znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 261/2012-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. O., B.; MUDr. Z. O., B.; JUDr. G. S., B.; Ing. M. B., B.;   PhDr.   R.   B.,   B.,   a N.   R.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 105/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 24 Cb 171/2010) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. O., MUDr. Z. O., JUDr. G. S., Ing. M. B., PhDr. R. B. a N. R. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2011 doručená sťažnosť Ing. P. O., B.; MUDr. Z. O., B.; JUDr. G. S., B.; Ing. M. B., B.; PhDr. R. B., B., a N. R., B. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 105/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 24 Cb 171/2010).

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva, že   v konaní v súčasnosti   vedenom   okresným súdom   pod   sp.   zn.   9   C   105/2010   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   24   Cb   171/2010)   sa sťažovatelia   spolu   s   ďalšími   vlastníkmi   bytov   a   nebytových   priestorov „...   bytového domu...“ v B.   návrhom   doručeným   okresnému   súdu   17. mája   2010   domáhajú   proti odporkyni (spoločnosť B., spol. s r. o., ako niekdajšia správkyňa bytového domu, pozn.) vydania   v návrhu   vyšpecifikovaných   listín   po skončení   výkonu   správy   bytového   domu odporkyňou.   Podľa   sťažovateľov   okresný   súd   v ich   veci   koná   so   zbytočnými   a neodôvodnenými   prieťahmi,   čím   sa   predlžuje   stav   ich   právnej   neistoty   a odďaľuje   sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: „... Až viac ako 6 mesiacov po podaní návrhu obdržal právny zástupca navrhovateľa uznesenie, ktorým Okresný súd Bratislava II vyzýva právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby opravila a doplnila podanie, a to tým spôsobom, že riadne označí navrhovateľa... a predloží písomne procesné plnomocenstvo. Súd teda až po viac ako šiestich (6) mesiacoch po podaní návrhu začal skúmať tak podmienky podania, ako aj podmienky konania, aj keď mu nič nebránilo tak urobiť už skôr.

Ďalších viac ako päť (5) mesiacov po doplnení návrhu nebol opäť zo strany súdu urobený vo veci žiadny úkon.

Do   dnešného   dňa,   t.   j.   18   mesiacov   od   podania   návrhu   na   vydanie   rozkazu   na plnenie nebol vo veci vydaný rozkaz na plnenie, aj keď súdu vo veci nič nebránilo konať a nejde o zložitú vec z hľadiska povahy sporu, ani nebolo v tejto veci nariadené pojednávanie. Prieťahy   v   konaní   a   nehospodárnosť   konania   vidíme   aj   v   postupných   výzvach Okresného   súdu   Bratislava   II   na   odstraňovanie   vád   podania   a   podmienok   konania, doručovaných postupne navrhovateľovi...

Vydanie rozkazu na plnenie spočívajúcom vo vydaní písomností nepredstavuje taký stupeň právnej zložitosti, ktorý by odôvodňoval viac ako 18 mesačnú dĺžku posudzovaného konania....“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod spi. zn. 9 C/105/2010 porušil základné   právo   sťažovateľov,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 2 (zrejmá chyba v písaní, správne   malo   byť   uvedené   „čl.   6   ods.   1“,   pozn.) Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 C/105/2010 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.200 EUR..., ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľmi namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 105/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 24 Cb 171/2010).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súd vedeného pod sp. zn. 9 C 105/2010 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 24 Cb 171/2010) zistil tento priebeh a stav tohto konania.

Návrhom   doručeným   okresnému   súdu   17.   mája   2010   sa   sťažovatelia   (ako navrhovatelia   v   16.,   17.,   22.,   45.,   46.,   a   140.   rade) spolu   s ďalšími   vlastníkmi   bytov v bytovom   dome   (ďalej   len   „navrhovatelia“,   spolu   ďalej   len   „sťažovatelia   a spol.“) domáhali voči odporkyni vydania v návrhu vyšpecifikovaných listín po skončení výkonu správy bytového domu odporkyňou. Konanie o predmetnom návrhu bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 24 Cb 171/2010, avšak 8. júna 2010 okresný súd previedol predmetný spis z registra „Cb“ do registra „C“ pod sp. zn. 9 C 105/2010. Dňa 16. augusta 2010 právna zástupkyňa sťažovateľov a spol. žiadala informáciu o stave konania a následne uznesením z 18. novembra 2010 okresný súd uznesením uložil právnej zástupkyni sťažovateľov a spol., aby v návrhu riadne označila sťažovateľov a spol. (nie iba odkazom na list vlastníctva, pozn.) a súčasne aby predložila procesné splnomocenia udelené jej na ich zastupovanie. Na výzvu   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   a spol.   reagovala   29.   novembra   2010,   doplnila označenie sťažovateľov a spol. a poukázala na to, že „všeobecné plnomocenstvá“ udelené jej na ich zastupovanie boli založené do spisu okresného súdu sp. zn. Spr. 3298/2010 dňa 28. apríla 2010.

