SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 263/2015-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senátezloženom z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a   zo   sudcovLajosa Meszárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnostiMAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala –Ďurček,   s.   r.   o.,   Drotárska   cesta   102,   Bratislava,   konajúcou   prostredníctvom   konateľaa advokáta Mgr. Petra Ďurčeka, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn.3 Sž 13/2014 z 3. marca 2015, za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právopodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súduSlovenskej republiky sp. zn. 3 Sž 13/2014 z 3. marca 2015 p o r u š e n é   b o l i.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž 13/2014 z 3. marca2015 z r u š u j e   a   vec v r a c i a   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   na   ďalšiekonanie.

3. Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky j e   p o v i n n ý   obchodnej   spoločnostiMAC TV, s. r. o., uhradiť trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eura sedemdesiattri centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Bugala –Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2015faxom a 7. apríla 2015 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o.,Brečtanová   1,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojhozákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušenímčl. 1 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)sp. zn. 3 Sž 13/2014 z 3. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalejlen „Rada“)   uložila   rozhodnutím   č.   RP/036/2014   z   10.   júna   2014   sankciu   –   pokutuza porušenie povinností podľa § 34, § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní“). Rozhodnutie Rady bolo sťažovateľkedoručené 7. júla 2014.

Proti rozhodnutiu Rady podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol najvyššísúd napadnutým uznesením z 3. marca 2015 tak, že ho odmietol ako podané oneskorene.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   najvyšší   súd   jej   odňal   možnosť   konať   pred   súdom,   keďženesprávne vyhodnotil okamih podania odvolania. Sťažovateľka uvádza, že odvolanie podalaelektronicky   22.   júla   2014   a   následne   ho   24.   júla   2014   doplnila   originálom   odvolaniaodoslaným najvyššiemu súdu poštou. V súvislosti s týmto tvrdením sťažovateľka uvádza:«... Sťažovateľka podala dňa 22. 07. 2014 o 18:51:04 (v zákonnej 15 dňovej lehote), prostredníctvom   emailovej   správy,   odvolanie   proti   rozhodnutiu   Rady   vo   formáte  .pdf, riadne   podpísané   štatutárnym   zástupcom   právneho   zástupcu   sťažovateľky   a   opatrené pečiatkou advokátskej kancelárie. Uvedené odvolanie bolo prílohou emailovej správy, ktorá bola adresovaná na emailovú adresu pre doručovanie elektronických podaní Najvyššieho súdu SR...

... Dňa 23. 07. 2014 bola prostredníctvom automatizovaného systému emailových správ   programu   „Outlook“   vo   vlastníctve   právneho   zástupcu   sťažovateľky   doručená automatická   správa   potvrdzujúca   úspešné   doručenie   emailovej   správy   obsahujúcej odvolanie sťažovateľky do emailového konta najvyššieho súdu.

... Nakoľko predmetné odvolanie bolo najvyššiemu súdu zaslané síce v zákonnej 15 dňovej lehote, ale vo forme, ktorá v zmysle ustanovme §-42 ods. 1 vyžaduje doplnenie, sťažovateľka dňa 24. 07. 2014, v 3-dňovej lehote podľa ustanovenia § 42 ods. 1, doplnila svoje   podanie   (odvolanie)   zasielané   elektronickými   prostriedkami,   zaslaním   riadne podpísaného originálu odvolania poštovou prepravou.

...   Sťažovateľka   dokladuje   priloženými   detailnými   výpismi   z   elektronickej   pošty, že odvolanie   proti   rozhodnutiu   Rady   podala   elektronickou   poštou   dňa   22.   07.   2014 o 18:51:04 hod., teda posledný deň lehoty na podanie odvolania a to na emailovú adresu najvyššieho súdu pre doručovanie elektronických podaní. Na preukázanie tejto skutočnosti sťažovateľka predkladá ústavnému súdu potvrdenia o odoslaní odvolania ako aj potvrdenie automatizovaného   systému   doručené   jej   právnemu   zástupcovi   elektronickou   poštou   od zo dňa   23.   07.   2015,   kde   je   identifikované   doručenie   predmetného   odvolania.   Táto potvrdenka korešponduje s podaním, ktoré bolo právnym zástupcom odoslané 22. 07. 2015 o 18:51:04 hod.

