znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 264/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného v čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   8   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry K. v konaní vedenom pod č. k. 2 Pv 1209/2007-7 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B.   od m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2008 doručená sťažnosť M. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   zaručeného   v čl.   21   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   8   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresnej   prokuratúry   K.   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) zo 4. apríla 2008 č. k. 2 Pv 1209/2007-7.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 28. septembra 2007 podal na Obvodnom oddelení   Policajného   zboru   K.   trestné   oznámenie   pre   podozrenie   zo spáchania   prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1 a 2 písm. a), b) a c) Trestného zákona proti T. B., N. B. a O. M. z dôvodu neoprávneného vniknutia do jeho bytu, v ktorom zotrvávajú   menovaní   dodnes.   Vo veci   bolo   začaté   trestné   stíhanie   uznesením   sp.   zn. ČVS: ORP-4113/KV-KE-2007 z 26. októbra 2007, trestné stíhanie uznesením tohto orgánu 25. februára 2008 bolo však zastavené, pretože skutok, ktorý sa stal, nie je trestným činom. Toto   uznesenie   napadol   sťažovateľ   sťažnosťou,   táto   však   bola   okresnou   prokuratúrou 4. apríla   2008   odmietnutá.   S týmto   stanoviskom   sťažovateľ   nesúhlasí,   pretože   jeho manželstvo s T. B. bolo rozvedené, bývalá manželka z bytu sa odsťahovala v auguste 2005 a do 25. augusta 2007 v byte nebola a o byt sa nijako nestarala. Súhlas na bývanie iným osobám   nikdy   nedal,   a ak   prokurátor   dospel   k záveru,   že   nedošlo   k spáchaniu   prečinu porušovania   domovej   slobody   z toho   dôvodu,   že   s bývalou   manželkou   je   naďalej spoločným   vlastníkom   bytu   a bezpodielové   spoluvlastníctvo   nebolo   vyriešené,   nemôže súhlasiť, pretože išlo o ochranu porušovania domovej slobody.

Sťažovateľ preto žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„1. Základné právo M. B. na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a právo   na   rešpektovanie   obydlia   podľa   čl.   8   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry K. zo dňa 4. apríla 2008, č. k. 2 Pv 1209/2007-7 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry K. zo dňa 4. apríla 2008, č. k. 2 Pv 1209/2007-7 sa zrušuje.

3. M. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000 Sk, ktoré je mu Okresná prokuratúra K. povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. M. B. priznáva náhradu trov konania právneho zastúpenia vo výške 6.734 Sk, ktoré   je   mu   Okresná   prokuratúra   K.   povinná   vyplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   podľa   čl.   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   prerokuje   predbežne   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo odmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzil vo výroku.

Predmetom   sťažnosti   –   ako to   vyplýva z jej   petitu   –   je tvrdenie   sťažovateľa,   že uznesením okresnej prokuratúry zo 4. apríla 2008 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 21 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavnému súdu prislúcha zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a ostatných všeobecne záväzných predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

V konkrétnostiach daného prípadu – namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu – považuje ústavný súd opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre za právny prostriedok, ktorý sťažovateľovi zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený, t. j. sťažovateľ mal možnosť požiadať o preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   jeho   sťažnosti   (podľa   §   34   ods.   1   zákona o prokuratúre).

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal svojich práv bez toho, aby využil   možnosti   dané   mu   zákonom   o prokuratúre,   a pokiaľ   tak   urobil,   nevyčkal na rozhodnutie nadriadeného orgánu okresnej prokuratúry, preto ústavný súd jeho sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2008