znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 262/2013-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej   a sudcu   Sergeja   Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Š.   K.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   Milošom   Papcunom,   Advokátska   kancelária,   Vajanského   5270/1A, Piešťany,   vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 17/08 (predtým vedenom pod sp. zn. PN-4 Ro 132/04 a sp. zn. 26 C 53/05) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 17/08 (predtým vedenom pod sp. zn. PN-4 Ro 132/04 a sp. zn. 26 C 53/05) p o r u š i l   základné právo Š. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Š.   K.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   4   500   €   (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Š.   K.   p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   275,94   €   (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Miloša Papcuna, Advokátska kancelária, Vajanského 5270/1A, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 262/2013-8 z   30.   apríla   2013 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť Š.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 17/08 (predtým vedenom pod sp. zn. PN-4 Ro 132/04 a sp. zn. 26 C 53/05).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „(...) Dňa 30. 12. 2004 podal sťažovateľ v procesnom postavení navrhovateľa na Okresný súd Piešťany návrh na zaplatenie istiny predstavujúcej 7 966,54 € (240 000,00 Sk) s príslušenstvom.

Dňa 01. 01. 2005 došlo k prechodu výkonu súdnictva z odovzdávajúceho Okresného súdu   Piešťany   na   nadobúdajúci   Okresný   súd   Trnava   so   všetkými   právnymi a ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. Prechodom   výkonu   súdnictva   bola   vec   evidovaná   na   Okresnom   súde   Trnava sp. zn. PN4Ro/132/04 neskôr pod sp. zn. 26C/53/2005.

Predmetom   sporu   (povahou   veci)   na   Okresnom   súde   Piešťany   je   skutočnosť,   že sťažovateľ   je   vlastníkom   bytového   domu   súpisné   čís.   2265,   postaveného   na   parc.(...). Predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na Správe katastra Piešťany, kat. úz.(...). V bytovom dome sú 4 bytové jednotky, pričom na 2. poschodí odporca Ing. B. D. so svojou manželkou užívali   aj   časť   povalových   (podkrovných)   priestorov,   v   ktorých   mali   uzamykateľnou konštrukciou z drevených latiek vymedzený priestor.

Dňa 14. marca 2003 vydal Okresný úrad Piešťany sťažovateľovi stavebné povolenie sp. zn. Výst. 2003/03208-BB, na vykonanie prestavby povalových priestorov na dve bytové jednotky. Dňa 20. 08. 2003 sťažovateľ vyzval nájomcov prostredníctvom vývesnej tabule a doporučeným listom, aby povalové priestory vypratali. Listom zo dňa 21. 08. 2003 všetci nájomcovia sťažovateľovi oznámili, že povalové priestory nevypracú. Následne nájomcovia z 1. poschodia povalové priestory vypratali, ale odporca ing. D. B. to odmietol s hrozbou, že ak vstúpi sťažovateľ do ohradenej časti povaly podá na neho trestné oznámenie - pre porušovanie domovej slobody.

Povalové (podkrovné) priestory nemali charakter súčasti bytov, ale boli podľa § 2 odsek   4 zák.   č.   182/1993   Z.   z.   spoločnou časťou domu,   ktorú oprávnene užívali všetci nájomcovia spoločne. Vydaním stavebného povolenia na prestavbu povalových priestorov na byty sp. zn. Výst. 2003/03208-BB dňa 14. 03. 2003 stavebným úradom v Piešťanoch, tieto priestory prestali mať charakter spoločných priestorov a stali sa podľa § 43i staveb. zákona - staveniskom. Nájomníci - osobitne ing. D. nebol oprávnený vstupovať po vydaní citovaného   stavebného   povolenia   na   povalu   (podkrovie)   a   užívať   ju   nakoľko   stratila charakter   spoločných   priestorov.   Na   stavenisko   môžu   okrem   stavebníka   (sťažovateľa) vstupovať   iba   osoby   uskutočňujúce   stavbu   a   orgány   štátneho   stavebného   dohľadu. Znemožnením vstupu na povalu až do 31. 08. 2004 - sťažovateľ musel odložiť plánovanú prestavbu o 12 mesiacov.