Vzhľadom   na   dátum   a   čas   odoslania   podania   sťažovateľky,   ktorý   bol   následne potvrdený   potvrdením   o   úspešnom   doručení   podateľni   najvyššieho   súdu,   nie   je   možné predpokladať, že by elektronické podanie nebolo doručené včas.

V posledný deň zákonnej procesnej lehoty bolo odvolanie sťažovateľky preukázateľne odoslané najvyššiemu súdu a lehota na podanie odvolania je teda zachovaná.

Z   dôvodu,   ktorý   sťažovateľke   nie   je   známy,   a   ktorý   teda   ani   nemohol   pred napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu ovplyvniť, sa pravdepodobne v súdnom spise nenachádza potvrdenie o doručení elektronického podania s vyznačeným dátumom jeho odoslania. Pri tomto svojom tvrdení vychádza sťažovateľky z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý včasnosť podaného opravného prostriedku vyvodzuje výhradne   z   poštového   podania   (obálka   so   zreteľným   odtlačkom   poštovej   pečiatky) a o existencii   (a tým ani včasnosti)   elektronického podania sa vôbec nezmieňuje a ani sa v súvislosti s hodnotením včasnosti odvolania elektronickým podaním nevysporiadava. To,   že   k   pochybeniu   pravdepodobne   došlo   na   podateľni   najvyššieho   súdu,   však nepotvrdzuje správnosť napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ani nemôže byť ústavne konformným   dôvodom   na   znemožnenie   prístupu   sťažovateľky   k   spravodlivosti.   Zároveň nemôžu   byť   uvedené   pochybenia   započítané   na   ťarchu   sťažovateľky   a   sťažovateľka   ako účastník súdneho sporu nemôže byť postihovaná znemožnením prístupu k spravodlivosti, nech už k pochybeniu došlo z akéhokoľvek dôvodu nemajúceho oporu v právnom predpise.»

Sťažovateľka   poukazuje   na   relevantnú   judikatúru   najvyššieho   súdu   (sp.   zn.6 Sžhuv 3/2008, sp. zn. 8 Sži 3/2010, sp. zn. 6 Sžo 206/2010), ako aj na nález ústavnéhosúdu sp.   zn.   IV.   ÚS 445/2013.   Uvádza tiež,   že   najvyšší   súd   svojím postupom   porušilinštrukciu   13/2012   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   z   29.   marca   2012č. 17594/2012-110 o postupe pri prijímaní, overovaní a evidencii elektronických podanína súdy podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza:„... Sťažovateľka má za to, že bolo povinnosťou najvyššieho súdu v súlade s § 42 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj s uvedenou judikatúrou prihliadať na takéto podanie a náležitým spôsobom sa vysporiadať v prvom rade s otázkou, či uvedené elektronické podanie bolo urobené včas, a ak išlo o podanie bez zaručeného elektronického podpisu, či bolo doplnené do 3 dní písomne alebo ústne do zápisnice. Preto, pokiaľ najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti odvolania vychádzal len z podania urobeného písomne, ktoré bolo doručované   najvyššiemu   súdu   prostredníctvom   pošty,   dopustil   sa   takého   procesného pochybenia, ktoré zbavilo sťažovateľku prístupu k súdu, teda možnosti, aby najvyšší súd ako odvolací súd preskúmal ňou podaný opravný prostriedok (odvolanie), pričom v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu ide o také závažné pochybenie, ktoré je z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva spoločnosti MAC TV, s. r. o... podľa článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 v spojení s článkom 1... dohovoru... Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 3 Sž/13/2014 zo dňa 03. 03. 2015, porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 3   Sž/13/2014   zo   dňa   03.   03.   2015   sa   zrušuje   vo   všetkých   výrokoch   a   vec   sa   vracia Najvyššiemu súdu na Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s. r. o... trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   355,73   EUR   na   účet   Advokátskej   kancelárie... do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením z 23. apríla 2015 prijal sťažnosťpodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcusťažovateľky   a   predsedníčku   najvyššieho   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku najvyššieho súdu zároveň vyzval,aby sa vyjadrila k sťažnosti. Predsedníčka najvyššieho súdu ústavnému súdu oznámila,že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Právny zástupca v podaníz 11. augusta 2015 oznámil, že „netrvá na tom, aby sa v prejednávanej veci konalo ústne pojednávanie, nakoľko od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“, zároveň všaknavrhol, aby „ústavný súd po uskutočnení ústneho pojednávania a preskúmania sťažnosti rozhodol...“. Vzhľadom na celkový obsah vyjadrenia a jeho vonkajšiu úpravu (osobitnézvýraznenie negatívneho vyjadrenia, pozn.) ústavný súd vyhodnotil nejednoznačný prejavvôle sťažovateľky prostredníctvom jej právneho zástupcu ako súhlas s upustením od ústnehopojednávania.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky najvyššiehosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel kzáveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka najvyššieho súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. KP 3/2015z 10.   júna   2015,   v   ktorom   poukázala   na   napadnuté   uznesenie   najvyššieho   súduz 3. marca 2015, na tvrdenia sťažovateľky v sťažnosti a následne uviedla:

