znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 264/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť L. Š., P. a J. Š., P.,   vo veci namietaného porušenia ich základného   práva   na   priaznivé   životné   prostredie,   základného   práva   na   konanie   bez zbytočných   prieťahov,   základného   práva   na   informácie,   ako   aj   práva   pokojne   užívať majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom mesta P., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. Š. a J. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2006 doručená   sťažnosť L. Š.,   P.   a J. Š., P.   (ďalej len „sťažovatelia“),   vo veci   namietaného porušenia   ich   základného   práva   na   priaznivé   životné   prostredie,   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov, základného práva na informácie, ako aj práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol“) postupom mesta P.

Z obsahu   podania   sťažovateľov   vyplýva,   že   občan   P.   O.   F.   postavil   v P.   bez ohlásenia a povolenia príslušných úradov stavbu „betónový múrik“, a to tak, že podzemnou a nadzemnou   časťou   ho   oprel   o susedný   dom   vo vlastníctve   sťažovateľov.   Stavba   je postavená čiastočne aj na pozemkoch, ktoré mu nepatria. Stavebník pri výstavbe zničil verejnú zeleň, zahádzal verejnú šachtu, ktorú odvtedy nemožno využívať. Zamedzil tiež prístup   na   pozemok   sťažovateľov   z verejnej   komunikácie,   výrazne   sa   zhoršilo   životné prostredie v rodinnom dome, v prípade trvalého užívania príslušných miestností došlo aj k ohrozeniu zdravia.

Mesto P. (primátor) rozhodnutím číslo: 2.12-06-8883-03/54420 zo 6. augusta 2003 nariadilo vlastníkovi stavby O. F., P., odstránenie stavby betónového múrika s dreveným oplotením, postavený na nehnuteľnosti parcelné číslo 5510/1 (miestna komunikácia) a uložil mu v tejto súvislosti celý rad povinností smerujúcich k dodržaniu všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania a k úprave životného prostredia. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania stavebníka zrušené   Krajským   stavebným   úradom   v T.   rozhodnutím   č.   KSÚ   2004/138-2/MŠ   zo 17. februára 2004 a vrátené mestu P. na nové prerokovanie a rozhodnutie, ktoré 6. mája 2004   začalo   konanie   o povolení   drobnej   stavby,   ktoré   však   bolo   19.   januára   2005 rozhodnutím č. 2.4.3-07-7735-2004 prerušené na 30 dní a 5. apríla 2005 prerušené na 60 dní za   účelom   predloženia   potrebných   dokladov   na   rozhodnutie   (geometrický   plán   stavby a doklad o práve k pozemku a stavbe).

Mesto   P.   vydalo   pod   č.   2.4.3-06-1925-2006   z 19.   júna   2006   oznámenie   o začatí nového   konania   vo   veci   dodatočného   povolenia   stavby „betónový   múrik“ na   základe rozhodnutia Krajského stavebného úradu v T., číslo KSÚ 2006/146-5/Mš z 24. januára 2006 (právoplatné 6. marca 2006) a nariadilo na 30. jún 2005 (správne 2006) ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, na 28. júl 2006 konanie na odstránenie nedostatkov, ktoré sa neuskutočnilo, čo považujú sťažovatelia za ďalšie porušenie ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia sa na prieťahy v konaní sťažovali na Okresnej prokuratúre v P., ktorá uznala sťažnosť za dôvodnú.

Príslušný stavebný úrad v P. podľa sťažovateľov ich vec dlhodobo rieši spôsobom, ktorý   sa   vyznačuje   sústavným   porušovaním   zákona,   predpisov   a nariadení,   prieťahmi, procesnými   a vecnými   chybami,   nezákonnosťou   spočívajúcou   v nečinnosti,   ignorovaní výsledkov   šetrenia   regionálnym   úradom   verejného   zdravotníctva,   nedodržiavaním ustanovení stavebného zákona. Z toho im vznikajú sústavné problémy, časová záťaž, stresy, nutnosť odvolávať sa na rôzne organizácie.

Sťažovatelia   preto   požadujú   vysloviť   porušenie   označených   základných   práv a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 76 000 Sk, ktoré odôvodnili takto:„Vychádzame z toho, že každý má právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, alebo verejnej správy. Toto právo je zaručené čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Z takýchto postupov nám vznikli škody a potreby:

-   Účasť   na   jednaniach,   ktoré   zpravidla   neviedli   k žiadnemu   reálnemu   záveru,   veľké, zbytočné časové zaťaženia.

