znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 265/2016-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

- obchodnej spoločnosti V A V invest, s. r. o. „v reštrukturalizácii“, Námestie SNP 3,Banská Bystrica,

- Ing. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

- Bc. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

- obchodnej spoločnosti HORNEX, a. s., Agátová 4D, Bratislava,

- obchodnej spoločnosti Aequitas, s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti VAV HOLD, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC BB, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV parking, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EuropaCinema ZV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Group, s. r. o. „v likvidácii“, Námestie SNP 3, BanskáBystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV II, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti Zvolenská investičná, s. r. o., Námestie SNP 3, BanskáBystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Management, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti PETRASTAV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,právne zastúpených advokátom JUDr. Petrom Kubinom, Advokátska kancelária,Štefánikova 15, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniťmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podnikať podľačl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 v spojení s právom na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ÚstavySlovenskej republiky a právom na verejné prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vlastniť majetok podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2 R 8/2015-310 z 29. decembra 2015a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť

- obchodnej spoločnosti V A V invest, s. r. o. „v reštrukturalizácii“, Námestie SNP 3,Banská Bystrica,

- Ing. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

- Bc. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

- obchodnej spoločnosti HORNEX, a. s., Agátová 4D, Bratislava,

- obchodnej spoločnosti Aequitas, s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti VAV HOLD, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC BB, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV parking, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EuropaCinema ZV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Group, s. r. o. „v likvidácii“, Námestie SNP 3, BanskáBystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV II, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti Zvolenská investičná, s. r. o., Námestie SNP 3, BanskáBystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Management, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,a

- obchodnej spoločnosti PETRASTAV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára2016 doručená sťažnosť

- obchodnej spoločnosti V A V invest, s. r. o. „v reštrukturalizácii“, Námestie SNP 3,Banská Bystrica (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),

- Ing. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

- Bc. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

- obchodnej spoločnosti HORNEX, a. s., Agátová 4D, Bratislava,

- obchodnej spoločnosti Aequitas, s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti VAV HOLD, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC BB, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV parking, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EuropaCinema ZV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Group, s. r. o. „v likvidácii“, Námestie SNP 3, BanskáBystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV II, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti Zvolenská investičná, s. r. o., Námestie SNP 3, BanskáBystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Management, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti PETRASTAV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica(spolu ďalej len „sťažovatelia“),

vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podnikať podľačl. 35 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojenís právom na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a právom na verejnéprerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)a práva vlastniť majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresnéhosúdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 R 8/2015-310 z 29. decembra 2015(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 16. júna 2015 okresný súd uznesením č. k.2 R 8/2015-110 rozhodol na návrh sťažovateľa v 1. rade na začatie reštrukturalizačnéhokonania sťažovateľa v 1. rade. Toto rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku22. júna 2015. Dňa 23. júla 2015 okresný súd uznesením č. k. 2 R 8/2015-114 rozhodolo povolení reštrukturalizácie sťažovateľa v 1. rade. Toto rozhodnutie bolo zverejnenév Obchodnom vestníku 30. júla 2015. Sťažovateľ v 1. rade podal návrh na svojureštrukturalizáciu ako obranu proti (podľa názoru sťažovateľa v 1. rade) šikanóznemunávrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý proti nemu podal veriteľ INGSTEEL, spol. s. r. o.,21. januára 2015. Konkurzné konanie vyhlásené na základe tohto návrhu a vedené naokresnom súde pod sp. zn. 2 K 2/2015 bolo 10. augusta 2015 zastavené z dôvodu povoleniareštrukturalizácie sťažovateľa v 1. rade podľa § 16 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurzea reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „ZKR“). Uznesenie o zastavení konkurzného konania bolo zverejnenév Obchodnom vestníku 14. augusta 2015. Dňa 6. októbra 2015 bol zvolený veriteľský výborpre reštrukturalizáciu sťažovateľa v 1. rade. Dňa 12. novembra 2015 sa uskutočnila druháschôdza veriteľského výboru, na ktorej prebehla rozprava o predloženom návrhureštrukturalizačného plánu sťažovateľa v 1. rade. Predseda veriteľského výboru vzniesolvoči reštrukturalizačnému plánu viaceré písomné pripomienky, pričom zvyšní dvajačlenovia nemali voči návrhu reštrukturalizačného plánu žiadne výhrady. Následne bol návrhreštrukturalizačného plánu podľa § 144 ods. 1 ZKR vrátený sťažovateľovi v 1. rade nadopracovanie v lehote 15 dní. Následne sťažovateľ v 1. rade predložil veriteľskému výboruprepracovaný návrh reštrukturalizačného plánu (zohľadňujúci pripomienky predseduveriteľského výboru vznesené na schôdzi dňa 12. novembra 2015 v rozsahu, v akom to bolomožné pri zachovaní účelu reštrukturalizácie).