„K uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že po kontrole obsahu predmetného súdneho spisu vo veci sp. zn. 3 Sž/13/2014 najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania vychádzal z obsahu spisu najvyššieho súdu a zo skutočnosti, že   napadnuté   rozhodnutie   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   doručené   dňa 07. 07. 2014, lehota na podanie odvolania začala sťažovateľovi plynúť dňa 08. 07. 2014 a posledný   deň   tejto   lehoty   pripadol   na   deň   22.   07.   2014   (utorok).   Najvyšší   súd   pri rozhodovaní vychádzal z obsahu súdneho spisu, konkrétne l. č. 1 a nasl., kde sa na obálke uvádza dátum podania opravného prostriedku na poštovú prepravu. Obsahom súdneho spisu nebolo elektronické podanie sťažovateľa. Ak by sa v súdnom spise takéto podanie nachádzalo, nebol by dôvod na neho neprihliadať a najvyšší súd by o podanom opravnom prostriedku   konal   a   rozhodol.   Najvyšší   súd   nemal   v   čase   rozhodovania   o   podanom elektronickom podaní sťažovateľa vedomosť. Z dôvodu opatrnosti bolo asistentkou sudcu dňa 07. 11. 2014 v podateľni najvyššieho súdu osobne zisťované, či sťažovateľ nezaslal elektronické podanie s opravným prostriedkom. Výsledok preverovania bol však negatívny a nebolo zistené žiadne elektronické podanie navrhovateľa, ktoré by bolo podané včas. Senátu najvyššieho súdu tak nie je zrejmé, z akého dôvodu sa predmetné elektronické podanie sťažovateľa v súdnom spise nenachádzalo.

Najvyšší súd... rozhodnutie o predmetnej sťažnosti... necháva na posúdení Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

Sťažovateľka   prostredníctvom   právneho   zástupcu   podala   svoje   stanoviskok vyjadreniu predsedníčky najvyššieho súdu v podaní z 11. augusta 2015, v ktorom uviedla:«...   najvyšší   súd   v   podstatnej   časti   svojho   vyjadrenia   len   popisuje   obsah   spisu v prejednávanej veci a nijakým spôsobom sa nevyjadruje k podstate prejednávanej veci, a síce neposkytuje žiadne stanovisko k skutočnosti, či svojim konaním porušil sťažnosťou namietané práva sťažovateľky alebo nie.

... Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť a vyjadrenie najvyššieho súdu si sťažovateľka dovoľuje poukázať na skutočnosť, že akýkoľvek úkon všeobecného súdu, vrátane úkonov najvyššieho súdu nie je možné voči účastníkovi konania chápať izolovane a reštriktívne ako úkony   určitej   „administratívne“   oddelenej   časti,   ako   napr.   podateľňa,   spisová kancelária, súdny úradník, sudca a pod.

Najvyšší súd voči účastníkovi konania a v prejednávanej veci aj voči sťažovateľke vystupuje vždy ako ucelený jednotný celok a úkony akejkoľvek „administratívne“ oddelenej časti sú úkonmi súdu.

V   prejednávanej   veci   je   zrejmé,   že   elektronický   úkon   sťažovateľky   bol   zaslaný a doručený najvyššiemu súdu (elektronickej podateľni), avšak bez zrejmého dôvodu, ktorý by vedel najvyšší súd náležité objasniť sa tento elektronický úkon sťažovateľky nezaradil do súdneho spisu odvolacieho konania.

Takúto vadu konania súdu (neprihliadnutie na včas doručené elektronické podanie) nie   je   možné   v   žiadnom   prípade   pripísať   na   ťarchu   účastníka   konania   (sťažovateľky), a zodpovedá za ňu najvyšší súd a to bez ohľadu na skutočnosť akým spôsobom táto vada vznikla (technická vada, ľudský faktor a pod.)»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavnýsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom.

Podľa   čl.   1   dohovoru   vysoké   zmluvné   strany   priznávajú   každému,   kto   podliehaich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v Hlave I tohto Dohovoru.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného právapodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočívav oprávnení   každého   domáhať   sa   ochrany   svojich   práv   na   súde.   Tomuto   oprávneniuzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktoréhoporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavyo základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51ods. 1 ústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovisúdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričomvýklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovaťuvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02,IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť pretov súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnejochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnenýchzáujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziťtoto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II.ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorý   určuje   aj   rozsah   právomoci   ústavného   súdu   pri   poskytovaní   ochrany   základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),a to tak,   že   všeobecné   súdy   sú   primárne   zodpovedné   za   výklad   a   aplikáciu   zákonov,ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy)(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

Z   konštantnej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ústavný   súdnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktorého pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,či v konaní pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne záveryzo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa obmedzuje   nakontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadnemedzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách   (I. ÚS 13/00,mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutiavšeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiachdošlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a   právne   záveryvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery bolizjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľnéa neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody(mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/00).

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovikonania poskytuje v konaní podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalejlen „OSP“),   v   ktorom   súd   rozhoduje   o   opravných   prostriedkoch   proti   neprávoplatnýmrozhodnutiam   správnych   orgánov.   Ak   účastník   konania   splní   predpoklady   vyžadovanézákonom na poskytnutie ochrany v tomto type konania v systéme Správneho súdnictva,všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existenciadôvodu   na   poskytnutie   súdnej   ochrany   v   takom   konaní.   Poskytnutie   tejto   ochranyvšak neznamená právo na úspech v tomto konaní (m. m. IV. ÚS 106/2010).

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   (napríklad   IV. ÚS 77/02,II. ÚS 264/04, IV. ÚS 106/2010) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právokaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá mázáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodnýchzmluvách,   ktoré   Slovenská   republika   ratifikovala   a   boli   vyhlásené   spôsobom,   ktorýpredpisuje   zákon.   To   platí   aj   pre   výklad   a   používanie   procesnoprávnych   predpisov(čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), ktoré upravujú podmienky konania, ku ktorým patriaaj procesné podmienky konania podľa § 250l OSP, v ktorom najvyšší súd preskúmavazákonnosť opravným prostriedkom napadnutého neprávoplatného správneho rozhodnutia.

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochraneústavnosti,   ktoré   možno   vyvodiť   z   doterajšej   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu,boli relevantné aj v danej veci.

