SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 261/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza, predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoURBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, konajúca prostredníctvomadvokáta a konateľa JUDr. Rastislava Urbániho, LL.M., vo veci namietaného porušeniajeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenompod sp. zn. 3 T 27/2014 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenompod sp. zn. 2 Tos 75/2014 a vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 5 ods. 4Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súduv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 75/2014 v súvislosti s požiadavkouurýchleného rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛.
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného URBÁNI & Partners s. r. o.,Skuteckého 17, Banská Bystrica, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľaJUDr. Rastislava Urbániho, LL.M., ktorou namieta porušenie svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 27/2014a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 2 Tos 75/2014, ako aj porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovorupostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 75/2014 v súvislostis požiadavkou urýchleného rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol obvinený zo zločinu pozbavenia osobnejslobody podľa § 182 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestnéhozákona. V konaní bol vzatý do väzby uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 227/13z 9. decembra 2013 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 54/13z 18. decembra 2013 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku s tým,že lehota väzba plynie od 6. decembra 2013 o 22.15 h. Prokurátor podal 3. júna 2014na sťažovateľa a ďalších troch obvinených obžalobu, konanie o ktorej je vedené pod sp. zn.3 T 27/2014.
Okresný súd uskutočnil 23. januára 2015 hlavné pojednávanie, po skončení ktoréhona neverejnom zasadnutí rozhodol o zmene dôvodov väzby sťažovateľa tak, že naďalej trvádôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, súčasne zamietol žiadosť sťažovateľao prepustenie z väzby na slobodu a rozhodol, že nenahrádza jeho väzbu dohľadomprobačného a mediačného úradníka. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť,o ktorej nebolo do podania sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté, resp. rozhodnutieo nej nebolo sťažovateľovi doručené.
Ďalší termín hlavného pojednávania bol určený na 27. február 2015, okresný súdvšak 25. februára 2015 sťažovateľovi a jeho obhajcovi oznámil, že „Hlavné pojednávanie nariadené na deň 27. 02. 2015 o 10:00 hod. bude odročené z dôvodu, že Krajský súd v Banskej Bystrici doposiaľ nerozhodol o sťažnosti obžalovaných proti uzneseniu zo dňa 23. 01. 2015... s tým, že termín neverejného zasadnutia na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici o väzbe obžalovaných bol nariadený na deň 26. 02. 2015 a spisový materiál v tejto trestnej veci bude zaslaný Okresnému súdu Žiar nad Hronom až po tom, ako bude písomne vypracované rozhodnutie o väzbe. Keďže spisový materiál sa v čase vykonania hlavného pojednávania zo dňa 27. 02. 2015 bude nachádzať na Krajskom súde v Banskej Bystrici nie je možné vykonať hlavné pojednávanie.“.
Sťažovateľ poukazuje, že nový termín hlavného pojednávania mu nebol dosiaľoznámený. V tejto súvislosti namieta: „Nakoľko obžalovaný ⬛⬛⬛⬛ sa nachádza stále vo väzbe, je neprípustné, aby sa prejednanie jeho veci odďaľovalo odročením hlavného pojednávania z dôvodov administratívnych, t. j. neprítomnosť súdneho spisu z dôvodu, že ani po uplynutí jedného mesiaca od sťažnosti obžalovaného voči uzneseniu z 23. 01. 2015 sa súdny spis nenachádza na konajúcom súde, čoho výsledkom je odročenie termínu hlavného pojednávania určeného... na termín 27. 02. 2015 o 10:00 hod... Takéto odročenie potom považuje obžalovaný za prieťahy spôsobené sústavou súdov, najmä Krajským súdom v Banskej Bystrici, a následne aj Okresným súdom Žiar nad Hronom, keď bolo povinnosťou súdov podľa predmetného dohovoru vo veci rozhodovať urýchlene a prednostne, a nie tak, že rozhodovanie o väzbe trpelo niekoľkotýždňovou nečinnosťou znamenajúcou nemožnosť vykonania súdom určeného hlavného pojednávania.“
Na základe tejto argumentácie namieta, že „jeho vec nie je rozhodovaná v primeranej lehote“ a že došlo k prieťahom aj postupom krajského súdu v súvislostis neprimeranou dobou doručovania jeho rozhodnutia.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „- postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 3 T/27/2014 ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.
