SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 262/07-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť A. H., S., ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 10 C 460/98-15 z 12. januára 1999 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 263, 467, 468/99 z 22. septembra 1999, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta 2007 doručená sťažnosť A. H., S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10 C 460/98-15 z 12. januára 1999 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 263, 467, 468/99 z 22. septembra 1999.Sťažnosť sťažovateľky nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Sťažnosť neobsahovala presne vymedzený petit a návrh rozhodnutia nebol formulovaný určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03). A hoci sťažovateľka v sťažnosti deklarovala, že je zastúpená advokátom JUDr. J. G., H., k sťažnosti nepripojila splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd výzvou z 30. augusta 2007 (doručenou 3. septembra 2007), vyzval sťažovateľku na doloženie splnomocnenia udeleného právnemu zástupcovi na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Súčasne ju upozornil, že jej sťažnosť môže byť v prípade, ak v lehote 15 dní od doručenia výzvy nedoloží splnomocnenie pre advokáta, v súlade s ustanovením podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá.
Sťažovateľka 18. septembra 2007 požiadala ústavný súd o predĺženie lehoty na zaslanie požadovaného splnomocnenia do 10. októbra 2007, avšak ani v rámci predĺženej lehoty, ktorú si na odstránenie nedostatkov podania vyžiadala, plnú moc pre advokáta nepredložila.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.
Sťažovateľka aj napriek výzve ústavného súdu z 30. augusta 2007 svoju sťažnosť nedoplnila, hoci bola na možnosť jej odmietnutia podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornená.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. decembra 2007