Z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby súd prvého stupňa rozhodol, že ing. D.   B.   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   sumu   7   966,54   €   (240   000,00   Sk) s príslušenstvom z titulu náhrady škody podľa § 420 odsek 1 Obč. zák., § 438 odsek 1 Obč. zák., § 511 ods. 1 Obč. zák., 442 ods. 1 Obč. zák., vzhľadom na oneskorenie začatia a ukončenia   rekonštrukcie   povaly.   Oneskorením   vypratania   povaly   a   neoprávneným užívaním podkrovia o 12 mesiacov spôsobili nájomcovia bytov na 2.poschodí sťažovateľovi škodu   -   ušlý   zisk   vo výške   7   966,54   €,   ktorá   nastala   v   majetkovej   sfére   sťažovateľa v dôsledku toho, že nemohol od právoplatnosti stavebného konania realizovať rekonštrukciu podkrovia na dve bytové jednotky, čím mu ušiel predpokladaný príjem z nájomného vo výške 7 966,54 €(240 000,00 Sk). Výpočet: 2 byty x 331,939 €/mesačne = 663,878 € x 12 mesiacov omeškania výstavby = 7 966,54 €.

Od začatia konania (30. 12. 2004) ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti prešlo úctihodných 8 (osem) rokov a 1 (mesiac) a súd doposiaľ právoplatne nerozhodol, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

Predmetom namietaného konania je zaplatenie sumy 7 966,54 € z titulu náhrady škody. Ide o vec, ktorá patrí po právnej stránke k štandardnej agende všeobecných súdov a existuje k nej stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov. ESĽP zdôrazňuje aj stupeň starostlivosti, ktorý je potrebný venovať jednotlivému konaniu, ktorý závisí aj od významu, ktorý je pre sťažovateľa podstatný - ochrana vlastníckeho práva ako základného ľudského práva   zaručeného   v   čl.   20   Ústavy   SR   v   spojení   s   §   123   Obč.   zák.,   ktoré   sťažovateľ nezneužíval na ujmu práv iných (nájomcov), pretože mal vydané a právoplatné stavebné povolenie na rekonštrukciu podkrovia na dva byty.

Podľa   názoru   ESĽP   majú   vnútroštátne   súdy   tiež   prihliadať   na   osobu   účastníka konania a zvýšenú pozornosť venovať napr. tým konaniam, v ktorých vystupujú ľudia chorí alebo starí. Navrhujem, aby bolo prihliadnuté, že sťažovateľ mal v čase podania žaloby 59 rokov, kým v súčasnej dobe má 67 rokov.

Na   odstránenie   nezákonného   stavu   sťažovateľ   e-mailom   dňa   11.   02.   2012 a opakovane   dňa   06.   05.   2012   adresoval   Ministerstvu   spravodlivosti   SR   sťažnosť na prieťahy v konaní. Krajský súd Trnava listom zo dňa 13. 06. 2012 sp. zn. Spr. 310/2012 sťažovateľovi oznámil, že mu bude odpovedané prostredníctvom predsedníčky Okresného súdu Piešťany.

Dňa   30.   03.   2012,   sp.   zn.   Spr.   169/2012   Okresný   súd   Piešťany,   Upovedomením o spôsobe   vybavenia   žiadosti   sťažovateľovi   oznámil,   že   konanie   sp.   zn.   26C/53/2005 nevedie, nakoľko v období od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2007 bol zrušený.

Dňa   12.   07.   2012,   sp.   zn.   Spr.   169/2012   Okresný   súd   Piešťany,   Upovedomením o spôsobe   vybavenia   žiadosti   -   doplnenie   -   skorigoval   svoje   upovedomenie   zo   dňa 30. 03. 2012 a uznal prieťahy v konaní pod sp. zn. 5C/17/2008 - pôvodne vedené pod sp. zn. 26C/53/2005.