2.1 Dňa 11. decembra 2015 veriteľský výbor na svojej tretej schôdzi hlasovalo návrhu reštrukturalizačného plánu sťažovateľa v 1. rade. Napriek tomu, že sťažovateľv 1. rade ešte nad rámec prepracovaného návrhu reštrukturalizačného plánu navrhol ďalšíchjeho niekoľko zmien a úprav v prospech veriteľov pre prípad jeho schvaľovaniana schvaľovacej schôdzi veriteľov, výsledkom hlasovania veriteľského výboru bolo, že zaschválenie návrhu reštrukturalizačného plánu nehlasoval žiaden člen veriteľského výboru,proti jeho schváleniu hlasoval jeden člen veriteľského výboru a dvaja zvyšní členoviaveriteľského výboru sa zdržali hlasovania. To znamená, že napriek ponúkanej výraznevyššej miere uspokojenia zabezpečených i nezabezpečených nespriaznených veriteľovsťažovateľa v 1. rade než v prípade konkurzu nebol návrh reštrukturalizačného plánuveriteľským výborom schválený. Vzhľadom na neschválenie reštrukturalizačného plánuveriteľským výborom požiadal správca podľa § 144 ods. 2 ZKR 14. decembra 2015 súdo vyhlásenie konkurzu na sťažovateľa v 1. rade.

2.2 Podaním doručeným súdu 21. decembra 2015 sa sťažovateľ v 1. rade domáhalnariadenia pojednávania vo veci žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu. Sťažovateľv 1. rade namietal, že členovia veriteľského výboru pri hlasovaní o prepracovanom návrhureštrukturalizačného plánu dňa 11. decembra 2015 postupovali v rozpore s § 127 ods. 4ZKR, podľa ktorého„[č]len veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok“.Na tomto navrhovanom pojednávaní chcelsťažovateľ v 1. rade oprávnenosť tejto svojej námietky preukázať a pokúsiť sa tak zabrániťvyhláseniu konkurzu, ktorý je pre všetkých účastníkov reštrukturalizačného konania tounajmenej výhodnou alternatívou, pričom zároveň vedie k nezvratnej likvidácii podnikusťažovateľa v 1. rade. Sťažovateľ v 1. rade sa spoliehal, že súd, ktorého povinnosťou jevykonávať dohľad (reálny, nie iba formálny) nad zákonným priebehom jehoreštrukturalizácie a všetkých úkonov urobených v rámci nej, nemôže vyhlásiť konkurz nazáklade rozhodnutia veriteľského výboru, ktoré vzniklo nezákonným postupom.

2.3 Dňa 29. decembra 2015 vydal okresný súd (bez nariadenia požadovanéhopojednávania a bez vypočutia účastníkov konania) napadnuté uznesenie, ktorým zastavilreštrukturalizačné konanie voči sťažovateľovi v 1. rade, začal konkurzné konanie a vyhlásilkonkurz na sťažovateľa v 1. rade, ustanovil správcu konkurznej podstaty sťažovateľav 1. rade a vyzval veriteľov sťažovateľa v 1. rade na prihlásenie svojich pohľadávok dokonkurzu. Napadnuté rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 5. januára 2016.Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol:

«Preskúmaním listín predložených do spisu dospel súd k záveru, že Žiadosť dlžníka o nariadenie pojednávania nie je dôvodná. K zaprotokolovaným skutočnostiam na zasadnutí veriteľského výboru zo strany dlžníka o nepredkladaní informácií zástupcom zastúpenému súd uvádza, že v danom prípade sa jedná o vzťah klient (WaldviertlerSparkasse Bank AG) a jeho zástupca (Sympatia Legal, s.r.o.), pričom úlohou súdu nie je overovať, aké informácie boli zo strany zástupcu poskytnuté klientovi resp. v akom rozsahu boli alebo neboli poskytnuté. Veriteľ, WaldviertlerSparkasse Bank AG, sa nechal v konaní zastúpiť, pričom v mene zastúpeného je oprávnený konať zástupca a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zástupca veriteľa sa k prednesu dlžníka podrobne vyjadril, pričom poprel, že by jemu doručené informácie veriteľovi neposkytol.