Najvyšší súd napadnutým uznesením z 3. marca 2015 odmietol opravný prostriedoksťažovateľky ako podaný oneskorene, pričom v odôvodnení uviedol:

„Najvyšší súd Slovenskej   republiky...   skôr ako   pristúpil   k vecnému   preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, skúmal včasnosť podania opravného prostriedku, pričom zistil, že bol podaný oneskorene.

Z   obsahu   administratívneho   spisu   vyplýva,   že   napadnuté   rozhodnutie   odporcu č. RP/036/2014 zo dňa 10. 06. 2014 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 07. 07. 2014. Uvedený dátum doručenia napadnutého rozhodnutia potvrdil aj navrhovateľ vo svojom návrhu zo dňa 22. 07. 2014 v časti I. odsek 2. Lehota na podanie opravného prostriedku začala navrhovateľovi v zmysle § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. plynúť dňa 08. 07. 2014 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 22. 07. 2014 (utorok). Navrhovateľ podal opravný prostriedok na poštovú prepravu dňa 24. 07. 2014, čo preukazuje odtlačok pečiatky na obálke, v ktorej bol opravný prostriedok doručený (pripojená obálka k podaniu č. l. spisu 1 a nasl.), teda po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty na podanie opravného prostriedku na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu v zmysle § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z.

Na   základe   uvedeného   najvyšší   súd   opravný   prostriedok   navrhovateľa   ako oneskorene podaný podľa § 250p O. s. p. odmietol.“

Podľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končiauplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnostiurčujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak konieclehoty   pripadne   na   sobotu,   nedeľu   alebo   sviatok,   je   posledným   dňom   lehoty   najbližšínasledujúci pracovný deň.

Podľa § 57ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkonna súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa   §   42   ods.   1   OSP   podanie   možno   urobiť   písomne,   ústne   do   zápisnice,elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samejalebo   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ktoré   bolo   urobené   elektronickýmiprostriedkami,   treba   doplniť   písomne   alebo   ústne   do   zápisnice   najneskôr   do   troch   dní;podanie,   ktoré   bolo   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom,   doplniť   netreba.Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejtočasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravnýprostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,v ktorých   zákon   zveruje   súdom   rozhodovanie   o   opravných   prostriedkoch   protineprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250m ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedokproti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 2 OSP návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dníod doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podanývčas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutieneobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možnoho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa § 64 ods. 6 zákona o vysielaní proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľaodseku 1 písm. c) až e) možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňadoručenia rozhodnutia rady; podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o uloženísankcie podľa odseku 1 písm. c) nemá odkladný účinok.

Podľa § 250p OSP ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naňnie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, aleboak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnémuvybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniuje prípustné.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že najvyšší súd porušil jej základné právo podľa čl.46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1dohovoru v spojení s porušením čl. 1 dohovoru tým, že odmietol jej opravný prostriedokpodľa § 250l a nasl. OSP ako podaný oneskorene. Sťažovateľka uvádza, že rozhodnutieRady jej bolo doručené 7. júla 2014 s tým, že posledný deň lehoty na podanie opravnéhoprostriedku pripadol na 22. júl 2014 (utorok). Najvyšší súd nezohľadnil to, že sťažovateľkapodala   opravný   prostriedok   elektronickou   poštou   na   emailovú   adresu   najvyššieho   súdu22. júla 2014 o 18:51:04 h. Vzhľadom na to, že elektronická správa nebola podpísanázaručeným   elektronickým   podpisom,   24.   júla   2014   sťažovateľka   odoslala   na   poštovúprepravu   originál   opravného   prostriedku.   Z   týchto   dôvodov   sa   sťažovateľka   domnieva,že opravný prostriedok podala včas.