- prikázal Okresnému súdu Žiar nad Hronom vo veci 3 T/27/2014 konať bez zbytočných prieťahov.
- právo sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru týkajúce sa požiadavky urýchleného rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby postupom krajského súdu porušené bolo.
- prikázal, aby bol sťažovateľ bezodkladne prepustený na slobodu.“
Sťažovateľ navrhol aj priznanie trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vecverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriťku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadochustanovených zákonom.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo inýmspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodolo zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobodynezákonné.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 27/2014
Sťažovateľ odôvodnil namietané prieťahy v postupe okresného súdu pri prerokovaníjeho trestnej veci tým, že okresný súd odročil termín hlavného pojednávania určenýna 27. február 2015, pretože nemal v tomto termíne k dispozícii súdny spis, ktorý sa v tomčase nachádzal na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa a ďalšíchobžalovaných proti rozhodnutiu o väzbe. Iné konkrétne okolnosti týkajúce sa napadnutéhokonania neuviedol.
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorúaplikuje vo svojich rozhodnutiach aj ústavný súd, má obvinený právo na to, aby o jehotrestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťoupráva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým,že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu,aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistoteo svojom osude (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).
Zo sťažnosti vyplýva, že konanie začalo na okresnom súde podaním obžaloby3. júna 2014, teda ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu netrvalo ani jeden rok,a je vedené väzobne proti štyrom obžalovaným. Sťažovateľ sa nijako nevyjadril k postupuokresného súdu v prerokúvaní veci od podania obžaloby, poukázal len na odročenie termínuhlavného pojednávania z 27. februára 2015 z dôvodu rozhodovania o väzbe na krajskomsúde.
Ústavný súd v konkrétnych okolnostiach danej veci poukazuje aj na svoju judikatúru,podľa ktorej odmietne sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „celková doba konania predsúdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočnýchprieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03),resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takúintenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšiekonanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že za riadne odôvodnenie sťažnostije zodpovedný právny zástupca sťažovateľa a ústavný súd nie je povinný nahrádzať jehočinnosť tým, že bude dopĺňať odôvodnenie sťažnosti zisťovaním stavu a priebehunapadnutého konania a argumentačne tak dopĺňať sťažnosť jeho klienta.
Samotná doterajšia dĺžka konania v spojení s nedostatočným odôvodnením sťažnostisignalizuje zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti. Odročenie termínu hlavného pojednávania,ktoré namieta sťažovateľ, bolo podľa názoru ústavného súdu dôvodné. Je potrebné prisvedčiťsťažovateľovi, že väzobná vec si vyžaduje pravidelné určovanie termínov hlavnéhopojednávania v krátkych intervaloch a podľa názoru ústavného súdu okresný súd tak v jehoveci postupoval. Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd určil nasledujúci termínhlavného pojednávania na 8. apríl 2015, a teda nedoručenie spisu z krajského súduspôsobilo predĺženie konania o jeden mesiac a jeden týždeň, čo s prihliadnutímaj na doterajšiu dĺžku konania nesignalizuje zbytočné prieťahy v prerokúvaní veci.Okresnému súdu zároveň nemožno vytknúť, že včas nevyžiadal spis od krajského súdu,keďže termín hlavného pojednávania (27. február 2015) bezprostredne nadväzovalna termín neverejného zasadnutia krajského súdu (26. február 2015). Sťažnosť je pretov tejto časti zjavne neopodstatnená.