Dlžník v žiadosti uviedol, že veriteľ WSPK na prvej schôdzi veriteľov ako veriteľ, ktorý na to oprávnenie mal, nenavrhol, aby schôdza veriteľov hlasovala v zmysle § 126 ods. 3 ZKR. K uvedenému súd uvádza, že veriteľ má právo, nie povinnosť, aby postupoval v zmysle dotknutého ustanovenia a je to na zvážení každého takéhoto veriteľa či toto svoje právo využije alebo nie a do jeho rozhodnutia súd nemá oprávnenie zasahovať.

V danom prípade veriteľský výbor neschválil predložený návrh reštrukturalizačného plánu a ani nariadenie pojednávania by túto skutočnosť nejakým spôsobom nezmenilo. Tak ako to uvádza aj Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 867/2014, pozn.), cit.: „Potreba nariadenia pojednávania je nepochybne opodstatnená v prípade, ak v dôsledku prípadného porušenia zákonných ustanovení hrozí obligatórna konverzia reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie, pričom s týmto postupom je spravidla spojená pravdepodobnosť nižšieho uspokojenia veriteľov ako v reštrukturalizácii.“ V prejednávanej veci nedošlo k porušeniu zákonných ustanovení a nejde o hrozbu konverzie, ale o zákonom predvídaný následok neschválenia reštrukturalizačného plánu.

Listiny predložené dlžníkom ku svojej žiadosti nepredstavujú nové skutočnosti, pre ktoré by prípadné nariadenie pojednávania bolo opodstatnené. Doklady preukazujúce zabezpečovanie financovania dlžníka, boli známe aj veriteľskému výboru, ako vyplýva zo zápisnice veriteľského výboru zo dňa 11. 12.2015 na strane 3 a to ešte pred hlasovaním o prepracovanom reštrukturalizačnom pláne.

V predmetnej veci bol zákonným spôsobom ustanovený veriteľský výbor, ktorý predložený návrh reštrukturalizačného plánu neschválil. Neschválenie reštrukturalizačného plánu má za následok zákonom predvídaný postup, podľa ktorého správca v zmysle § 144 ods. 2 požiada o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, resp. súd aj bez návrhu postupuje podľa § 131 ods. 2 písm. f) ZKR.

V danom prípade ani nariadenie pojednávania nemá vplyv na rozhodnutie veriteľského výboru, nakoľko súd nedisponuje v danom prípade oprávnením zvrátiť (zmeniť, či zrušiť) ním prijaté rozhodnutie.

Nakoľko veriteľský výbor predložený návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka v zákonnej lehote neschválil, súd podľa § 131 ods. 2 písm. f) v spojení s § 144 ods. 2 ZKR na návrh správcu zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a to bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiadosť dlžníka neobsahovala žiadne nové skutočnosti a ani jeho vykonanie neumožňuje súdu zmeniť rozhodnutie veriteľského výboru.

Pre vyhlásenie konkurzu je nutné, aby boli kumulatívne splnené všetky materiálne podmienky pre vyhlásenie konkurzu, t.j. úpadok dlžníka, pluralita jeho veriteľov a dostatok jeho majetku na úhradu nákladov konkurzného konania v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky 665/2005 Z.z.

Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

Súd preto týmto uznesením zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie, vyhlásil na majetok dlžníka konkurz; podľa § 22 ods. 1 ZKR v spojení s § 40 ods. 1 ZKR náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených MS SR ustanovil správcu konkurznej podstaty; vyzval veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky a poučil ich o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok.»

3. Porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a spravodlivé súdnekonanie spočíva podľa sťažovateľov v tom, že okresný súd:

a) sa nevysporiadal s námietkou sťažovateľa v 1. rade, že rozhodnutie veriteľskéhovýboru o neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu vzniklo na základe protizákonnéhopostupu veriteľského výboru v rozpore s § 127 ods. 4 ZKR, podľa ktorého„[č]len veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok“,

b) nenariadil pojednávanie požadované sťažovateľom v 1. rade na preukázanieopodstatnenosti už uvedenej námietky a

c) postupoval formalisticky v rozpore s čl. 152 ods. 4, čl. 47 ods. 3 a čl. 1 ods. 1ústavy, keď vydaním napadnutého uznesenia poskytol právnu ochranu postupu niektorýchúčastníkov reštrukturalizačného konania (členov veriteľského výboru), ktorý bolpotenciálne protiprávny, na úkor iných účastníkov konania bez toho, aby umožnil inýmúčastníkom konania sa proti tomu adekvátne brániť.

3.1 Sťažovatelia uviedli, že v reštrukturalizačnom konaní vykonáva súd dohľad nadjeho zákonným priebehom. Tento dohľad musí byť podľa sťažovateľov reálny, a nie ibailuzórny. Reálnosť dohľadu podľa presvedčenia sťažovateľov znamená, že súd nie iba slepoa formalisticky vyhovuje návrhom a žiadostiam dlžníka, správcu alebo veriteľov, ale keďzistí v procese reštrukturalizácie nejakú nezákonnosť, tak vykoná opatrenia potrebné na to,aby ochránil práva a oprávnené záujmy účastníkov reštrukturalizačného konania, ktorémôžu byť touto nezákonnosťou nepriaznivo dotknuté. V konkrétnych okolnostiach to môžepodľa sťažovateľov znamenať, že súd nevyhovie žiadosti reštrukturalizačného správcuo vyhlásenie konkurzu podľa § 144 ods. 2 ZKR v prípade, ak (na námietku dlžníka, ktorejopodstatnenosť sa v konaní preukáže) zistí, že neschválenie reštrukturalizačného plánuveriteľským výborom je dôsledkom nezákonného postupu veriteľského výboru (napr.v rozpore s § 127 ods. 4 ZKR). V právnom štáte je totiž podľa sťažovateľovnepredstaviteľné a neprípustné, aby súdna moc poskytovala právnu ochranu a nezabránilarealizácii krokov, o ktorých by sa riadne procesne preukázalo, že boli urobené na základeprotiprávneho postupu. Podľa sťažovateľov všeobecný súd sa nemôže pri svojomrozhodovaní cítiť obmedzený textom a formalistickým výkladom právnej normy v prípade,ak striktné pridržiavanie sa tohto textu a formalistického výkladu by spôsobilo protiústavnýstav (napr. z dôvodu porušenia základných práv účastníka konania).

3.2 Z hľadiska dopadov na dlžníka a jeho veriteľov je podľa názoru sťažovateľovhlasovanie veriteľského výboru o neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu podobnéveriteľskému návrhu na vyhlásenie konkurzu. V prípade veriteľského návrhu na vyhláseniekonkurzu však podľa sťažovateľov navrhujúci veriteľ musí splniť zákonom ustanovenénáležitosti a preukázať splnenie podmienok na podanie takéhoto návrhu. Okrem toho dlžníkmá podľa mienky sťažovateľov zákonom ustanovené možnosti, ako sa proti takému návrhubrániť a konkurz odvrátiť. Naproti tomu sťažovatelia argumentovali, že v prípadehlasovania veriteľského výboru o neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu členoviaveriteľského výboru nemusia na vyvolanie konkurzu dlžníka splniť také prísne podmienkyako v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu a dlžník nemá priamo zo zákonamožnosť sa proti tomu brániť. Podľa sťažovateľov je však spravodlivé a plne súladnés ústavou garantovaným právom na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, aby sadlžník a prípadne aj iní veritelia mohli brániť proti výsledku hlasovania veriteľského výboruo neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu aspoň v prípade, ak preukážu, že pri tomtohlasovaní členovia veriteľského výboru nepostupovali v súlade s § 127 ods. 4 ZKR, a aby saim v takomto prípade od dohliadajúceho súdu dostalo právnej ochrany aspoň na podkladečl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.3 Z § 127 ods. 4 ZKR podľa presvedčenia sťažovateľov vyplýva povinnosť členovveriteľského výboru konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásenýchpohľadávok.Podľasťažovateľovtoznamená,žeprihlasovanío návrhureštrukturalizačného plánu člen veriteľského výboru nemôže hlasovať úplne voľne ibapodľa vlastných záujmov a vôle, ale musí brať ohľad na vôľu a záujmy všetkých veriteľov,osobitne na tých, ktorých zastupuje a ktorí nie sú členmi veriteľského výboru a sú v tomtoohľade oproti členovi veriteľského výboru procesne „znevýhodnení“. Prakticky to podľasťažovateľovznamená,žečlenoviaveriteľskéhovýborusúvždypovinnío reštrukturalizačnom pláne hlasovať výhradne z hľadiska výhodnosti ponúkanéhouspokojenia podľa reštrukturalizačného plánu oproti uspokojeniu v prípade konkurzu, tedato, čo sú členovia veriteľského výboru povinní pri svojom rozhodovaní zohľadňovať, jevýhradne porovnanie navrhovaného uspokojenia podľa návrhu reštrukturalizačného plánus predpokladaným uspokojením v prípadnom konkurze, lebo ich povinnosťou je hlasovať začo najvyššie uspokojenie všetkých veriteľov (§ 5 a § 127 ods. 4 ZKR).