Dňa   2.   februára   2011   okresný   súd   vyhotovil   fotokópie   splnomocnení   udelených právnej zástupkyni sťažovateľov a spol. založených do registra súdnej správy 7. januára 2011   a   z ich   obsahu   zistil,   že   navrhovateľku   v   22.   rade   (sťažovateľka   v   3.   rade) a navrhovateľku v 140. rade (sťažovateľka v 6. rade) v konaní zastupuje iná advokátka (ďalej   len   „ďalšie   advokátky“).   Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   a spol.   10.   júna   2011 žiadala, aby im bol vrátený zaplatený súdny poplatok. Dňa 21. júna 2011 okresný súd vyhotovil   fotokópie   ďalších   procesných   splnomocnení   udelených   právnej   zástupkyni sťažovateľov   a spol.,   ktoré   boli založené do   registra   súdnej   správy   14.   apríla   2011   (za ďalších 33 navrhovateľov, pozn.) a 12. mája 2011 (za ďalších 4 navrhovateľov, pozn.). Následne 22. júla 2011 okresný súd opäť vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov a spol., aby doplnila označenie celkom 18-tich navrhovateľov o údaj o ich štátnom občianstve, aby predložila chýbajúce splnomocenia na zastupovanie od ďalších 6 navrhovateľov a tiež ju upozornil na vadu splnomocnenia „udeleného“ jej navrhovateľkou v 12. rade, ktoré nebolo podpísané   touto   navrhovateľkou,   ale   jej   synom.   Súčasne   okresný   súd   vyzval   aj   ďalšiu advokátku, aby sa osobne dostavila pre účely podpísania návrhu. Okrem toho okresný súd vyzval   aj   syna   navrhovateľky   v   12.   rade   na   predloženie   originálu   generálneho splnomocenia, ktoré mu udelila jeho matka, ako aj na to, aby sa osobne dostavil pre účely podpísania návrhu. Výzva však bola okresnému súdu vrátená 28. júla 2011 ako nedoručená s poznámkou „adresát   neznámy“.   Následne   5.   augusta   2011   okresný   súd   opätovne preposlal výzvu synovi navrhovateľky v 12. rade na inú adresu a súčasne dopytom v registri obyvateľov zisťoval miesto pobytu navrhovateľky v 12. rade.

Podaním doručeným okresnému súdu 9. augusta 2011 ďalšia advokátka oznámila, že keďže jej bolo navrhovateľkami v 22. a 140. rade (sťažovateľkami v 3. a 6. rade) udelené splnomocnenie až 4. januára 2011, je vylúčené, aby návrh doručený okresnému súdu už 17. mája   2010   opatrila   svojím   podpisom.   Dňa   12.   augusta   2011   právna   zástupkyňa sťažovateľov a spol. doplnila chýbajúce údaje o ich štátnom občianstve, pri navrhovateľoch v 3., 105. a 114. rade iba bez ďalšieho uviedla mená a bydliská osôb, ktoré sa stali na miesto nich   novými   vlastníkmi   bytov,   v   prílohe   tiež   predložila   nimi   udelené   splnomocnenia (celkom   za   6   osôb,   pozn.)   a   súčasne   žiadala   o „urýchlené“ konanie   vo   veci.   Dňa 22. augusta 2011 sa na okresný súd osobne dostavil syn navrhovateľky v 12. rade pre účely spresnenia, čo od neho okresný súd požaduje predložiť, a 25. augusta 2011 bol okresnému súdu z registra obyvateľov oznámený udaj o mieste pobytu navrhovateľky v 12. rade. Dňa 13. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie udelené navrhovateľkou v 12. rade právnej zástupkyni sťažovateľov a spol. na jej zastupovanie.

