znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 262/2011-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna   2011 predbežne prerokoval sťažnosť B. T. a E. T., obaja bytom B., zastúpených Advokátskou kanceláriou, s. r. o., vo veci namietaného porušenia čl. 12, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 142   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12 Co 297/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. T. a E. T.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2011 faxom a zároveň aj poštou doručená sťažnosť B. T. a E. T., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 12, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 12 Co 297/2010. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 29. mája 2011.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10 C 1093/00-268 z 10. októbra 2007 bola zamietnutá žaloba pôvodného žalobcu L. F., po ktorom neskôr nastúpila do konania ako žalobkyňa H. F. (ďalej len „žalobkyňa“), proti sťažovateľom ako žalovaným o určenie hranice nehnuteľností a vydanie nehnuteľností. Následným rozsudkom krajského súdu č. k. 12 Co 297/2010-451 z 22. februára 2011 bol rozsudok okresného súdu zmenený tak, že bola určená   vlastnícka   hranica   medzi   pozemkami   žalobkyne   a   pozemkami   sťažovateľov spôsobom, ktorý vyplýva z geometrického plánu tvoriaceho súčasť rozsudku. Rozsudok krajského   súdu   bol   doručený   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   (podľa   dátumovej pečiatky) 29. marca 2011.

Podľa   názoru   sťažovateľov   došlo   k   porušeniu   označených   článkov   ústavy a dohovoru.   Krajský   súd   rozhodol   o   inom   predmete   konania,   než   ako   ho   označila žalobkyňa, pretože bez toho, aby žalobkyňa požadované znenie výroku rozsudku upravila, urobil tak krajský súd sám. Napriek opakovaným námietkam sťažovateľov proti znalcovi Ing. K. nedal jeho posudok preskúmať inému znalcovi.

Sťažovatelia   navrhujú   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 12 Co 297/2010 s tým, aby bol rozsudok krajského súdu z 22. februára 2011 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Požadujú tiež náhradu trov konania. Napokon sa domáhajú odloženia vykonateľnosti rozsudku krajského súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu č. k. 12 Co 297/2010-451 z 22. februára 2011 dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku krajského súdu bolo prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok,   a   to   v   zmysle   §   238   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku,   keďže   išlo o zmeňujúci rozsudok. Z uvedeného dôvodu je v právomoci dovolacieho súdu poskytnúť ochranu   označeným   právam   sťažovateľov   podľa   ústavy   a   dohovoru.   Tým   je   zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Navyše treba dodať, že sťažovatelia možnosť podať dovolanie aj využili.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011