znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 262/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., Ľ., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu   Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 28/00 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 29/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Č. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2006 doručená sťažnosť M. Č., Ľ. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 28/00 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 29/05.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 25. októbra 1999 okresnému súde žalobu o zaplatenie 9 731,50 Sk, pričom namieta, že konanie bolo skončené až takmer po siedmich rokoch od podania žaloby. Sťažovateľ poukazuje na postup súdov v konaní, keď okresný súd najskôr konanie 9. januára 2001 zastavil a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd uznesenie o zastavení konania 28. marca 2001 zrušil. Po vrátení   veci   na   ďalšie   konanie   rozhodol   okresný   súd   12.   októbra   2001   tak,   že   žalobu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Následne krajský súd po viac ako roku, 28. februára 2003, rozsudok v časti potvrdil a v časti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Okresný súd rozsudkom č. k. 4 Cb 28/00-140 z 15. januára 2004 žalobu zamietol a sťažovateľovi   uložil   uhradiť   trovy   konania.   Krajský   súd   po   takmer   dvoch   rokoch, 10. mája 2006 rozsudkom č. k. 2 Cob 29/05-189 rozsudok okresného súdu č. k. 4 Cb 28/00-140 z 15. januára 2004 potvrdil.

Súčasne   sťažovateľ   namietol,   že   «súdy   pri   rozhodovaní   o merite   veci   porušili princíp rovnosti účastníkov pred zákonom, keď svojím rozhodnutím znevýhodnili mojich „zamestnancov“ oproti „zamestnancom“ žalovaného. Všetci rovnako pracovali na tej istej zákazke,   avšak   moji   „zamestnanci“   za   rovnakú   prácu   a výkony   boli   finančne   nižšie ohodnotení, než „zamestnanci“ žalovaného. Toto nepovažujem ani za spravodlivé ani za zákonné.»

Sťažovateľ   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným súdom a navrhol, aby ústavný súd vyniesol nález :

1)Zrušuje   rozsudok   Okresného   súdu   v St.   Ľubovni   zo   dňa   15.   1.   2004   sp.   m. 4 Cb 28/00-140 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 5. 2006 sp. m. 2 Cob 29/05-189.

2)Vyslovuje,   že   Okresný   súd   v Starej   Ľubovni   v konaní   vedenom   pod   sp.   m. 4 Cb 28/00 a Krajského súdu v Prešove v konaní 2 Cob 29/05 porušil ústavné právo M. Č. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

3) M. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000 Sk.“

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že rozsudok okresného súdu č. k. 4 Cb 28/00-140   z 15.   januára   2004   v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   2   Cob   29/05-189 z 10. mája 2006 nadobudol právoplatnosť 28. júna 2006.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie svojich   základných   práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktorými sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, postupuje v súlade   so   svojou   judikatúrou,   podľa   ktorej   poskytuje   ochranu   základnému   právu   len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bolo namietané konanie právoplatne skončené, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 34/99, II. ÚS 12/01, II. ÚS 32/00).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   v konaní,   ktoré   bolo   právoplatne   skončené   28.   júna   2006,   t.   j.   pred   doručením sťažnosti ústavnému súdu. Právoplatnosťou rozhodnutia bola odstránená právna neistota sťažovateľa, čo je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súlade s doterajšou   rozhodovacou   činnosťou   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 34/99, II. ÚS 12/01, II. ÚS 32/00).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   nerozhodoval   ani   o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23.augusta 2006