3.4 Priestor na hlasovanie o reštrukturalizačnom pláne výlučne z pohľadu svojichvlastných záujmov má podľa sťažovateľov každý veriteľ (aj taký, ktorý je členomveriteľského výboru) na schvaľovacej schôdzi, keďže tam hlasujú sami za svojupohľadávku, a teda môžu hlasovať aj arbitrárne, lebo takýmto hlasovaním neovplyvniapostavenie iných veriteľov. Iní veritelia aj dlžník sú v takomto prípade podľa názorusťažovateľov chránení tým, že nesúhlas konkrétneho veriteľa alebo skupiny veriteľovs reštrukturalizačným plánom môže nahradiť súd svojím rozhodnutím za podmienokuvedených v § 152 ZKR. Postavenie veriteľa pri hlasovaní je teda podľa sťažovateľovvýznamne odlišné v závislosti od toho, či hlasuje iba sám za seba a svoju pohľadávku akonapríklad na schvaľovacej schôdzi, kde sú ostatní účastníci reštrukturalizačného konaniapodľa § 152 ZKR aspoň nejako chránení pred svojvoľným a „iracionálnym“ hlasovanímdaného veriteľa; alebo či pri hlasovaní zastupuje aj iných veriteľov, ktorých záujmy jepovinný pri svojom hlasovaní zohľadniť ako napríklad vo veriteľskom výbore, kde ostatníúčastníci nemajú k dispozícii ochranu podľa § 152 ZKR.

3.5 To ale podľa sťažovateľov neznamená, že účastníci reštrukturalizačného konanianie sú nijako chránení pred zmarením reštrukturalizácie z dôvodu, že člen veriteľskéhovýboru pri hlasovaní konal v rozpore so svojou povinnosťou podľa § 127 ods. 4 ZKR.Neposkytnutie ochrany účastníkom konania v takomto prípade by bolo podľa mienkysťažovateľov hrubým zásahom do ich základných práv garantovaných ústavou a dohovorom(čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 47 ods. 3 a 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).V demokratickom a právnom štáte nie je podľa presvedčenia sťažovateľov prípustné, abyv konaní pred súdom (ktorým je aj konanie podľa ZKR):

a) nebola zo strany súdu poskytnutá ostatným účastníkom konania právna ochranaich práv a záujmov negatívne dotknutých protiprávnym procesným postupom inéhoúčastníka konania a

b) namiesto toho bola zo strany súdu poskytnutá právna ochrana protiprávnemuprocesnému postupu iného účastníka konania na úkor ostatných.

