znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 265/2013-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa   Mészárosa (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   EBONA,   s.   r.   o., Kuzmányho 18,   Žilina,   právne   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Róbertom   Faturom, Advokátska kancelária, Centrum 18/23, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 10 Cb 347/2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 347/2007   p o r u š i l základné   právo   spoločnosti   EBONA,   s.   r.   o.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Spoločnosti   EBONA,   s.   r.   o.,   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Spoločnosti EBONA, s. r. o.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 496,69 € (slovom štyristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatdeväť centov), ktoré   j e Okresný   súd   Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokáta   JUDr.   Róberta   Faturu, Advokátska   kancelária,   Centrum   18/23,   Považská   Bystrica, do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 265/2013-8   zo 16.   mája   2013 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti EBONA, s. r. o., Kuzmányho 18, Žilina (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 347/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:„(...) Návrhom zo dňa 19. 10. 2007 sa sťažovateľ domáhal zapretia pravosti, výšky a poradia prihlásenej pohľadávky Ing. J. R.(...) vo výške 351.484,50 Eur do exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade Mgr. Jozefa Martišíka pod č. k. EX 25/04. Prvým úkonom súdu v predmetnej veci bolo zaslanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku,   ktorá   je   datovaná   dňa   31.   03.   2009   a   sťažovateľovi   bola   doručená   dňa 14. 04. 2009.

Následne   súd   vo   veci   nekonal   až   do   dňa   08.   11.   2012,   kedy   vytýčil   termín pojednávania na deň 14. 12. 2012. Prvé pojednávanie vo veci začatej návrhom zo dňa 19. 10. 2007 sa malo teda uskutočniť dňa 14. 12. 2012. Dňa 10. 12. 2012 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené upovedomenie o odročení a zrušení pojednávania, a to z dôvodu,   že   súd   akceptoval   žiadosť   odporcu   a   odročenie   pojednávania.   Nový   termín pojednávania súd vytýčil na deň 15. 03. 2013. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu podania návrhu nebolo v predmetnej veci vykonané žiadne pojednávanie.

Máme za to, že uvedeným postupom porušil Okresný súd Žilina právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko bol v konaní nečinný, prvé súdne pojednávanie vytýčil až o viac ako päť rokov po prijatí návrhu a ku dňu podania tejto sťažnosti sa neuskutočnilo žiadne súdne pojednávanie, pričom od začatia súdneho konania uplynulo takmer šesť rokov. Časové intervaly medzi jednotlivými procesnými úkonmi súdu boli podľa nášho názoru neprimerane dlhé. (...)

Navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky(...)   v   konaní   vo veci   samej vyhovel tejto sťažnosti a rozhodol, že Okresný súd Žilina porušil právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požaduje sťažovateľ primerané finančné zadosťučinenie,   a   to   vo   výške   2.000,00   Eur(...)   Takto   uplatnenú   sumu   primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujeme tým, že sťažovateľovi bola spôsobená imateriálna ujma, vzhľadom na to, že nastala právna neistota v jeho postavení v rámci exekučného konania, ktorá aj naďalej trvá. Poukazujeme tiež na to, že exekučné konanie, ktorého sa predmetný spor týka je v súčasnej dobe v záverečnej fáze, pričom v danej veci bolo už vyhotovené rozvrhové uznesenie, pričom právna ochrana, ktorú sťažovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní požadoval Okresným súdom v Žiline poskytnúť, mu poskytnutá nebola, čím mu bola okrem imateriálnej ujmy spôsobená aj značná reálna škoda.

Zároveň žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky zaviazal Okresný súd Žilina na náhradu trov právneho zastúpenia(...)

Na základe vyššie uvedeného   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd Slovenskej   republiky prijal tento nález:

1.   Základné   právo   spoločnosti   EBONA,   s.   r.   o.(...)   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb/347/2007 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti EBONA, s. r. o.(...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške 2.000,00 Eur(...), ktoré je Okresný súd Žilina povinný spoločnosti EBONA, s. r. o. vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4.   Spoločnosti   EBONA,   s.   r.   o.,   priznáva   náhradu   trov   konania   a   právneho zastúpenia v sume vo výške 331,13 Eur(...), ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Róberta Faturu(...) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   povereným   predsedom,   listom   sp.   zn. 1 SprS/337/2013 z 26. júna 2013 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu zo 16. júla 2013.

