znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 265/2011-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna   2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   L.   M.,   Česká   republika,   zastúpeného   advokátom Mgr. M. M., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb   1/2008   a   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 1 Ndob 14/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. M. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2010 doručená sťažnosť Ing. L. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   Cb   1/2008 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ndob 14/2010.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:„Porušovatelem namítaného porušení základních lidských práv a svobod je Krajský soud Košice… a Nejvyšší soud SR…

Stížnost se tyká a směruje proti Usnesení NS SR 1 Ndob 14/2010 7.4.2010, a proti opatření (zásahu) NS SR, kterým bylo rozhodnuto o věci jejím zastavením bez předvolaní všech účastníků řízení, kteří měli právo být přítomni, dne 7.4.2010, nezjištěním skutkového stavu a nevysvětlením proč odvolací soud 99 % tvrzení a důkazů vůbec nevzal v úvahu… Odvolací   soud   porušil   ústavní   práva   stěžovatele   již   tím,   že   se   vůbec   nezabýval podstatou námitek podjatosti dr. K. a porušil také ústavně judikovaný závěr, že důvěra ve spravedlivé rozhodování věci je natolik zásadním a ústavním požadavkem spraveldivého řízení, že i jen zdání a pochyby o podjatosti soudkyně vedou k závěru o jejím vyloučení z řízení. …

Přitom vyřešení výše uvedených otázek bylo dr. K. uloženo již usnesneím NS SR 1Obdo V 21/2008-80 z 6.6.08, protože o nich nerozhodl ani předchozí soudce dr. H. Dokud nebude splněn pokyn dopvolacího soudu a o odporech žalovaného ( např. O odporu proti PR   z 1.3.07 a proti PR   z 10/2008 ( dr.   H.   totiž protiprávně vystavil PR   znovu po 11 letech !!! ) nebude rozhodnuto, nelze odpovědět na otázku zda žalovaný po 11 letech odpory podal včas či opožděně. Před vyřešením uvedeného závazného pokynu dovolacího soudu z 6. 6. 08 v těchto stěžejních otázkách je svévole dr. K. začít dne 2. 3. 2010 projednávat věcný obsah žaloby z roku 1996 po 14 letech, kdy stále existuje pravoplatnost předmětného PR,   je neústavní,   extrémně protiprávní,   nepředvídatelné   a ústavně   zcela nekonformní   s prvky svévole a zneužití pravomoci veřejného činitele. …

Postupem,   činností,   jednáním   a   nečinností,nejednáním   porušovatelů   (   KS   Košice a NS SR popsaným v stížností bylo mimo už v stížnosti uvedených základních práv a svobod porušené i základní právo stěžovatele na soudní ochranu podle čl. 46 ods.1 Ústavy SR a základní právo stěžovatele, aby se jeho věc projednala bez zbytečných průtahů a v jeho přítomnosti a aby se mohl vyjádřit je všem prováděným důkazům podle čl. 48 ods.2 Ústavy. Porušením základních práv stěžovatele stěžovatel utrpěl i nemajetkovou újmu, kterou požaduje   ve   výši   2.000   EUR.   Výšku   nemajetkové   újmy   zdůvodňuje   stěžovatel   délkou a průběhem bezvýsledného nalézacího řízení a to na základě právoplatného platebníhpo rozkazu 18Rob 1357/96 z 1.7.97 i 17Rob 1361/96 z 27.6.97, který začaly soudy řešit zcela v rozporu   ústavou   SR   a   zákony   SR   a   postupy   porušujícími   základní   lidská   práva stěžovatele.“

Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   vyhovel   jeho   sťažnosti,   vyslovil   porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy,   porušenie   jeho   základného   práva,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom,   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   porušenie   základného   práva   sťažovateľa vlastniť majetok a porušenie jeho základného práva na rovnosť pri ochrane vlastníckeho práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a porušenie práva sťažovateľa, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   1   Ndob   14/2010.   Ďalej   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   zrušil   uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ndob 14/2010 zo 7. apríla 2010, uložil porušovateľom povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi 254,88 € a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €.

Ďalej navrhol, aby ústavný súd zakázal krajskému súdu pokračovať v porušovaní jeho základných práv a slobôd tým, že zakáže krajskému súdu jeho neústavné a nezákonné tvrdenia, že právoplatný platobný rozkaz krajského súdu sp. zn. 8 Rob 1357/97 z 1. júla 1997 neexistuje, keď o totožnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní Okresného súdu Vranov nad Topľou vedenom pod sp. zn. 1 T 197/2004 a platobný rozkaz sp. zn. 18 Rob 1357/1997 z 1. júla 1997 bol riadne doručený a je právoplatný. Tiež, aby zakázal krajskému súdu a najvyššiemu súdu pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd tým,   že   zakáže   krajskému   súdu   prerokúvať   znovu   otázku   existencie   a právoplatnosti platobného rozkazu sp. zn. 18 Rob 1357/97 z 1. júla 1997, pretože o tejto otázke už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1 T 197/2004 a uvedený platobný rozkaz bol riadne doručený a je právoplatný.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 15. júna 2010. Ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa Mgr. L. B. na odstránenie nedostatkov podania. Dňa 13. júla 2010 doručil sťažovateľ plnú moc udelenú Mgr. M. na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 6163/2010. Sťažovateľ ani jeho právny zástupca však sťažnosť v požadovanom smere nedoplnili a neodstránili nedostatky podania zo 7. júna 2010, a to ani po výzve ústavného súdu z 2. mája 2011, ktorú právny zástupca sťažovateľa prevzal 6. mája 2011.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   bol   upozornený   na   nedostatky   podania,   ako   aj na následky   ich   neodstránenia,   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011