3.6 Sťažovatelia zdôraznili, že nevedia, na akom základe sa okresný súd dopracovalk záveru, že v prerokúvanej veci„nedošlo k porušeniu zákonných ustanovení“.Sťažovateľv 1. rade práveže podľa sťažovateľov namietal, že došlo k porušeniu § 127 ods. 4 ZKR.Okresný súd sa z pohľadu sťažovateľov s touto námietkou nijako nevysporiadal, lenuviedol, že nedošlo k porušeniu zákonných ustanovení. Postupoval podľa sťažovateľovformalisticky a svoje zisťovanie obmedzil iba na to, či boli formálne splnené podmienky napostup podľa § 131 ods. 2 písm. f) v spojení s § 144 ods. 2 ZKR, čo nikto nespochybňoval.Neskúmal však, či sú podmienky na konverziu reštrukturalizácie na konkurz splnené ajz materiálneho hľadiska, hoci tak urobiť mal a mohol, ako to podľa sťažovateľov vyplývaz početnej judikatúry ústavného súdu aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

3.7 Podľa sťažovateľov okresný súd bol pri svojom dohľade nad zákonnýmpriebehom reštrukturalizácie sťažovateľa v 1. rade povinný skúmať nie iba formálnesplnenie podmienok na konverziu reštrukturalizácie na konkurz, ale aj to, či sa tak stalov materiálnom súlade so ZKR (najmä § 5 a § 127 ods. 4 ZKR). Okresný súd bol podľanázoru sťažovateľov„zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť čo sa skrýva pod obsahom pojmu spoločný záujem veriteľov“a či hlasovanie veriteľského výboru bolo s ním v súladeo to viac v prípade, keď oprávnený účastník konania (sťažovateľ v 1. rade ako predkladateľreštrukturalizačného plánu) namietal porušenie povinnosti členov veriteľského výborupodľa § 127 ods. 4 ZKR. Keďže tak okresný súd podľa sťažovateľov neurobil, porušil týmpodľa ich slov svoju ústavnú povinnosť chrániť okrem zákonnosti aj ústavnosť.

3.8 Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovatelia uviedli, že okresný súd vydanímnapadnutého uznesenia bez vysporiadania sa s námietkou sťažovateľa v 1. rade o porušení§ 127 ods. 4 ZKR veriteľským výborom a bez nariadenia požadovaného pojednávaniauplatnil formalistický výklad predpokladov konverzie reštrukturalizácie na konkurz. Týmv konečnom dôsledku zmaril podľa sťažovateľov účel požadovanej súdnej ochranya zabránil sťažovateľovi v 1. rade (a jeho prostredníctvom aj ostatným sťažovateľom)v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré v žiadnom prípade nemožno pričítať žiadnemuzo sťažovateľov. Žiaden zo sťažovateľov ako účastník reštrukturalizačného konania totižsvojím správaním podľa mienky sťažovateľov nespôsobil ani nedal dôvod či podnet na to,aby muselo dôjsť ku konverzii reštrukturalizácie na konkurz; uvedený dôsledok spôsobilsvojím správaním veriteľský výbor. Sťažovateľ v 1. rade proti tomu podľa sťažovateľovnamietal a bolo povinnosťou okresného súdu poskytnúť mu v medziach ZKR a ústavyprimeranú ochranu a zabezpečiť tak spravodlivú rovnováhu medzi záujmami členovveriteľského výboru na jednej strane a záujmami sťažovateľa v 1. rade a všetkých ostatnýchveriteľov sťažovateľa v 1. rade na druhej strane na čo najvyššie uspokojenie ichpohľadávok. Podľa sťažovateľov okresný súd nespravodlivo zvýhodnil (priznal silnejšieprávnepostavenie)členomveriteľskéhovýboruoprotiostatnýmúčastníkomreštrukturalizačného konania (najmä sťažovateľovi v 1. rade a veriteľom sťažovateľav 1. rade).