Okresný súd 22. novembra 2011 nariadil na 7. december 2011 informatívny výsluch právnej   zástupkyne   sťažovateľky   a spol.   a na   14.   december   2011   informatívny   výsluch navrhovateľov v 3., 59. a 72. rade. Na informatívnom výsluchu konanom 7. decembra 2011 okresný súd v prítomnosti substitúta právnej zástupkyne sťažovateľov a spol. zisťoval, či na základe   podania   z   12.   augusta   2011   žiadajú   o   zámenu účastníkov   (t.   j.   aby   na   miesto pôvodne označených navrhovateľov v 3., 105. a 114. rade vstúpili do konania označení noví vlastníci   bytov),   pričom   substitút   právnej   zástupkyne   sťažovateľov   a spol.   oznámil,   že žiadajú o zámenu označených účastníkov a súčasne že žiadajú aj zámenu navrhovateľov v 72. a 101. rade, a tiež oznámil, že navrhovatelia v 101. a 105. rade zomreli.

Dňa 12. decembra 2011 bolo okresnému súdu faxom doručené podanie advokáta navrhovateľa   v   72.   rade,   ktorý   oznámil,   že   jeho   klient   advokátke   sťažovateľov   a spol. neudelil   splnomocnenie   na   zastupovanie   v   tejto   veci,   a   keďže   z   tohto   dôvodu   nie   je účastníkom   konania,   žiadal   ospravedlnenie   jeho   neúčasti   na   informatívnom   výsluchu. Na informatívnom   výsluchu   konanom   14.   decembra   2011   navrhovateľka   v   59.   rade oznámila, že právnej zástupkyni sťažovateľov a spol. neudelila žiadne splnomocnenie na jej zastupovanie, pričom žiadala o poskytnutie lehoty do 15. januára 2012 na účel oznámenia, či sa k návrhu pripája. Následne 15. decembra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov a spol. s poukazom na tú skutočnosť, že každý z vlastníkov (navrhovateľov) je aj sám oprávnený žiadať   od   odporkyne   vydanie   v návrhu   označených   listín,   žiadala,   aby   okresný   súd vo vzťahu   ku   všetkým   tým   navrhovateľom,   ktorých   návrh   je   bezchybný,   začal   konať. Dňa 28. decembra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov a spol. opätovne žiadala okresný súd o vrátenie súdneho poplatku a podaním z 3. januára 2012 okresnému súdu oznámila ukončenie právneho zastúpenia ňou označených navrhovateľov.

Okresný súd 5. januára 2012 vyzval navrhovateľku v 3. rade, aby oznámila, či sa k návrhu   pripája,   prípadne   označila   svojho   zástupcu,   súčasne   požiadal   Okresný   súd Bratislava I o oznámenie stavu dedičského konania vedeného po nebohej navrhovateľke v 105.   rade,   a   tiež   vyzval   Okresný   súd   Bratislava   III   na   oznámenie   stavu   dedičského konania   vedeného   po   nebohom   navrhovateľovi   v   101.   rade.   Dňa   17.   januára   2012 navrhovateľka v 3. rade oznámila, že k návrhu nepristupuje, a súčasne bolo okresnému súdu doručené oznámenie Okresného súdu Bratislava III, že dedičské konanie po navrhovateľovi v 101. rade bolo právoplatne ukončené 23. februára 2011 a 18. januára 2012 bolo doručené aj   oznámenie   Okresného   súdu   Bratislava   I,   že   dedičské   konanie   po   navrhovateľke v 105. rade bolo právoplatne ukončené 9. júna 2010. Dňa 19. januára 2012 okresný súd vyzval   navrhovateľku   v   3.   rade,   aby   odstránila   vadu   svojho   podania   spočívajúcu v chýbajúcom podpise, ktorú odstránila podaním doručeným okresnému súdu 2. februára 2012.

Na   žiadosť   ústavného   súdu   bol   spisový   materiál   28.   marca   2012   zapožičaný ústavnému súdu, pričom okresnému súdu bol vrátený 27. apríla 2012.

Keďže zákonná sudkyňa bola dlhodobo práceneschopná, 18. apríla 2012   bola vec pridelená vec inému sudcovi, avšak 28. mája 2012 sa zákonná sudkyňa sa vrátila z dočasnej pracovnej neschopnosti a spis jej bol vrátený späť. Dňa 14. júna 2012 zákonná sudkyňa dala pokyn vyššej súdnej úradníčke na prípravu rozhodnutia o zastavení konania proti piatim navrhovateľom a v ten istý deň okresný súd žiadal katastrálny úrad o zaslanie informácií. Dňa   6.   júla   2012   okresný   súd   vydal   uznesenie   o zastavení   konania   proti   piatim navrhovateľom (sťažovatelia medzi nimi nie sú, pozn.), odporcovi sa zasielalo predmetné uznesenie a návrh na vyjadrenie.

