znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 264/07-21

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11.   decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť F. E., N., M. M., N., A. U., A., E. K., D., a L. U., T., zastúpených advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 47/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. E., M. M., A. U., E. K. a L. U. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2007 doručená   sťažnosť   F.   E.,   N.,   M.   M.,   N.,   A.   U.,   A.,   E.   K.,   D.,   a L.   U.,   T.   (ďalej   len „sťažovatelia“),   ktorou   namietali porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 47/03.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou 13. marca 2003 sa I. M. (ďalej   len   „žalobca“)   domáhal   proti   sťažovateľom   v procesnom   postavení   žalovaných určenia vlastníckeho práva k spornej parcele. Podľa tvrdenia sťažovateľov okresný súd koná v ich veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav ich právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: „Tvrdíme,   že   postupom   porušovateľa   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľov systematicky zaradeného do katalógu práv na súdnu a inú právnu ochranu. Konkrétne,   porušovateľ   svojím   postupom   porušil   a   sústavne   porušuje   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou nečinnosťou spôsobuje sťažovateľom neprimerane veľké ťažkosti - obmedzuje ich vlastnícke práva, pretože po dobu viac ako štyri roky nie je schopný vyriešiť pretrvávajúci stav právnej neistoty.

Porušovateľ svojím postupom taktiež porušil a sústavne porušuje právo sťažovateľov na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie súdu, k dnešnému dňu v trvaní viac ako štyri roky, vo veci vlastníckeho práva v situácii, keď procesné strany spolupracujú so súdom, predložili všetky relevantné dôkazy, v skutkovo a právne totožných veciach už bolo totožným   súdom   viackrát   rozhodnuté,   pričom   súd   doposiaľ   neotvoril   pojednávanie, nemožno hodnotiť tak, že by garantovalo prejednanie veci v primeranej lehote.“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo F. E., M. M., A. U., E. K. a L. U. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava III v   konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 47/03 porušené bolo.

2)   Okresnému   súdu   Bratislava III v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   10   C   47/03 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) F. E. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (...), ktoré je jej Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) M.   M.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   40   000   Sk   (...),   ktoré   je   jej Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5)   A.   U.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   40   000   Sk   (...),   ktoré   je   mu Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6) E. K. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (...), ktoré je jej Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7)   L.   U.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sunie   40   000   Sk   (...),   ktoré   je   mu Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8) Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť F. E., M. M., A. U., E. K. a L. U. trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. F. (...) a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci (v danom prípade okresného súdu), ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   tohto   orgánu   a   základným   právom,   porušenie   ktorého   sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo sťažovateľa,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

Predmetom konania ústavného súdu bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 47/03 o žalobe žalobcu, ktorou sa proti sťažovateľom domáhal   určenia   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti,   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   1 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a so súvisiacim spisom okresného súdu dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je zjavne neopodstatnená.Právny   názor   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z analýzy   doterajšieho   priebehu   a stavu   napadnutého   konania   okresného   súdu,   ktorého procesný priebeh bol nasledovný:

- 13.   marec   2003   –   žalobou   podanou   okresnému   súdu   sa   žalobca   domáhal   určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – parcele č. (...) v kat. území J., okres S. (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“), ktorej podielovými spoluvlastníkmi boli sťažovatelia,

- do 7. marca 2007 okresný súd vykonával procesné úkony iba vo vzťahu k žalobcom,

- 7. marec 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. apríl 2007, pričom súčasne zaslal žalobu s jej doplnením sťažovateľom na vyjadrenie,

- 29. marec 2007 – sťažovatelia sa vyjadrili k žalobe,

- 10.   apríl   2007   –   právna   zástupkyňa   žalobcu   žiadala   o zmenu   nariadeného   termínu pojednávania z dôvodu jej pobytu mimo územia Slovenskej republiky,

- 16. apríl 2007 – sťažovatelia doplnili svoje vyjadrenie k žalobe,

- 17. apríl 2007 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na 15. máj 2007,

- 15. máj 2007 – právna zástupkyňa žalobcu predložila návrh na zmenu žalobného petitu v tom zmysle, že právny predchodca žalobcu bol ku dňu svojej smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti, okresný súd túto navrhovanú zmenu uznesením pripustil a pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa žalobcu do 5 dní oznámi, či na žalobe trvajú alebo ju berú späť,

- 21.   máj   2007   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   žalobcu,   aby   oznámila   ňou navrhovaný ďalší procesný postup vo veci,

- 18. september 2007 – okresný súd opätovne vyzval právnu zástupkyňu žalobcu oznámiť návrh ďalšieho procesného postupu vo veci.

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní je zrejmé, že sťažovatelia (v procesnom postavení žalovaných) sa o existencii napadnutého súdneho konania vedeného pod sp. zn. 10 C 47/03 dozvedeli až 15. a 16. marca 2007, keď im   bola   doručená   výzva   okresného   súdu   zo   7.   marca   2007,   aby   sa   vyjadrili   k žalobe. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia sa mohli domáhať svojho základného   práva   na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   a práva   na   prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote najskôr odo dňa, keď im bola doručená žaloba na vyjadrenie, t. j. od kedy sa dozvedeli o existencii napadnutého konania. Sťažovatelia do momentu, kým im nebola okresným súdom doručená žaloba na vyjadrenie, ani nevedeli, že sú účastníkmi konania,   a   preto   ústavný   súd   obdobie   pred   doručením   žaloby   nepovažuje   za   obdobie, v ktorom   by   bolo   relevantne   možné   hodnotiť   a skúmať   otázku   zbytočných   prieťahov v konaní   vo   vzťahu   k sťažovateľom   a porušením   ich   práv   (napr.   IV.   ÚS   132/03, IV. ÚS 248/05, II. ÚS 247/06).

Ústavný   súd   nezistil   existenciu   prieťahov v konaní ani pokiaľ ide o obdobie od 15. a 16. marca 2007, keď sa sťažovatelia dozvedeli, že sú účastníkmi konania, do 5. júna 2007,   keď   sťažovatelia   podali   sťažnosť   ústavnému   súdu,   a   ani   do   doby   rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov.

Uvedené zistenia boli, aj so zreteľom na zmysel a účel ustanovenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote,   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia domáhali ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007