3.9 Sťažovatelia ďalej dôvodia, že skutočnosť, že ustanovenia § 131 ZKR obsahujúmedzery, ktoré môžu byť na ujmu účastníkom reštrukturalizačného konania a účelureštrukturalizácie, potvrdzuje aj odborná literatúra. Sťažovatelia citovali:„Z uvedeného výpočtu dôvodov na strane veriteľov, ktoré obligatórne spôsobujú zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, je zrejmé, že veritelia svojou pasivitou môžu zmariť proces reštrukturalizácie, a to aj v prípadoch, keď dlžník má záujem o reštrukturalizačné konanie a reštrukturalizácia je aj ekonomicky možná a pre veriteľov z pohľadu uspokojovania ich pohľadávok výhodnejšia ako konkurzné konanie.“(ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C. H.Beck, 2012, s. 897). Okresný súd podľa sťažovateľov namiesto toho, aby, opierajúc sao judikatúru ústavného súdu a čl. 152 ods. 4 ústavy, hľadal možnosti ako vykonávať dohľadnadreštrukturalizácioureálnea akogarantovaťzákladnéprávaúčastníkovreštrukturalizačného konania, sa rozhodol vykonávať dohľad iba formálne a iluzórne tak, žezhodnotil, že nedošlo k schváleniu návrhu reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom(bez toho, aby venoval pozornosť námietke sťažovateľa v 1. rade, že k nemu nedošlov dôsledku nezákonného postupu veriteľského výboru) a vydal napadnuté uznesenie.Namiesto toho, aby okresný súd poskytol právnu ochranu právam a záujmom všetkýchúčastníkov konania, podľa sťažovateľov poskytol takúto právnu ochranu iba (potenciálneprotizákonnému) postupu niektorých účastníkov konania (členov veriteľského výboru).

3.10 V prípade sťažovateľa v 1. rade napadnuté uznesenie podľa záverovsťažovateľov zasahuje aj do jeho základného práva podnikať, pretože (v porovnanís reštrukturalizáciou, ktorá by umožnila zachovanie jeho podnikateľskej činnosti pri väčšejmiere uspokojenia veriteľov než v konkurze) núti sťažovateľa v 1. rade ukončiť jehopodnikateľskú činnosť napriek tomu, že uspokojenie veriteľov (vo výrazne väčšej miere nežv konkurze) je možné dosiahnuť reštrukturalizáciou pri zachovaní jeho podnikateľskejčinnosti a majetku.

4. Sťažovatelia v závere svojej sťažnosti navrhli vydať dočasné opatrenie v podobeodkladu vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

4.1 Následne sťažovatelia navrhli vydať tento nález:„Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s právom na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 a právom na verejné prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo sťažovateľov vlastniť a užívať majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa v 1. rade podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/8/2015-310 zo dňa 29. decembra 2015 porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/8/2015-310 zo dňa 29. decembra 2015 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný uhradiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietanýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsťk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď prenedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením aleboiným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť pretomožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť pojej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,IV. ÚS 35/02).

III.

7. Predmetom sťažnosti je predovšetkým tvrdenie sťažovateľov, že okresný súdvykonávajúci v zmysle ZKR dohľad nad zákonným priebehom reštrukturalizácie neposkytolochranu sťažovateľom a rozhodnutím o konverzii reštrukturalizácie na konkurz došlok porušeniu ich ústavných práv.

8. Podľa § 131 ods. 1 ZKR súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťoudlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcuvysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súduv určenej lehote poskytnúť.

Podľa § 131 ods. 2 ZKR súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačnékonanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že

a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,

b) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,

c) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,

d) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebona návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,

e) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežnéschválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,

f) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebopredložený návrh plánu zamietol,

g) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,

h) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovalanadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkýchhlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,

i) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánusúdom.

Podľa § 144 ods. 1 ZKR o schválení alebo zamietnutí predloženého návrhu plánurozhodne veriteľský výbor do 15 dní od jeho predloženia. Ak má veriteľský výbor k návrhuplánu výhrady, môže určiť predkladateľovi plánu lehotu nie dlhšiu ako 15 dní na jehoprepracovanie. O schválení alebo zamietnutí plánu v tomto prípade veriteľský výborrozhodne do 15 dní od predloženia prepracovaného plánu.

Podľa § 144 ods. 2 ZKR ak veriteľský výbor predložený návrh plánu zamietne alebopredložený návrh plánu v zákonných lehotách neschváli, správca bezodkladne požiada súdo vyhlásenie konkurzu.

9. Spôsob interpretácie a aplikácie § 144 ZKR, ktorý v napadnutom uznesení zvolilokresný súd, nemožno podľa ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnený aleboarbitrárny, naopak, zodpovedá účelu a zmyslu citovaných ustanovení ZKR. Jeho podstata jezaložená na tom, že okresný súd zásadne nemá v prípade vzniku situácie, ktorú predpokladá§ 144 ods. 2 ZKR, žiadnu možnosť úvahy, či konkurz vyhlásiť alebo nie.

