znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 265/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť V. Š., O., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., V., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručené   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2 C 175/2006 z 24. apríla 2007 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co 101/07 z 23. októbra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Š.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2008 doručená   sťažnosť   V.   Š.,   O.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozsudkami Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 C 175/2006 z 24. apríla 2007 a Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Co 101/07 z 23. októbra 2007.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   rozsudkom   okresného   súdu   bol   nedostatočne vyhodnotený   zistený   skutkový   stav   vo   veci,   ktorý   okresný   súd   viedol   k nesprávnemu právnemu záveru vo veci v jeho neprospech. Rozsudkom krajského súdu bol tiež vyvodený nesprávny právny záver, ktorý sa celkom odchýlil od právneho názoru súdu prvého stupňa. Súdy   nesprávne   z právneho   hľadiska   vyhodnotili   ustanovenie   §   630   Občianskeho zákonníka, čo znamenalo ich pochybenie, pokiaľ ide o ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6   ods.   1   dohovoru.   Pokiaľ   by   súdy   postupovali   v súlade   so správnym   výkladom uvedeného ustanovenia, bol by v konaní úspešný.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„Ústavný súd zrušuje rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 24. 4. 2007 č. k. 2 C/175/2006-107, zrušuje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 10. 2007 č. k. 13 Co/101/07 a vracia vec okresnému súdu na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   vychádza   pri   posudzovaní   predmetu   konania   pred   ústavným   súdom z jeho vymedzenia sťažovateľom v sťažnosti. V tomto prípade z petitu sťažnosti, tak ako bol   formulovaný   sťažovateľom,   vyplýva,   že   jeho   sťažnosť   smeruje   proti   rozsudku okresného súdu sp. zn. 2 C 175/2006 z 24. apríla 2007 a rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 Co 101/07 z 23. októbra 2007, ktorými malo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný   súd   v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   názor,   že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok   ochrany základných   práv alebo slobôd (napr. II.   ÚS   29/02, III.   ÚS   62/02), pretože jednou   zo základných   podmienok na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ako zo sťažnosti vyplýva, podľa názoru sťažovateľa je zákonná lehota na podanie sťažnosti   zachovaná,   pretože   podal   sťažnosť   do   dvoch   mesiacov   od   vyrozumenia o vybavení   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   z   20.   marca   2008   Krajskou prokuratúrou v B.

Namietané rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 14. novembra 2007.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ   nemôže   uplatniť   osobne,   nemožno   považovať   za   účinné   právne   prostriedky nápravy,   ktoré   sú   mu   priamo   dostupné.   Samotný   podnet   na   podanie   mimoriadneho dovolania nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   povinný   vyčerpať   na   ochranu   svojich   základných   práv   alebo slobôd pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (napr. I. ÚS 67/02).

Na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemá vplyv doručenie oznámenia   o odložení   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   ale rozhodujúci   je dátum   nadobudnutia   právoplatnosti   napadnutého   rozhodnutia   krajského   súdu (II. ÚS 357/06). Zo samotnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 13 Co 101/07 z 23. októbra 2007 bol sťažovateľovi doručený 14. novembra 2007 a v tento   deň   nadobudol   i právoplatnosť.   Sťažovateľ   doručil   sťažnosť   ústavnému   súdu 26. mája 2008, ochrany svojich práv sa domáhal preto až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Z týchto dôvodov musel ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako oneskorene podanú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2008