znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 265/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. E. K., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. D., P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 až 48 Ústavy Slovenskej republiky   rozsudkami   Okresného   súdu   Prešov   sp.   zn.   15 C 144/94   z   15. mája 2003, Krajského   súdu   v Prešove   sp.   zn.   3 Co 343/03   z   12. novembra 2003   a   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 27/2004 z 29. novembra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MVDr. E. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2006 doručená sťažnosť MVDr. E. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných   práv   podľa   čl.   46   až   48   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len   „ústava“) rozsudkami   Okresného   súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn. 15 C 144/94 z 15. mája 2003, Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 343/03 z 12. novembra 2003   a   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 27/2004 z 29. novembra 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Rozsudkom   Okresného   súdu   v   Prešove   zo   dňa   11. 07. 2003   bolo   rozhodnuté, o neplatnosti kúpnej zmluvy medzi B. D. (...) ako predávajúcou a kupujúcim MVDr. E. K. (...),   ktorej   vklad   bol   povolený   Katastrálnym   úradom   v K.,   Správa   katastra   P. dňa 28. 05. 1994, pod číslom V 1713/94 (...).

Proti   rozsudku   Okresného   súdu   podal   sťažovateľ   odvolanie   dňa   15. 05. 2003, č. k.: 15 C 144/94-391. Krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu, že kúpna zmluva uzavretá medzi B. D. a MVDr. E. K. je neplatná.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   celé   súdne   konania   trpia   hrubými   procesnými   vadami už od počiatku,   keď   súdy   oboch   stupňov   riadne   nekonali   vo   veci   i   napriek   tomu, že žalobkyňa   B.   D.   už   svojím   podaním   doručeným   súdu   dňa   08. 04. 1997   založeným v súdnom spise na č. listu 148 zobrala žalobu v celom rozsahu späť, s ktorým žalovaný podľa ust. § 208 O. s. p. súhlasil svojím podaním dňa 22. 04. 1997 a napriek tomu odvolací súd   nerozhodol   o   pripustení   späť   vzatia   žaloby   a   nezrušil   rozsudok   súdu   I.   stupňa a nezastavil konanie. Preto cestou svojho právneho zástupcu, JUDr. K. V. - advokáta, podal dovolanie a žiadal dovolací súd aby napadnuté rozsudky I. stupňového a odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie I. stupňovému súdu. Dovolací súd dovolanie sťažovateľa zamietol. (...)

Sťažovateľ žiada ústavný súd aby sa zaoberal postupom Okresného aj Krajského súdu v predmetnej veci pričom aby konanie posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Pri posudzovaní tejto sťažnosti nech Ústavný súd vychádza z predloženej sťažnosti a obsahu súdnych spisov týkajúcich sa predmetnej veci a zo stanovísk účastníkov konania.“

Sťažovateľ ďalej podrobne v sťažnosti uvádza, v čom vidí porušenie označených práv najmä rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu a v závere žiada, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

„Ústavný súd ruší rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.: 3 Co 343/03 a prikazuje Krajskému súdu v Prešove, aby vo veci konal, nakoľko bol porušený zákon.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 až 48 ústavy rozsudkom okresného súdu sp. zn. 15 C 144/94 z 15. mája 2003 v spojení s opravnými uzneseniami z 23. júna 2003   a   1. augusta 2003   a   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   3 Co 343/03 z 12. novembra 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť ešte 20. januára 2004.

Ústavný súd ďalej zistil, že v sťažnosti napadnuté konanie vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 27/2004, ktoré je označené iba v záhlaví sťažnosti (nie v petite), bolo právoplatne skončené 9. januára 2006, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie najvyššieho súdu z 29. novembra 2005, ktorým bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté.

Vzhľadom   na   dátum   právoplatného   skončenia   sťažnosťou   napadnutých   konaní a rozhodnutí   všeobecných   súdov   a dátum   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (10. júl 2006) je zrejmé, že v danej veci sťažovateľ uplatnil nárok na ochranu ústavnosti po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (obdobne II. ÚS 172/06, II. ÚS 224/06).

Poukazujúc   na   závery   o   oneskorenosti   podania   sťažnosti   ústavný   súd   rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že ju z toho dôvodu odmietol bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2006