znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 264/2010-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   D.   Š.,   Švédsko,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 350/2009 z 21. októbra 2009 a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 21 S 17/2009-53 z 27. mája 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. Š. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo   faxom 22. januára   2010   a   poštou   27.   januára   2010   doručené   podanie   D.   Š.   (ďalej   len „sťažovateľka“) označené ako „Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia NS SR z 23.10.2009 sp.zn.   2 Sžo 350/2009 Námietka proti právoplatnému rozhodnutiu NS SR   z 23.10.2009 sp.zn. 2 Sžo 350/2009 Sťažnosť proti právoplatnému rozhodnutiu NS SR z 23.10.2009 sp.zn. 2 Sžo 350/2009“.

Z obsahu podania vyplynulo, že sťažovateľka ním požadovala zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 21 S 17/2009-53 z 27. mája 2009 o zastavení   konania   proti   žalovanému   Krajskému   stavebnému   úradu   v Ž.   (ďalej   len „žalovaný“), ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)   sp.   zn.   2   Sžo   350/2009   z   21.   októbra   2009   (sťažovateľka   v sťažnosti   nesprávne uvádza   z   23.   októbra   2009,   pozn.),   ktorým   najvyšší   súd   rozhodnutie   krajského   súdu o zastavení   konania   proti   žalovanému   potvrdil.   Podľa   názoru   sťažovateľky „...   ako rozhodnutie NS SR tak i rozhodnutie KS Žilina spočíva na chybnom posúdení lehoty... V oboch prípadoch ide o chybné posúdenie veci a tým i o chybné rozhodnutia.“.

Pretože   sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   podľa   §   20   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd ju výzvou z 28. januára 2010 vyzval   na   predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta   na   jej   zastupovanie   v konaní   pred ústavným súdom v lehote 2 mesiacov od doručenia tejto výzvy a zároveň ju upozornil, že ak nepredloží   splnomocnenie   v   uvedenej   lehote,   ústavný   súd   môže   jej   sťažnosť   pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka výzvu ústavného súdu z 28. januára 2010 prevzala 5. marca 2010, ale do   dňa   rozhodnutia   ústavného   súdu   nepredložila   splnomocnenie   pre   advokáta   na   svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Vzhľadom na to, že ústavný súd upozornil sťažovateľku, že v prípade nepredloženia splnomocnenia môže byť jej sťažnosť odmietnutá, a tiež vzhľadom na to, že sťažovateľka v lehote stanovenej ústavným súdom a ani neskôr (až do dňa jej predbežného prerokovania) splnomocnenie   pre   advokáta   na   svoje   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom nepredložila, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010