znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 265/2010-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   O.,   a.   s.,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou,   s.   r.   o., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na zákonného sudcu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Krajským   súdom v Bratislave pod sp. zn. 2 Cob 61/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O., a. s., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2010 doručená   sťažnosť   O.,   a.   s.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na zákonného sudcu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2 Cob 61/2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 7. mája 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 32 Cb 22/06-348 z 9. decembra 2008 bola vyslovená neplatnosť zmluvy o úvere, ako aj ďalších zmlúv uzavretých medzi N. ako žalobcom v konaní a sťažovateľkou ako žalovanou. Rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Cob 61/2009-372 z 2. februára 2010 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou sťažovateľky týkajúcou sa zmeny osoby zákonného sudcu v konaní vedenom okresným súdom. Nevysporiadal sa ani s právnou a skutkovou argumentáciou   sťažovateľky   uvedenou   v odvolaní.   Sťažovateľka   podala   proti   rozsudku krajského súdu dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzuje z ustanovenia § 237 písm. f) a g) Občianskeho   súdneho   poriadku.   Napriek   tomu   z opatrnosti   podala   aj   túto   sťažnosť ústavnému súdu.

Sťažovateľka   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov ústavy, listiny   a dohovoru   v konaní vedenom   krajským súdom   pod sp. zn. 2 Cob 61/2009 s tým, aby bol rozsudok z 2. februára 2010 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia advokátom v sume 289,74 €.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 2 Cob 61/2009-372 z 2. februára 2010 vyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 32 Cb 22/09-348 z 9. decembra 2008. Podľa doložky právoplatnosti nadobudol rozsudok právoplatnosť 12. marca 2010.

Z dovolania   sťažovateľky   podaného   proti   rozsudku   krajského   súdu,   ktoré   bolo okresnému súdu doručené 9. apríla 2010, vyplýva, že sťažovateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 237 písm. f) a g) Občianskeho súdneho poriadku. Namieta, že bez zákonného podkladu došlo na poslednom pojednávaní okresného súdu k zmene v osobe zákonného   sudcu,   čo   znamená,   že   okresný   súd   bol   nesprávne   obsadený.   Okrem   toho všeobecné   súdy   sa   dostatočne   nevysporiadali   s relevantnými   právnymi   a skutkovými námietkami sťažovateľky, čím jej odňali možnosť konať pred súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodila z ustanovenia § 237 písm. f) a g) Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v prípade   podania   mimoriadneho   opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis I. ÚS 169/09, I. ÚS 184/09).

Keďže   sťažovateľka   podala   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie,   právomoc poskytnúť   ochranu   označeným   právam   má   v tomto   štádiu   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   v rámci   dovolacieho   konania.   Tým   je   zároveň   vylúčená   právomoc   ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010