-   Účasť   na   jednaní,   keď   sa   stavebník   bezdôvodne   nedostavil,   nesplnilo   to   žiadny   účel, úradný postup bol neadekvátny, bolo len ďalšie jednanie.

-   Štúdium   zákonov,   predpisov,   konzultácie,   za   účelom   získavania   prehľadu,   k príprave podkladov a obrane proti nesprávnym postupom.

- Vypracovanie množstva rozborov, podkladov, korešpodencie, odvolaní sa na mesto P., KSÚ T., prednostu mesta, prokuratúru a pod, cca 42 dokumentov.

- Korešpodencia a zorganizovanie kontroly stavby a jej negatívnych dôsledkov regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

- Náklady na písanie materiálov, rozmnožovanie, poštovné, cestovné, telefonáty.

-   Zníženie   kvality   životného   prostredia,   negatívne   hygienické   dôsledky   v miestnostiach domu.

- Potreba sústavného vetrania, čistenia, zvýšeného vykurovania priestorov domu.

- Duševné problémy, stresy z dôsledkov dlhodobo protizákonných a nesprávnych úradných postupov.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu má každá fyzická alebo právnická osoba právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. K namietanému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom mesta P. v konaní o dodatočnom povolení stavby „betónový múrik.“.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a podľa § 244 ods. 3 druhej vety OSP sa postupom správneho orgánu rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ak teda sťažovatelia tvrdia, že nečinnosťou alebo neprimerane pomalým konaním, resp. nesprávnym a nezákonným rozhodnutím o prerušení predmetného konania mesta P. ako   správneho   orgánu   bolo   porušené   ich   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môžu sa ochrany svojho práva domáhať prostredníctvom žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP pred všeobecným súdom, čo vylučuje právomoc ústavného súdu (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) v uvedenej veci.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol už na jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.   K namietanému   porušeniu   práva   na   ochranu   vlastníctva   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu

Porušenie svojho práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu vidia sťažovatelia   v tom,   že   ich   nehnuteľnosť   je   uvedenou   nedovolenou   stavbou   už   9   rokov poškodzovaná a jej užívanie, prístup k nej i jej opravy sú obmedzené alebo nemožné.

Ochrana   sťažovateľmi   označeného   práva   patrí   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov, ktoré spory a iné právne veci vyplývajúce z občianskoprávnych   vzťahov   prejednávajú   a rozhodujú   v zmysle   ustanovenia   §   7   OSP v občianskom súdnom konaní.

Sťažovatelia sa teda ochrany vyššie označeného práva môžu domáhať v občianskom súdnom   konaní   a v prípade   nespokojnosti   s rozhodnutím   uvedeného   súdu   aj   využitím opravných prostriedkov v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný súd preto aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľov odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

3. K namietanému porušeniu základného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 ústavy

Porušenie   základného práva   sťažovateľov   na priaznivé   životné prostredie   spájajú sťažovatelia   s realizáciou   stavby   stavebníka,   ktorá   zhoršuje   podľa   ich   názoru   životné prostredie   v ich   rodinnom   dome.   Dlhodobé   riešenie   problému „príslušným   stavebným úradom“ v P. je hlavným argumentom, ktorý odôvodňuje porušenie tohto ich základného práva, ako aj procesné a vecné chyby a nezákonnosť konania. Absentujú však argumenty, ktoré   by   zakladali   príčinnú   súvislosť   medzi   postupom   mesta   P.   v danom   prípade   ako správneho   orgánu   a možným   porušením   namietaného   základného   práva   sťažovateľov. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

4. K namietanému porušeniu základného práva na informácie

Sťažovatelia   pri   výpočte   namietania   porušenia   ich   základných   práv   uvádzajú   aj porušenie ich základného práva na informácie, avšak bez toho, aby uviedli, v čom vidia porušenie tohto ich   základného práva   a či   namietajú porušenie základného práva podľa čl. 26 alebo podľa čl. 45 ústavy. Neuvádzajú, ktorý orgán verejnej správy sa mal tohto porušenia a akým spôsobom dopustiť, a preto ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažnosť   nespĺňa   ani   zákonom   predpísané   náležitosti.   Vzhľadom   na   odmietnutie sťažnosti   pre   nedostatok   právomoci   a pre   zjavnú   neopodstatnenosť   ústavný   súd sťažovateľov na ich odstránenie nevyzýval a sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006