2.1 Poverený predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„Vo   veci   ústavnej   sťažnosti   spoločnosti   EBONA,   s.   r.   o.(...)   Vám   predkladáme vyjadrenie zákonnej sudkyne a spisový materiál sp. zn. 10Cb/347/2007.

S vyjadrením zákonnej sudkyne sa stotožňujem, nemám k nemu viac čo dodať, preto ho považujte za stanovisko Okresného súdu Žilina.

Okresný súd Žilina netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“Vyjadrenie zákonnej sudkyne z 20. júna 2013: «K   podanej ústavnej   sťažnosti   navrhovateľa   uvádzam, že   priebeh   prípravy pojednávania   a   primárne úkony   súdu   realizované vyšším   súdnym úradníkom   pred nariadením   termínu   pojednávania   boli   ovplyvnené jednak   nedostatočným   personálnym obsadením   obchodného úseku, čo   do   značnej   miery   limitovalo   frekvenciu   jednotlivých procesných úkonov súdu po začatí konania, a na druhej strane právnou zložitosťou veci. Vzhľadom na povahu uplatneného nároku bolo pre meritórne rozhodnutie súdu potrebné pripojiť viacero súdnych spisov a súdnych rozhodnutí, ktoré vzhľadom na rôzne štádia prejednávania vecí (riadne a mimoriadne opravné prostriedky), neboli súdu v primeraných lehotách dostupné. Konkrétne išlo o spisy OS Žilina 18 C 264/2007 v spojení s konaním KS Žilina   spis.   zn.   6   Co 271/2010,   spis   súdneho exekútora Bc.   Jozefa   Martišíka,   spis.   zn. Ex 256/04, rozsudok OS Ružomberok č. k. 5 C 30/2006-148 zo dňa 29. 6. 2006, rozhodnutie KS Žilina spis. zn. 397/2006 zo dňa 20. 3. 2007, uznesenie OS Žilina 24 Er 1079/2004-107 zo dňa 30. 8. 2010 a uznesenie KS Žilina spis. zn. 8 CoR 98/2011-174 zo dňa 30. 8. 2011. Dňa 14. 12. 2012 súd nariadil termín pojednávania, ktorý bol z dôvodov na strane odporcu odročený.   Súčasne   súd   určil   nový termín   pojednávania   na   deň 15.   3.   2013.   Ešte   dňa 14. 12. 2013 navrhovateľ podanou sťažnosťou na OS Žilina namietal porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, teda v čase, kedy okresný súd vo veci konal. Napriek   nariadenému   termínu   pojednávania   a   podanej   sťažnosti   navrhovateľ   dňa 11. 3. 2013 žiadal   odročenie   termínu   pojednávania,   ktoré odôvodňoval   neodkladnými pracovnými povinnosťami, bez ich bližšej špecifikácie a tiež z dôvodu: „riešenia pôvodného predmetu sporu“. K tejto žiadosti súd oznámil navrhovateľovi, že ako nedôvodnú žiadosť navrhovateľa   o   odročenie   pojednávania   neakceptoval.   Na   pojednávaní konanom   dňa 15. 3. 2013 súd meritórne rozhodol rozsudkom OS Žilina č. k. 10 Cb 347/2007-105 zo dňa 15. 3. 2013.   Proti   rozsudku   prvostupňového   súdu   podal   navrhovateľ   odvolanie.   Vec   sa nachádza   v štádiu   odvolacieho   konania.   Mám   za   to, že   v čase   podania   sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v konaní, okresný súd primerane konal, a preto podanie ústavnej sťažnosti s odvolaním sa na splnenie podmienky stanovenej § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.,   navyše   podanej   v čase   dvoch   dní pred   vyhlásením   rozsudku   vo   veci   samej,   bol sťažovateľom sledovaný iný účel, ako dosiahnutie ochrany základných práv a slobôd. V tejto súvislosti poukazujem aj na skutočnosť, že súčasne s podanou ústavnou sťažnosťou sám   sťažovateľ nedôvodne žiadal   o   odročenie   pojednávania   (žiadosť doručená súdu 14. 3. 2013). Za daného skutkového stavu nie je preto dôvodné domáhať sa na Ústavnom súde   SR   uloženia   povinnosti   konať bez   zbytočných   prieťahov,   ak   súd   koná a   vo   veci meritórne   rozhodol.   V   ostatnom   ponechávam   posúdenie   dôvodnosti   podanej ústavnej sťažnosti na príslušnom súde.»