Okresný súd Trnava od 27. 10. 2006 až do prechodu výkonu súdnictva 01. 01. 2008 na preberajúci Okresný súd Piešťany nevykonal vo veci žiaden úkon.

Okresný súd Piešťany dňom nadobudnutia prechodu výkonu súdnictva (01. 01. 2008) od   odovzdávajúceho   Okresného   súdu   Trnava   až   do   dňa   podania   ústavnej   sťažnosti nevykonal vo veci žiaden procesný úkon.

(...)   sťažovateľ   prostredníctvom   advokáta   navrhuje,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky   na   neverejnom   zasadnutí   o   sťažnosti,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/17/2008 (predtým postupom Okresného Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN 4Ro 132/2004 a 26C53/2005), takto rozhodol

1. Základné právo Š. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5C/17/2008   (predtým   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní vedenom pod sp. zn. PN4Ro/132/2004 a sp. zn. 26C/53/2005) porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/17/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. K. priznáva finančné zadosťučinenie v sume predstavujúcej 7 000,00 €(...), ktoré mu je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Š. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 490,03 €(...), ktorú je Okresný   súd   Piešťany   povinný   vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   Miloša Papcuna(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 481/13 z 1. apríla 2014, ktorá popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:„(...)   Čo   sa   týka   skutkovej   a   právnej   zložitosti   sporu   5C/17/2008   ide   o   spor o zaplatenie sumy z titulu náhrady škody.

K postupu v konaní do konca roku 2006 uvádzam, že vo veci sa priebežne konalo. Následne od 1.   1.   2008 prišlo k prechodu výkonu súdnictva a vec bola postúpená OS Piešťany, kde zaťaženosť sudcov v jednotlivých civilných senátoch bola taká, že vo veciach nebolo možné priebežne vykonávať úkony. Následne bol spis 5C/17/2008 od 1. 2. 2010 až doposiaľ pripojený k spisu 7C/254/2008, a to na základe vyžiadania sudcu v danom konaní, pričom spis 7C/254/2008 sa od 11. 6. 2013 nachádza na Ústavnom súde SR.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.   Sťažovateľ   už   vo   svojom   podaní   ústavnému   súdu,   teda   vo   svojej ústavnej sťažnosti,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené   25.   februára   2013,   uviedol,   že   súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci.

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 17/08:

Dňa 30. decembra 2004 bol okresnému súdu doručený žalobný návrh sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi – Ing. B. D. (ďalej len „odporca“) na zaplatenie 240 000 Sk z titulu náhrady škody. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. PN-4 Ro 132/04.Dňa 1. januára 2005 bola z dôvodu prechodu súdnictva z okresného súdu na Okresný súd Trnava vec postúpená na Okresný súd Trnava.

Dňa 2. februára 2005 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Súdny poplatok bol v určenej lehote zaplatený.

Dňa 10. marca 2005 Okresný súd Trnava platobným rozkazom č. k. PN-4 Ro 132/04-32 vyhovel návrhu sťažovateľa.

Dňa 4. apríla 2005 odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor.Dňa 5. apríla 2005 bola vec prevedená do registra „C“ a bola zaevidovaná pod sp. zn. 26 C 53/05.

Dňa   9.   mája   2005   Okresný   súd   Trnava   vyzval   odporcu   na   zaplatenie   súdneho poplatku   za   odpor   a sťažovateľa,   aby   sa   písomne   vyjadril   k podanému   odporu.   Súdny poplatok za odpor bol v určenej lehote zaplatený.

Dňa 18. júla 2005 Okresný súd Trnava urgoval sťažovateľa na vyjadrenie k odporu.Dňa 19. augusta 2005 sa sťažovateľ písomne vyjadril k odporu.Dňa 20. apríla 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 31. máj 2006.Dňa 31. mája 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. jún 2006 na účely dokazovania.

