštančných stupňoch, vznikli prieťahy konania, ktoré ale nespočívali v nečinnosti týchto súdov,   ale   v   ich nesprávnych   právnych   záveroch,   ktoré   odporovali   niektorým nespochybniteľným skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho súdy nesprávne a nespravodlivo rozhodli v neprospech žalobcu a tým došlo k finančnému poškodeniu žalobcu (sťažovateľa), súdmi.“.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 18. apríla 2000 podal návrh na začatie konania, ktorého predmetom bolo vrátenie zálohy 2 000 000 Sk s príslušenstvom poskytnutej   na   základe   zmluvy   o budúcej   zmluve   uzavretej   6.   decembra   1999   medzi sťažovateľom   a jeho   manželkou   ako   budúcim   kupcom   a odporcom   ako   budúcim predávajúcim. Konanie bolo vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 7 C 84/2000.

Okresný   súd   rozsudkom   z 9.   októbra   2002   v   právnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 7 C 84/2000 (vrátenie zálohy) žalobný návrh sťažovateľa a jeho manželky zamietol.

Na   základe   odvolania   sťažovateľa   krajský   súd   rozsudkom   sp.   zn.   3   Co   10/03 z 13. júla 2004 potvrdil rozsudok okresného súdu (sp. zn. 7 C 84/2000) ako vecne správny. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. augusta 2004.

Podľa názoru sťažovateľa: „... v čase od podanie prvej žaloby o vrátenie zálohy 2.000.000,-   Sk   dňa   18.   4.   2000   konanie   č.   7   C   84/2000,   do   dnešného   dňa,   nebolo o nespochybniteľnom nároku žalobcu právoplatne rozhodnuté, konaním Okresného súdu a Krajského súdu v Prešove vznikli prieťahy, ktoré zakladajú nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Tieto prieťahy nie sú však obvyklého charakteru, spočívajúce prevažne v nečinnosti súdu, ale práve tento prípad je odlišný od iných v tom, že súdy   síce   konali,   ale   nesprávnymi   rozhodnutiami   vo   veci   spôsobovali   napádanie prvostupňových   rozhodnutí   odvolaním   a   dovolaním,   hoci,   pri   bezchybnom,   objektívnom vyhodnotení všetkých dôkazov v konaní prvostupňovom č. 7 C 84/2000 ale aj v odvolacom (žaloba   zamietnutá   rozsudok   potvrdený   Krajským   súdom   v   odvolacom   konaní č. 3 Co 10/03), by už v   r.   2004 došlo k uzavretiu tohto právneho prípadu, čo sa nestalo. Citovaný   rozsudok   č. 7 C   84/2000   v   spojení   s   odvolacím rozsudkom   č.   3   Co   10/03 nadobudol právoplatnosť 16.8.2004. Nenapadáme tu znenie § 159 ods. 3 OSP (prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicate), tento stav nepochybne, v konám č. 7 C 84/2000 právoplatnosťou rozhodnutia nastal, nežiadame o tejto veci konať znova. Poukazujeme tu ale na prepojenosť, viazanosť a podmienenosť ktoré nastali v týchto konania, medzi tými istými účastníkmi a tieto väzby spôsobili prieťahy konaní a finančné poškodenie žalobcu, nakoľko stále bol uplatňovaný ten istý peňažný nárok žalobcu a zníženie pôvodnej sumy o 300.000 Sk bolo vykonané už iba z opatrnosti (bola v podstate odrátaná zmluvná pokuta, ktorá je ale otázna). Všetky ďalej uvádzané konania nemožno posudzovať oddelene, ale, podľa nášho názoru, je potrebné ich vyhodnotiť ako jedno, pokračujúce konanie, o tom istom nároku žalobcu, ktoré bolo vyhodnotením súdu prvého a druhého stupňa rozdelené na samostatné konania...“

Sťažovateľ   napokon   navrhol,   aby   ústavný   súd   vydal   po   meritórnom   prerokovaní sťažnosti tento nález:

„Krajský súd v Prešove ako odvolací súd Rozsudkom č. 3 Co 10/03 zo dňa 13. júla 2004,   právoplatný   16.   8.   2004,   ktorým   potvrdil   rozsudok   Okresného   súdu   Prešov č. 7 C 84/00 zo dňa 9. 10. 2002 ako súdu prvostupňového, porušil základné právo Ing. J. P. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušil Ústavu SR čl. 46 ods. 1 právo na súdnu ochranu.

Zrušuje Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 3 Co 10/03 zo dňa 13. júla 2004. Zrušuje Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 7 C 84/00 zo dňa 9. 10. 2002.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. mája 2010 rozšíril dôvody svojej   sťažnosti z 1. februára 2010 týkajúce sa   namietaného porušenia základných práv postupom najvyššieho súdu a jeho uznesením.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené. Ústavný súd v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa (11. mája 2010) už rozhodol (7. apríla   2010)   o sťažnosti   z 1.   februára   2010   uznesením   č.   k.   III. ÚS 149/2010-21   zo 7. apríla   2010,   ktorým   odmietol   sťažnosť   namietajúcu   porušenie   základného   práva zaručeného   čl.   20   ods.   1   ústavy   a   práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 185/2009 z 30. novembra 2009. To znamená, že sťažnosť sťažovateľa je v časti, ktorou rozšíril svoju pôvodnú sťažnosť z 1. februára 2010 (doručenú ústavnému súdu 2. februára 2010), podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde neprípustná a ústavný súd ju z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ rozšíril pôvodnú sťažnosť z 1. februára 2010 aj návrhom na zrušenie rozsudku   okresného   súdu   z 9.   októbra   2010 v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   84/00 v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   z 13.   júla   2004   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 Co 10/03. Uvedené rozsudky, ako aj sám sťažovateľ uvádza, nadobudli právoplatnosť 16. augusta 2004.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené   namietané porušenie základného práva.

Lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   začína   plynúť   dňom,   keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva, t. j. v danom prípade od 16. augusta 2004. Predmetná sťažnosť bola podaná   až   11.   mája   2010,   teda   dávno   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty   ustanovenej zákonom   pre   tento   druh   konania   pred   ústavným   súdom.   Táto   skutočnosť   zakladá oneskorenosť sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 3. júna 2010