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu uviedol, že:

«(...) Týmto Vám oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Zároveň podávame nasledovné stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu Žilina: Konajúci súd argumentuje skutočnosťou, že v čase podania návrhu už bolo vytýčené pojednávanie, teda podľa jeho názoru k prieťahom v konaní nedochádzalo. K uvedenému tvrdeniu uvádzame, že vytýčenie termínu pojednávania po piatich rokoch od podania žaloby rozhodne považujeme za prieťahy v konaní a bez ohľadu na vytýčený termín považujeme takéto konanie súdu za závažné porušenie ústavných práv sťažovateľa na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu. Konajúci súd neposkytol sťažovateľovi súdnu ochranu vtedy, keď o ňu žiadal a keď bola táto nevyhnutná na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Po uplynutí   piatich   rokov   od   podania   návrhu   bolo   už   konanie   súdu   pre   sťažovateľa nepodstatné,   vzhľadom   na   to,   že   sa   domáhal   ochrany   svojej   pohľadávky   v   exekučnom konaní,   ktoré   bolo   v   čase   vytýčenia   termínu   pojednávania   už   skončené,   pričom   jeho pohľadávka   a   jej   uspokojenie   v   rámci   exekučného   konania   bolo   nečinnosťou   súdu ovplyvnené, čím sťažovateľovi reálne vznikla škoda.

Vzhľadom   na   uvedené   máme   za   to,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je   dôvodná   a   jeho ústavné práva boli nečinnosťou súdu preukázateľne porušené.

Záverom si uplatňujeme náhradu trov právneho zastúpenia v sume 496,69 Eur, a to za tri úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava sťažnosti na Ústavný súd, písomné vyjadrenie 3 x á 130,16 Eur + 3 x 7,81 Eur paušálna náhrada + 20 % DPH.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 Cb 347/2007:

Dňa 23.   októbra   2007   sťažovateľka   podala   na okresnom   súde   návrh   na   zapretie pravosti,   výšky   a poradia   prihlásenej   pohľadávky   vo   výške   10 588   822,10   Sk   do exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade Mgr. Jozefa Martišíka pod sp. zn. EX 25/04.   Vec   bola   na   tomto   súde   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   2   C   432/2007.   Dňa 26. novembra 2007 bol spis na základe žiadosti predsedu tunajšieho súdu z 23. novembra 2007   prevedený   do   oddelenia   Obchodné   veci,   v ktorom   bol   zaevidovaný   pod   sp.   zn. 10 Cb 347/2007.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   10   Cb   347/2007-30   z   20.   februára   2009   uložil odporcovi   povinnosť   písomne   sa   vyjadriť   v lehote   15   dní   k návrhu   na   začatie   konania z 23. októbra 2007.

Dňa 31. marca 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok vo výške 331,50 eur v lehote 10 dní. Súdny poplatok bol sťažovateľkou zaplatený 28. apríla 2009.Dňa 9. júna 2009 odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom poukázal na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 18 C 264/2007 zo 4. apríla 2008, ktorým konajúci súd zamietol identický návrh obchodnej spoločnosti ACCOR s. r. o.

V zmysle úradného záznamu na č. l. 39 súdneho spisu bol 25. júna 2009 k súdnemu spisu   vedenému   pod   sp.   zn.   10   Cb   347/2007   pripojený   spis   vedený   pod   sp.   zn. 18 C 264/2007. K následnému odpojeniu tohto spisu došlo 7. júla 2009.

V zmysle   úradného   záznamu   na   č.   l.   40   súdneho   spisu   bol   25.   októbra   2010 zisťovaný stav konania vedeného pod sp. zn. 18 C 264/2007 s tým výsledkom, že „spis ešte nie je právoplatne skončený, preto nemôže byť pripojený“. Predložený bol len rovnopis uznesenia okresného súdu č. k. 18 C 264/2007-176 z 30. júna 2010 a uznesenie Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 271/2010 z 26. augusta 2010.

V zmysle úradného záznamu na č. l. 49 súdneho spisu bol v období od 7. februára 2012 do 8. marca 2012 pripojený spis vedený pod sp. zn. 18 C 264/2007.

