SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 265/04
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Bc. P. V., bytom D., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupmi Okresného súdu Trnava a Okresného súdu Piešťany a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Bc. P. V. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2004 doručená sťažnosť Bc. P. V., bytom D., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupmi Okresného súdu Trnava a Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresné súdy“).
Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Napokon podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania.
Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde, ktoré ustanovujú ďalšie náležitosti sťažnosti vrátane tých, ktoré vyplývajú z judikatúry ústavného súdu [podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov - ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“].
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Z obsahu podania sťažovateľa označeného ako „Ústavná sťažnosť“ vyplýva, že táto sťažnosť nemá viaceré zákonom predpísané náležitosti, ktoré v celom rozsahu bránia ústavnému súdu v jej predbežnom prerokovaní. Sťažovateľ neoznačil konania pred okresnými súdmi spôsobom, ktorý je predpísaný predpismi upravujúcimi vedenie registrov všeobecných súdov (spisové značky) a nepredložil dôkaz o tom, že vyčerpal zákonom ustanovený právny prostriedok ochrany pred zbytočnými prieťahmi (sťažnosť podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb.). Rovnako sťažovateľ neuviedol, z čoho vyvodzuje, že o jeho veci sa koná súčasne na oboch okresných súdoch. Napokon treba uviesť, že sťažnosť obsahuje neúplný a nezrozumiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), v ktorom nie je identifikované, ktorý orgán verejnej moci porušil základné právo sťažovateľa, v akej veci sa prikazuje konať Okresnému súdu Piešťany (spisová značka) a úplne chýba odôvodnenie priznania primeraného finančného zadosťučinenia, hoci také odôvodnenie je povinné (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Formálnym nedostatkom v procesných podmienkach je aj to, že v splnomocnení nie je výslovne uvedené, že je udelené na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Nepostačuje, že sú uvedené čl. 127 a 48 ods. 2 ústavy.
Z týchto dôvodov a preto, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, ústavný súd odmietol sťažnosť pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).