Pokiaľ sťažovateľ namieta prieťahy v postupe okresného súdu tým, že mu do podaniasťažnosti ústavnému súdu neoznámil nový termín hlavného pojednávania, ústavný súd bysťažnosť musel odmietnuť z dôvodu neprípustnosti, pretože sťažovateľ nepreukázal, ževyčerpal možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresného súdu podaním sťažnosti prenečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku.
2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 75/2014
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, o veci sťažovateľa, t. j. o jeho trestnom obvinení,rozhoduje okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 27/2014. Namietaný postupkrajského súdu sa týka rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o väzbe. Krajský súd tedanekonal o veci samej, na prerokovanie ktorej sa vzťahuje základné právo podľa čl. 48 ods. 2ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale jeho postup možnopreskúmať len v rámci namietaného porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4dohovoru, ktorý obsahuje aj záruku urýchleného prerokovania návrhu obvinenéhona preskúmanie zákonnosti jeho väzby.
Z uvedeného dôvodu je sťažnosť aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.
3. K namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 75/2014 v súvislosti s požiadavkou urýchleného rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby
Podľa judikatúry ústavného súdu požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadostio prepustenie z väzby nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejtopožiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednomstupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (m. m. III. ÚS 255/03,IV. ÚS 253/05, III. ÚS 345/06). Nie je však stanovená žiadna konkrétna lehota, ktorejpresiahnutím by došlo k porušeniu tohto práva. Pri posudzovaní namietaného porušeniapráva na urýchlené preskúmanie zákonnosti väzby ústavný súd postupuje v súlades judikatúrou ESĽP (napr. Rehbock v. Slovinsko, rozsudok z 28. 11. 2000, bod 84;Kolompar v. Belgicko, rozsudok z 24. 9. 1992, bod 42), každú vec posudzuje podľakonkrétnych okolností prípadu, pričom prihliada najmä na postup a úkony namietanéhoorgánu a okolnosti na strane sťažovateľa.
Sťažovateľ neuviedol, kedy podal sťažnosť proti uzneseniu okresného súduz 23. januára 2015. Podľa zistenia ústavného súdu bola jeho sťažnosť predloženána rozhodnutie krajskému súdu 2. februára 2015. Z oznámenia okresného súduz 25. februára 2015, ktoré bolo faxom doručené aj obhajcovi sťažovateľa, ktorý je súčasnejeho právnym zástupcom v konaní pred ústavným súdom, vyplýva, že krajský súdrozhodoval o sťažnosti 26. februára 2015. Ústavný súd ďalej zistil, že rozhodnutie krajskéhosúdu bolo doručené okresnému súdu 6. marca 2015, ktorý ho doručil sťažovateľovi13. marca 2015.
Samotné rozhodovanie krajského súdu tak trvalo 24 dní a ďalšie dva týždnesi vyžiadalo doručenie právoplatného rozhodnutia krajského súdu. Podľa názoru ústavnéhosúdu sa krajský súd nedopustil ústavne neprípustného prekročenia lehoty konania.Sťažovateľ v súvislosti s doručovaním uznesenia krajského súdu poukazuje na nálezústavného súdu sp. zn. III. ÚS 43/2011. V danom prípade však išlo o inú situáciu, keďsamotné doručovanie právoplatného rozhodnutia trvalo 31 dní. Sťažovateľovi boloprávoplatné uznesenie krajského súdu doručené v lehote dvoch týždňov, a teda v rámcilehoty tridsiatich dní, ktorá podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku limituje opakovanépodanie žiadosti o prepustenie z väzby. Právo sťažovateľa žiadať o prepustenie z väzbyz tých istých dôvodov preto nemohlo byť žiadnym spôsobom dotknuté.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je v tejto časti zjavneneopodstatnená.
Sumarizujúc čiastkové závery k jednotlivým námietkam sťažovateľa, ústavný súdodmietol sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdev celom rozsahu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 23. apríla 2015