Dňa 16. apríla 2012 bol spis   predložený sudkyni na ďalší   postup.   Sudkyňa spis vrátila vyššiemu súdnemu úradníkovi na účely posúdenia podmienok konania.

Dňa 28. mája 2012 okresný súd požiadal krajský súd o zaslanie rovnopisu uznesenia č. k. 8 CoE 98/2011-174 z 30. augusta 2011.

Dňa 8. novembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. december 2012. Dňa 23. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania od právnej zástupkyne odporcu.

Dňa 4. decembra 2012 okresný súd upovedomil sťažovateľku o odročení a zrušení pojednávania   z dôvodu,   že   akceptoval   žiadosť   odporcu   o odročenie   pojednávania.   Súd nariadil nový termín pojednávania na 15. marec 2013.

Dňa   14.   decembra   2012   podala   sťažovateľka   predsedovi   súdu   sťažnosť   na porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Predsedníčka senátu sa k sťažnosti vyjadrila 31. decembra 2012.

Dňa   11.   marca   2013   bolo   súdu   doručené   ospravedlnenie   sťažovateľky   na pojednávaní nariadenom na 15. marec 2013 z dôvodu neodkladných pracovných povinností, okrem   iného   aj   z dôvodu   riešenia   predmetu   sporu.   Súd   tejto   žiadosti   o odročenie pojednávania nevyhovel.

Dňa 14. marca 2013 sťažovateľka oznámila súdu súhlas s prerokovaním veci bez jej účasti na pojednávaní a účasti právneho zástupcu.

Dňa   15.   marca   2013   sa   na   okresnom   súde   konalo   pojednávanie,   na   ktorom   bol vyhlásený rozsudok o zamietnutí návrhu sťažovateľky v celom rozsahu.

Dňa   22.   marca   2013   sudkyňa   žiadala   predsedu   súdu   o predĺženie   lehoty   na vyhotovenie a expedovanie rozsudku, ktorý bol vyhlásený 15. marca 2013. Lehota bola predsedom súdu predĺžená do 30. apríla 2013. Rozsudok súdu č. k. 10 Cb 347/2007-105 z 15. marca 2013 bol účastníkom konania doručený 30. apríla 2013.

Dňa 17. mája 2013 sťažovateľka podala na okresnom súde odvolanie proti rozsudku tunajšieho súdu č. k. 10 Cb 347/2007-105 z 15. marca 2013.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   10   Cb   347/2007-115   z   10.   júna   2013   vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur.

Dňa 18. júna 2013 súd doručil odporcovi odvolanie sťažovateľky a vyzval ho, aby sa k odvolaniu vyjadril v lehote 10 dní.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 347/2007 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia), nebola závislá iba od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že aj povaha napadnutého konania, od ktorého bolo závislé uplatnenie práv sťažovateľky v inom konaní, si vyžadovala osobitnú   starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   konania,   čo   okrem   iného znamená, že všeobecný súd mal povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo   najrýchlejšie   prerokovaná a skončená,   aby sa   čo   najskôr   odstránil   stav   právnej neistoty účastníkov konania.

Ústavný súd konštatuje, že trvanie posudzovaného konania päť a pol roka na súde prvého   stupňa   (od   23.   októbra   2007   do   15.   marca   2013)   je   už   samo   osebe   celkom jednoznačne neprimerané. Na okresnom súde pritom od 23. októbra 2007 do 20. februára 2009 (šestnásť mesiacov) nebol vykonaný ani jediný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Personálne zmeny, na ktoré v danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS   23/03   a   v   ňom   cit. predchádzajúcu   judikatúru   ústavného súdu),   že nedostatočné personálne obsadenie   súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem   uvedeného   ústavný   súd   opakovane   zdôraznil,   že   pri posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 15. marca 2013 bol v predmetnej veci na okresnom súde vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € najmä preto, že „nastala právna neistota v jeho postavení v rámci exekučného konania, ktorá aj naďalej trvá“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky   považuje   za primerané   v   sume   1   500   €.   Ústavný   súd   pritom   poznamenáva,   že   uvedené   finančné zadosťučinenie nepredstavuje v žiadnom prípade náhradu škody.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie   ústavnej   sťažnosti z 8. marca 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 16. júla 2013). Za tri úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál trikrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 413,91 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu   82,78   €,   t. j.   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   celkovú   sumu 496,69 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014