Dňa 19. júna 2006 odporca zaujal písomné stanovisko „k predloženým dôkazom“.Dňa 21. júna 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. september 2006 pre účely výsluchu svedka.

Dňa 8. septembra 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. október 2006 na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 14. septembra 2006 sťažovateľ oznámil Okresnému súdu Trnava adresu svedka. Dňa   25.   októbra   2006   odporca   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní.

Dňa 27. októbra 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že „bude vyzvaný odporca, cestou PZ, aby súdu zaslal doklad o skončení PN v záujme vytýčenia ďalšieho poj.“.

Dňa 3. novembra 2006 Okresný súd Trnava vyzval odporcu, aby predložil „doklad o ukončení práceneschopnosti v záujme vytýčenia ďalšieho pojednávania“.

Dňa 20. novembra 2006 odporca zaslal Okresnému súdu Trnava „doklad o ukončení práceneschopnosti“.

Dňa   1.   januára   2008   bola   vec   z   dôvodu   prechodu   výkonu   súdnictva   prevedená z Okresného súdu Trnava na okresný súd a bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 17/08. Dňa 8. októbra 2008 na okresnom súde „V zmysle 1 SprR 23/08 – Opatrenie zo dňa 08. 010. 2008   bola   predmetná   vec   náhodným   výberom   pridelená   na   ďalšie   konanie: JUDr. Andrei Kondlovej“.

Dňa 1. februára 2010 bol spis „pripojený ku konaniu 7C/254/2008 do 16. 5. 2013, kedy bol odpojený, avšak následne bol opätovne pripojený k 7C/254/2008“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či pôvodne postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   PN-4   Ro   132/04,   neskôr   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 53/05 a v súčasnosti postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   5   C   17/08   dochádza   k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   napriek   tomu,   že   vo   svojom   uznesení   č.   k. II. ÚS 262/2013-8   z   30.   apríla   2013   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   sťažovateľa   aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vzhľadom na to, že sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti (pozri petit)   toto   ustanovenie   nenamieta,   predmetom   konania   je   „iba“   namietané   porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd si inak pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie posudzovaného konania už takmer desať rokov (od 30. decembra 2004) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané.

Okrem   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   súdy   boli   v   predmetnej   veci   bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinné od 19. augusta 2005 do 20. apríla 2006 (osem mesiacov) a od 20. novembra 2006 až do tohto roku (minimálne sedem rokov). Okresný   súd   teda   viac   ako   sedem   rokov   vo   veci   nevykonal   žiadne   úkony   smerujúce k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   žalobca   počas   napadnutého súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovaných článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo správania účastníkov, ale k zbytočným prieťahom došlo najmä v dôsledku nečinnosti súdu. Na neúmernú zaťaženosť súdu alebo na pripojenie spisu k inej veci bez prerušenia konania ani v okolnostiach danej veci nebolo možné prihliadať, tieto   argumenty   nebolo   možné   akceptovať.   Ústavný   súd   už   v podobných   súvislostiach viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS   23/03   a   v   ňom   cit.   predchádzajúcu   judikatúru),   že nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda   vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v   dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany   ich   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   dlhodobo obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť   na   skutočnosti   označované   ako   objektívne   vo   vyjadrení   okresného   súdu (I. ÚS 6/06).

Ústavný súd tiež poukazuje na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, otázku   toho,   či   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   v   okolnostiach   danej   veci,   posudzoval   na   základe   postupu odovzdávajúceho   Okresného   súdu   Trnava   a nadobúdajúceho   okresného   súdu   ako   celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre okresný súd vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 € najmä preto, že od „začatia konania (30. 12. 2004) ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti prešlo úctihodných 8 (osem) rokov a 1 (mesiac) a súd doposiaľ právoplatne nerozhodol“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   vzhľadom   aj   na   povahu   veci   (výšku žalovanej istiny) považuje za primerané vo výške 4 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 6. februára 2013 a podanie sťažnosti z 15. februára 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 275,94 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014