Sťažovateľka   k   sťažnosti   priložila   email,   podľa   ktorého   z   adresy bola 22. júla 2014 o 18:51:04 h odoslaná správa na emailovú adresupodatelnaNSSR@justice.sk   s   textom „v   Prílohe   posielam   odvolanie   vo   veci   MAC   TV ca RVR, proti rozhodnutiu č. RP_36_2014. S pozdravom, advokátsky koncipient... Advokátska kancelária Bugala – Ďurček, s. r. o.“.

Zároveň sťažovateľka predložila aj kópiu obrazovky zobrazujúcej náhľad na zoznamodoslanej pošty z aplikácie Outlook, z ktorého vyplýva, že prílohou odoslanej správy bolsúbor   s označením: „Odvolanie   proti   Rozhodnutiu   RVR_MAC   TV_RVR_reklama vs. sponzoring_RP_036_2014.“

Sťažovateľka   so   sťažnosťou   doručila   aj   kópiu   obrazovky   zobrazujúcej   náhľadna prijatú správu od „STOnline Mail Delivery“ odoslanú 23. júla 2014 o 17:50 h na adresu,   ktorého   predmetom   je   oznámenie   o   doručení „Delivery Notification“ so   správou,   že   doručenie   bolo   úspešné „Delivery   has   been   successful“.Predmetná kópia obrazovky obsahuje aj náhľad na internetovú hlavičku tejto elektronickejsprávy   obsahujúcu   informácie   o   odosielateľovi,   príjemcovi   a   o   cestách,   ktoré   správavykonala, čo signalizuje, že sa týka elektronickej správy odoslanej utorok 22. júla 2014o 18:51:04 h   z   emailovej   adresy na   emailovú   adresupodatelnaNSSR@justice.sk, ktorej predmetom bolo „Odvolanie RVR_RP_36_2014“.

Ústavný súd považuje za potrebné najprv uviesť, že samotná otázka, či opravnýprostriedok sťažovateľky proti rozhodnutiu Rady z 10. júna 2014 bol podaný včas, a tedav súlade   s   procesnoprávnymi   predpismi,   je   skutková   otázka,   ktorej   preskúmavanieústavným súdom je vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ods. 1 ústavy v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by vykonával dokazovaniena zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkovýchtvrdení (I. ÚS 200/2011, IV. ÚS 445/2013). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež uvádza,že aj podľa   rozhodovacej   činnosti   Komisie   pre   ľudské   práva   (sťažnosť   č.   6172/73,   X.v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom) sa pod spravodlivýmsúdnym procesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníkasúdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právnea faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Uvedené platí v zásade aj pre prípad zisťovaniavčasnosti podaného opravného prostriedku podľa § 250l a nasl. OSP.

V   okolnostiach   posudzovanej   veci   ústavný   súd   považoval   za   vhodné   poukázaťna právne   názory   samotného   najvyššieho   súdu   vyjadrené   v   jeho   doterajšej   judikatúrek problematike, ktorá tvorí podstatu sťažovateľkiných námietok. Najvyšší súd v uznesení sp.zn. 3 Obdo 7/2012 z 29. februára 2012 k elektronickým podaniam, ktoré nie sú opatrenéelektronickým   zaručeným   podpisom,   adresovaným   všeobecným   súdom   uviedol,že „za urobené sa považujú momentom ako dôjdu na elektronickú adresu určenú pre súd, bez ohľadu   nato,   kedy   bude   došlý   elektronický   dokument   spracovaný   (vytlačením zhmotnený,   zaevidovaný,   ďalej   odoslaný   atď.),   samozrejme   za   predpokladu,   že   budú v zákonnej lehote doplnené. Keďže elektronické adresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín denne,   nie   je   možnosť   robiť   podania   takouto   formou   obmedzená   úradnými   hodinami súdov.“.

Trojdňová   lehota   na   doplnenie   podania   urobeného   elektronickými   prostriedkami(§ 42 ods. 1 OSP) je lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platiaustanovenia § 55 a § 57 OSP (vrátane jeho odseku 3). Opačný výklad, t. j. interpretovaťzachovanie tejto lehoty ako výnimku zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone a bolby aj v rozpore s účelom, ktorému má táto lehota slúžiť (m. m. rozsudok najvyššieho súdusp. zn. 2 Cdo 219/2007 z 26. februára 2008).