V súvislosti s konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 9 C 105/2010 ústavný súd   ako   dodatok   k uvedenému   prehľadu   procesných   úkonov   na   dokreslenie   procesnej situácie dodáva, že návrh na začatie konania podala v mene sťažovateľov a spol. ako ich kvalifikovaná právna zástupkyňa samotná navrhovateľka v 22. rade, ktorá v konaní pred ústavným súdom vystupuje v procesnom postavení sťažovateľky v 3. rade.

Poukazujúc   na   uvedený   prehľad   procesných   úkonov   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 105/2010 ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že vzhľadom na ustanovenie § 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého súdy povinnosť poskytovať účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom,   bolo   teda   v danej   veci   popri   okresnom   súde   tiež   najmä   úlohou   právnej zástupkyne   sťažovateľov   a spol.   bdieť   nad   bezvadnosťou   návrhu,   resp.   nad   úplným označením   sťažovateľov   a spol.,   ako   aj   nad   odstránením   prípadných   iných   nedostatkov procesných   podmienok   konania,   obzvlášť   ak   si   týchto   nedostatkov   musela   byť   ako kvalifikovaná právna zástupkyňa od samého počiatku vedomá. V danej veci totiž okrem neúplného označenia účastníkov konania právnou zástupkyňou sťažovateľov a spol. (najprv iba odkazom na list vlastníctva, neskôr bez uvedenia povinného údaja o štátnom občianstve v zmysle § 79 ods. 1 OSP, čo odstránila podaním z 29. novembra 2010, resp. až podaním z 12.   augusta   2011,   pozn.)   bolo   prekážkou   rozhodnutia   vo   veci   samej aj to,   že právna zástupkyňa   sťažovateľov   a spol.   nepredložila   okresnému   súdu   riadne   splnomocnenia preukazujúce jej oprávnenie na podanie návrhu a ich zastupovanie v konaní. Aj keď je pravdou,   že právna   zástupkyňa sťažovateľov   a spol.   už aj pri   podaní návrhu   poukázala na podľa   jej   tvrdenia   všeobecné   splnomocnenia   založené   do   registra   súdnej   správy 28. apríla   2010   pod   sp.   zn.   Spr.   3298/2010,   avšak,   ako   to   okresný   súd   v   odôvodnení uznesenia č. k. 9 C 105/2010-84 z 18. novembra 2010 ustálil, tieto aj podľa zistia ústavného súdu boli udelené právnej zástupkyni sťažovateľov a spol. iba na ich zastupovanie (aj to nie všetkých,   pozn.)   na   schôdzi   vlastníkov   bytov   a   nebytových   priestorov   bytového   domu konanej   20. januára   2009,   nie   však   v konaní   pred   súdom.   Napokon   právna   zástupkyňa sťažovateľov   a spol.   zrejme   uvedomiac   si   uvedený   nedostatok   zastúpenia   odstránila   až založením osobitných procesných splnomocnení udelených jej sťažovateľmi a spol. na ich zastupovanie   do   registra   súdnej   správy   7.   januára   2011,   14.   apríla   2011   a   naposledy 12. mája   2011,   čo   je   takmer   1   rok   po   podaní   návrhu.   Navyše   právna   zástupkyňa sťažovateľov a spol. v návrhu, resp.   v jeho doplnení z 29. novembra 2010 označila za navrhovateľku aj osobu, ktorá v tom čase už bola mŕtva (pozri „navrhovateľka“ v 105. rade – zomrela 1. februára 2010), a tiež aj osoby, ktoré jej na podanie návrhu a zastupovanie v tomto konaní splnomocnenie nikdy neudelili (pozri „navrhovatelia“ v 59. a 72. rade). Z uvedeného možno nepochybne vyvodiť, že správanie sťažovateľov, resp. sťažovateľky v 3.   rade   ako   ich   kvalifikovanej   právnej   zástupkyne,   veľmi   výraznou   mierou   prispelo k tomu, že dosiaľ nebolo vo veci samej rozhodnuté.

