znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 262/03-8

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť I. O., bytom V. B., P., a V. O., bytom P., vo veci porušenia ich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   a rozhodnutiami Okresného súdu v Topoľčanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 257/95 a 4 C 91/03, Krajského súdu v Bratislave, pobočky Nitra, v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Co 319/96 a sp.   zn.   8   Co   254/98-178,   Krajského   súdu   Nitre   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Co 132/2003   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 Cdo 3/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. O. a V. O. o porušení ich práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a) postupom a rozhodnutiami Okresného súdu v Topoľčanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 257/95, Krajského súdu v Bratislave, pobočky Nitra, v konaní vedenom pod sp. zn.   20 Co   319/96   a sp.   zn. 8   Co   254/98   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 3/01 o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

b) postupom a rozhodnutiami Okresného súdu v Topoľčanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 91/03 a Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 132/2003 o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bol 11. decembra 2003 doručený „Návrh“ I. O., bytom V. B., P., a V. O., bytom P.,(ďalej len „sťažovatelia“), na začatie konania podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) pre porušenie ich základných práv garantovaných v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „Dohovor“),   a to   z toho   dôvodu,   že   je   im   „upreté   byť výlučnými   a neopomenuteľnými   dedičmi   celej   nehnuteľnosti,   ktorá   bola   odňatá   nášmu právnemu predchodcovi A. L. O. v celosti a vydaná v jednej sedmine“.

Namietajú pritom postup Okresného súdu v Topoľčanoch (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 257/95 a rozsudok vydaný v tomto konaní 2. júla 1996 (ktorým   okresný   súd   zamietol   návrh   právneho   predchodcu   navrhovateľov),   postup Krajského súdu v Bratislave, pobočky Nitra (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Co 319/96 a jeho rozhodnutie z 30. septembra 1996 (ktorým krajský súd potvrdil   prvostupňový   rozsudok)   a nakoniec   aj   postup   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4   Cdo   3/01   a jeho rozhodnutie zo 16. januára 2001, ktorým odmietol dovolanie.

Sťažovatelia podali 14. apríla 2003 okresnému súdu návrh na obnovu konania, ktorý tento uznesením zo 7. mája 2003 vydaným pod sp. zn. 4 C 91/03 zamietol. Sťažovatelia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali; odvolací súd - krajský súd uznesením z 28. augusta 2003 č.   k.   5   Co   132/2003-14   rozhodnutie   prvostupňového   súdu   potvrdil.   Ako   vyplýva z rozhodnutia krajského súdu, tento vychádzal z toho, že obnova konania je možná len z taxatívne   ustanovených   dôvodov.   Pri   absencii   týchto   dôvodov   je   obnova   konania neprípustná.   V danom   prípade   takýto   dôvod   absentoval,   a preto   rozhodnutie prvostupňového   súdu   o zamietnutí   návrhu   na   obnovu   konania   krajský   súd   potvrdil a odvolanie sťažovateľa I. O. odmietol ako podané oneskorene.

Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:Právo sťažovateľov „priznané   čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené.

Zrušujú sa rozhodnutia Okresného súdu v Topoľčanoch 6 C/257/95, Krajského súdu v Bratislave, pobočka Nitra 20 Co 319/96, 8 Co 254/98-178, uznesenie Najvyššieho súdu 4 Cdo 3/01-214.

Určuje   sa,   že   výlučným   vlastníkom   nehnuteľnosti   ja   A.   L.   O.   a jeho   právnymi nástupcami: I. O., v ¼-ine, V. O. v ¼-ine.

I. O. a V. O. sa priznávajú trovy konania pred Ústavným súdom SR tak, ako budú vyčíslené, ktoré vyplatí SR zastúpené Ministerstvom spravodlivosti SR v lehote 1 mesiaca od vydania nálezu Ústavného súdu SR.“.

II.

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie sú dôvody na jej odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Medzi   dôvody   odmietnutia sťažnosti patrí aj jej neprípustnosť a zjavná neopodstatnenosť.

1. Za sťažnosť podanú oneskorene sa podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde považuje   sťažnosť,   ktorá   bola   doručená   ústavnému   súdu   po   uplynutí   viac   ako   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Ústavný súd už o sťažnosti sťažovateľov, ktorou namietali porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru konaniami a rozhodnutiami v nich vydanými, a to okresného súdu sp. zn. 6 C 257/95, krajského súdu sp. zn. 20 Co 319/96 a najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 3/01, rozhodoval 28. augusta 2002, keď uznesením č. k. I. ÚS 87/02-10 sťažnosť sťažovateľov odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Pretože ústavný súd uplynutie lehoty nemôže odpustiť, o tejto časti sťažnosti doručenej mu 11. decembra 2003 rozhodol tiež tak, že ju odmietol ako podanú oneskorene.

2.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   považuje ústavný   súd   takú   sťažnosť,   keď absentuje príčinná súvislosť medzi postupom súdu a namietaným porušením základného práva   sťažovateľa.   V danom   prípade   sťažovatelia   neuviedli,   v čom   vidia   porušenie označených základných práv v konaniach o návrhu na povolenie obnovy konania tak na okresnom   súde,   ako aj   na   krajskom   súde,   a svoj   návrh   na   rozhodnutie   ústavného   súdu o porušení ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru s týmito konaniami ani nespájajú. Vzhľadom na absenciu zdôvodnenia príčinnej súvislosti medzi postupom   označených   súdov   a základnými   právami   sťažovateľov,   ktorých   porušenie namietajú, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2003