9.1 Sťažovatelia v podstate broja proti platnému a účinnému zneniu ustanovení § 144ZKR. Len to, že s nimi sťažovatelia nesúhlasia, neznamená, že by nemali platiť alebo ichaplikácia by mala byť vylúčená.

9.2 Veriteľský výbor o reštrukturalizačnom pláne rokoval a neschválil ho, čo nie jesporné. Z § 144 ods. 2 ZKR možno v takom prípade vyvodiť povinnosť príslušného súduvyhlásiť konkurz, t. j. uplatniť takú jeho interpretáciu, akú v posudzovanej veci zvolilokresný súd. V prospech takéhoto výkladu možno argumentovať predovšetkým tým, ženevyhlásenímkonkurzuv situácii,keďveriteľskývýborv zákonnejlehotereštrukturalizačný plán neschválil (resp. ho zamietol), by vznikla patová situácia. Príslušnýsúd totiž nemá voči členom veriteľského výboru žiadne právne prostriedky, ktorými by ichmohol donútiť hlasovať za reštrukturalizačný plán. V konečnom dôsledku by iný výklad§ 144 ods. 2 ZKR viedol k tomu, že by súd nahrádzal rozhodovanie zákonom zverenéveriteľskému výboru (v tomto prípade business judgment) vlastným rozhodnutím, čo jeprípustné len tam, kde ho na to zákon výslovne oprávňuje (pozri napr. § 152, § 153, § 154ZKR). Nič nerieši ani opakované vracanie veci príslušným súdom veriteľskému výboru nanové prerokovanie a rozhodnutie, keďže by to odporovalo účelu § 144 ods. 1 ZKR, ktorýustanovuje kogentné lehoty, čo je v rozpore s jasným znením § 144 ZKR o striktnýchlehotách, v ktorých sa musí rozhodnúť, či sa „ide“ do reštrukturalizácie podľareštrukturalizačným plánom navrhnutých podmienok, alebo nie. Z uvedených dôvodovpovažuje ústavný súd spôsob interpretácie a aplikácie ustanovení § 144 ZKR, ktorúv napadnutom uznesení uplatnil okresný súd, za ústavne konformný.

9.3 Taktiež nie je nič chybné na tom, ak okresný súd nenariadil pojednávanie.Ustanovenie § 144 ods. 2 ZKR viaže vyhlásenie konkurzu na formálne požiadavkyzamietavé uznesenie alebo neuznesenie veriteľského výboru sa v určitej lehote. Povinnosťnariadiť pojednávanie by snáď bolo možné postulovať, ak by bolo sporné, či sa schôdzakonala v lehote, alebo nie (napr. by sa predĺžila do polnoci posledného dňa a bolo bysporné, kedy presne sa o pláne hlasovalo), prípadne keby bola z nejakého dôvodu nejasnázápisnica alebo nezistiteľný obsah rokovania schôdze. O také prípady tu nešlo, sťažovateliaobsah zápisnice nerozporujú. Z nej je zrejmé, že schôdza plán neschválila. Keďže súd tunemá žiadnu materiálnu kontrolnú možnosť, pojednávanie by celkom zjavne ničomuneprospelo.

9.4 Vec je napokon odlišná od sp. zn. II. ÚS 867/2014, pretože v tejto išloo konverziu nie pre formálne dôvody, ale pre materiálne dôvody (nesprávne obsadenieveriteľského výboru a z toho plynúce následky), ktoré boli medzi účastníkmi spornéa v ktorej súd vykonával aj určité oboznamovanie sa so vzájomnými podaniami. Okremtoho bolo sporné, či samotné zákonné podmienky (nezvolenie veriteľského výboru) bolinaplnené. V prerokúvanej veci sťažovateľov samotné predpoklady skutkovo sporné nie sú,sťažovatelia sa len domáhajú ich odlišného posúdenia okresným súdom, resp. vykonaniaurčitých zásahov zo strany okresného súdu, aby skorigoval závery veriteľského výboru.

10. Na tomto základe ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.

11. K rozhodnutiu pripája odlišnédoplňujúce stanovisko sudca Lajos Mészáros.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 23. marca 2016