Pokiaľ ide o samotný postup okresného súdu v danej veci, z uvedeného prehľadu procesných   úkonov,   ktoré   boli   zamerané   na   odstraňovanie   nedostatku   procesných podmienok konania spôsobených sťažovateľmi a spol., resp. ich právnou zástupkyňou (t. j. sťažovateľkou   v   3.   rade),   ústavný   súd   nezistil   žiadne   mimoriadne   obdobie   absolútnej nečinnosti okresného súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľov a spol. ani po doručení výziev okresného súdu z 18. novembra 2010 a následne z 22. júla 2011 na odstránenie vád návrhu, ako aj nedostatku riadneho zastúpenia sťažovateľov a spol. tieto nedostatky procesných podmienok konania ako zákonných predpokladov nielen pre rozhodnutie,   ale   vôbec   pre   začatie   konania   vo   veci   samej,   úplne,   resp.   bezo   zvyšku, neodstránila   (pozri   navrhovatelia   v   59.   a   72.   rade)   a   sama   okresnému   súdu   nijakým spôsobom neoznámila, že na návrhu vo vzťahu k označeným navrhovateľom, u ktorých sú tieto   prekážky   dané,   netrvá   (uvedené   iba   implicitne   vyplynulo   až   z   obsahu   podania substitútky právnej zástupkyne sťažovateľov a spol. z 15. decembra 2011, pozn.), resp. že konanie   vo   vzťahu   k   nim   žiada   zastaviť,   nemožno   ani   okresnému   súdu   nič   vytknúť, ak v rámci   svojho   postupu   vo   vzťahu   k   dotknutým   navrhovateľom   v   priebehu   celého konania vykonával procesné úkony smerujúce k odstráneniu týchto nedostatkov.

Aj keď jednej na strane možno pripustiť, že na základe podania substitútky právnej zástupkyne sťažovateľov a spol. z 15. decembra 2011, resp. jeho implicitného obsahu, už mohol okresný súd vo vzťahu ku všetkým tým sťažovateľom a spol., u ktorých procesné podmienky   konania   neboli   splnené,   resp.   u   ktorých   nedostatok   zastúpenia   naďalej pretrvával, konanie zastaviť a po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vo vzťahu k ostatným sťažovateľom a spol. mohol konať vo veci samej, na strane druhej ani právnej   zástupkyni   sťažovateľov   a spol.   nič   nebránilo   v   tom,   aby   vo   vzťahu   k   tým navrhovateľom,   u   ktorých   neboli   splnené   procesné   podmienky   konania,   bez   ďalšieho výslovne žiadala konanie zastaviť, a tým by urobila prejav vôle – procesný úkon, ktorý by bol pre okresný súd zrozumiteľný a nespochybniteľný.

Z uvedeného dôvodu berúc do úvahy najmä, že nedostatok procesných podmienok konania   na   strane   sťažovateľov   a spol.   bol   vyvolaný   nimi   samými,   resp.   ich   právnou zástupkyňou, ktorý vzhľadom aj na to, že títo podľa petitu návrhu žiadali, aby okresný súd uložil odporkyni povinnosť odovzdať im označené listiny (nedeliteľné plnenie) spoločne a nerozdielne   (aktívna   solidarita),   predstavoval   prekážku   pre   meritórne   rozhodnutie   vo vzťahu k tým sťažovateľom a spol., u ktorých tento nedostatok nebol alebo už „odpadol“, nemožno uvedené „pochybenie“ v postupe okresného súdu (už v období od 15. decembra 2011 až doteraz, pozn.) nijako považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote.

V závere ústavný súd už nad rámec vlastnej argumentácie iba poznamenáva, že aj keď odstraňovanie nedostatku zastúpenia u niektorých sťažovateľov a spol. zamýšľaným spôsobom dodatočného podpísania návrhu (pozri výzva z 22. júla 2011 adresovaná ďalšej advokátke,   ako   aj   synovi   navrhovateľky   v   12.   rade),   nie   je   akceptovateľné   vzhľadom na procesno-právne a hmotno-právne účinky spojené s podaním návrhu (pretože v danom prípade ako keby návrh bez podpisu ani nebol podaný, pozn.), pretože na dosadnutie tým sledovaného cieľa slúži procesno-právny inštitút pristúpenia do konania podľa § 92 ods. 1 OSP,   avšak   tento   postup   okresného   súdu   nemožno   dávať   do   príčinnej   súvislosti s namietaným   porušením   označeného   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú, aby tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

Na   základe   uvedených   zistení   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní konať bez   zbytočných   prieťahov,   o   priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia   je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti sťažovateľov už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012