Z   napadnutého   uznesenia   najvyššieho   súdu   vyplýva,   že   opravný   prostriedoksťažovateľky najvyšší súd odmietol ako oneskorene podaný, keďže mal za preukázané,že tento   opravný   prostriedok   bol   podaný   na   poštovú   prepravu   24.   júla   2014,   pričomposledným dňom lehoty bol 22. júl 2012. O tom, či sťažovateľka podala opravný prostriedokelektronickými prostriedkami, najvyšší súd v napadnutom uznesení nič neuvádza.

Vo   svojom   vyjadrení   z   10.   júna   2015   predsedníčka   najvyššieho   súdu   uviedla,že elektronické   podanie   sťažovateľky   nebolo   súčasťou   súdneho   spisu,   pričom   asistentkasudcu 7. novembra 2014 v podateľni najvyššieho súdu zisťovala, či sťažovateľka nezaslalaelektronické   podanie   s   opravným   prostriedkom   s   tým,   že „nebolo   zistené   žiadne elektronické podanie navrhovateľa, ktoré by bolo podané včas“.

V   súvislosti   s   preskúmavaním   sťažnosti   sťažovateľky   ústavný   súd   považujeza potrebné   poukázať   na   to,   že   na   internetovej   stránke   najvyššieho   súduhttp://www.supcourt.gov.sk/kontakt/   sú   uvedené   emailové   adresy   podateľne   najvyššiehosúdu   podatelna@nsud.sk   a   info@nsud.sk.   Zároveň   je   uvedená   aj   emailová   adresapodatelnaNSSR@justice.sk ako „E-mail pre podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom“. Z   argumentácie   sťažovateľky   vyplýva,   že   opravný   prostriedok   mala   zaslaťelektronicky na adresu podatelnaNSSR@justice.sk, avšak bez zaručeného elektronickéhopodpisu.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   a   s   prihliadnutím   na   to,   že   ústavný   súdv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy zásadne nie je súdom skutkovým, ústavnýsúd dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré uvádza sťažovateľka vo svojej sťažnosti, a dôkazy,ktoré predložila na podporu svojich tvrdení o podaní opravného prostriedku elektronicky 22.júla 2014, sú v zásade spôsobilé spochybniť právny záver najvyššieho súdu v napadnutomuznesení z 3. marca 2015 o tom, že sťažovateľka podala opravný prostriedok oneskorene.Napriek tvrdeniu najvyššieho súdu vo vyjadrení z 10. júna 2015, že podateľňa najvyššiehosúdu neeviduje elektronické podanie sťažovateľky, ústavný súd vzhľadom na už uvedenévyhodnotil uvedené skutočnosti na ťarchu najvyššieho súdu.

Skutočnosti uvádzané sťažovateľkou naznačujú, že sa najvyšší súd mohol dopustiť priposudzovaní včasnosti podaného opravného prostriedku sťažovateľkou takého procesnéhopochybenia,   ktoré   mohlo   zbaviť   sťažovateľku   prístupu   k   súdu,   pričom   v konkrétnychokolnostiach   posudzovaného   prípadu   môže   ísť   o   také   závažné   pochybenie,   ktoré   je   zústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné. Z týchto dôvodov je zároveň potrebnépovažovať záver najvyššieho súdu, že opravný prostriedok sťažovateľky bol podaný pouplynutí lehoty, za nepreskúmateľný a zjavne neodôvodnený, a preto ústavne neudržateľný.Ústavný súd preto rozhodol, že najvyšší súd napadnutým uznesením z 3. marca 2015 porušilzákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12ods. 1 ústavy, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vspojení s čl. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveň vecvrátiť na ďalšie konanie...

Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebosloboda   porušili   rozhodnutím   alebo   opatrením,   ústavný   súd   také   rozhodnutie   aleboopatrenie zruší.

Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,opatrenie   alebo   iný   zásah   zruší   a   vec   vráti   na   ďalšie   konanie,   ten,   kto   vo   veci   vydalrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovaťa rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Keďže   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   3   Sž   13/2014   z   3.   marca   2015   porušiloznačené základné právo sťažovateľky podľa ústavy a právo podľa dohovoru, ústavný súdzrušil toto rozhodnutie a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohtonálezu). Povinnosťou najvyššieho súdu bude riadiť sa právnym názorom ústavného súdua vysporiadať sa so skutočnosťami uvedenými v tomto náleze. V okolnostiach posudzovanejveci bude potrebné, aby si najvyšší súd zaobstaral originály elektronických správ, ktorýmisťažovateľka preukazuje podanie opravného prostriedku elektronicky 22. júla 2014. Úlohounajvyššieho súdu bude dôsledne preskúmať obsah týchto správ a zistiť, či je možné urobiťzáver o odoslaní predmetnej elektronickej správy a tiež aj o doručení tejto správy na adresupodatelnaNSSR@justice.sk.   Rovnako   tak   bude   najvyšší   súd   povinný   vykonať   opätovnéšetrenie o tom, či eviduje prijatú elektronickú správu sťažovateľky s opravným prostriedkoma či negatívny výsledok doterajšieho šetrenia mohol byť ovplyvnený tým, že na adresupodatelnaNSSR@justice.sk mala sťažovateľka odoslať podanie elektronicky bez zaručenéhoelektronického podpisu. Následne bude najvyšší súd povinný opäť rozhodnúť o opravnomprostriedku sťažovateľky a okrem iného posúdiť aj otázku, či tento opravný prostriedokpodala sťažovateľka včas.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súdeaj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v   súvislosti   s   jej   právnymzastupovaním advokátom (bod 3 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľka   si   uplatnila   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   789,12   €za tri úkony právnej služby po 210,81 € „(1. Prevzatie a príprava zastupovania; 2. Písomné podania na súd vo veci samej – ústavná sťažnosť; písomné podanie na súd vo veci samej – písomné   vyjadrenie   k   vyjadreniu   najvyššieho   súdu,   a   to   všetko   podľa   §   10   Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z hodnoty veci 6.000,- EUR – výška uloženej administratívnej sankcie); 3 x režijný paušál po 8,39 EUR a DPH vo výške 20 %.“.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky úhradu trov konania v sume355,73   €   v   súlade   s   vyhláškou   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa§ 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej poradys klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnejsadzby   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   za   rok   2015   v   sume   139,83   €[1/6 výpočtového základu podľa   § 11   ods. 3   vyhlášky   vzhľadom na   to,   že   predmetomkonania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľnápeniazmi (m. m. napr. III. ÚS 12/06, III. ÚS 125/06, IV. ÚS 185/09, IV. ÚS 296/2011,IV. ÚS   456/2011,   IV.   ÚS   459/2013)]   a   náhrady   hotových   výdavkov   (režijný   paušál)za každý úkon právnej služby v sume 8,39 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 296,44 €. Keďže advokátska kancelária je platcomdane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (čo ústavný súd zistil zo zoznamu daňovýchsubjektov registrovaných pre DPH dostupného na internetovej stránke Finančnej správySlovenskej   republiky   www.financnasprava.sk)],   uvedená   suma   bola   zvýšená   o   DPHvo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o daniz pridanej   hodnoty   v   znení   neskorších   predpisov.   Ústavný   súd   nepriznal   sťažovateľkeúhradu trov konania za stanovisko k vyjadreniu predsedníčky najvyššieho súdu doručenéústavnému súdu 14. augusta 2015, keďže z obsahu tohto podania nevyplývajú žiadne novéskutkové okolnosti alebo nové právne názory.

Trovy   konania   je   najvyšší   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcusťažovateľky   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149   OSP)   podľa   výrokurozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015