znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 261/2010-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť c. nstržm. Ing. P. M., R., zastúpeného advokátom JUDr. L. V., B., vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť stíhaný inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, zaručeného v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Žiline v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   KUJP-95/OVEK-2002,   postupom   Úradu   boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, odboru boja proti   organizovanej   kriminalite   Stred,   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod ČVS: PPZ-36/BOK-S-2009,   postupom   Krajskej   prokuratúry   v Trnave   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kv 22/03 a postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v jeho trestnej veci a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť c. nstržm. Ing. P. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2010 doručená   sťažnosť   c.   nstržm.   Ing.   P.   M.,   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva nebyť stíhaný inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon   zaručeného   v   čl.   17   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Žiline (ďalej len „KUJP   PZ“) v konaní vedenom   pod ČVS: KUJP-95/OVEK-2002, postupom Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   Prezídia   Policajného   zboru   Slovenskej republiky, odboru boja proti organizovanej kriminalite Stred, Banská Bystrica (ďalej len „UBOK   PPZ“)   v   konaní vedenom   pod   ČVS:   PPZ-36/BOK-S-2009,   postupom   Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kv 22/03   a   postupom   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) v jeho trestnej veci.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa KUJP PZ vydaného pod ČVS: KÚJP-95/OVEK-2002 z 29. apríla 2003 trestne stíhaný pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s trestným činom nepriamej korupcie podľa § 162 ods. 1 Trestného zákona, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 a 3 Trestného zákona.

Proti   tomuto   uzneseniu   vyšetrovateľa   KUJP   PZ   o vznesení   obvinenia   podal sťažovateľ   (spolu   s ďalšími   obvinenými   v tejto   trestnej   veci)   sťažnosť,   o ktorej   krajská prokuratúra uznesením č. k. 2 Kv 22/03-243 zo 14. mája 2003 rozhodla tak, že ju ako nedôvodnú zamietla.

V období od 29. apríla 2003 do 3. marca 2004 bol sťažovateľ stíhaný väzobne.

Opatrením riaditeľa UBOK PPZ ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 1. marca 2004 bolo rozhodnuté,   že   v   trestnej   veci   sťažovateľa   a spol.   dovtedy   vedenej   KUJP   PZ   pod ČVS: KUJP-95/OVEK-2002   bude   vyšetrovanie   vykonávať   UBOK   PPZ.   Neskôr   došlo uznesením vyšetrovateľa UBOK PPZ ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 3. septembra 2009 k vylúčeniu veci sťažovateľa na samostatné konanie, ktoré je dosiaľ vedené pod ČVS: PPZ-36/BOK-S-2009.   V čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   sa   trestná   vec   sťažovateľa nachádzala v etape predsúdneho, konkrétne prípravného konania.

Podľa názoru sťažovateľa v jeho trestnej veci dochádza postupom orgánov činných v trestnom   konaní   k porušovaniu   základného   práva   nebyť   stíhaný   inak   ako   z   dôvodov a spôsobom,   ktorý   ustanoví   zákon   zaručeného   v čl.   17   ods.   2   ústavy.   Toto   svoje presvedčenie odôvodnil tým, že ani u jedného z trestných činov, pre ktoré je trestne stíhaný, nedošlo   k naplneniu   všetkých   znakov   skutkovej   podstaty   (vyžadovaných   Trestným zákonom),   a napriek   tomu, že   na to   dotknuté   orgány   upozorňoval, naďalej jeho trestné stíhanie pokračuje.

Sťažovateľ   v sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   veľmi   podrobne   rozpísal skutočnosti,   ktoré   podľa   jeho   názoru   vedú   k záveru   o   absencii   konkrétnych   znakov skutkových   podstát   trestných   činov,   pre   ktoré   je   stíhaný.   Na   základe   uvedeného   je presvedčený, že je trestne stíhaný inak ako zo zákonných dôvodov. Na podporu svojho tvrdenia uviedol:

«1. Podľa ustanovenia § 163 ods. 1 (ustanovenie § 206 ods. 1) Trestného poriadku ak je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ alebo   policajný   orgán   (policajt)   bez   meškania   uznesenie,   že   sa   táto   osoba   stíha   ako obvinený.

K takémuto záveru však nemožno dospieť. Bráni tomu prekážka výsledku hodnotenia dôkazov. Ak totiž vyšetrovateľ chcel dospieť k nejakému záveru, musel v zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 (§ 2 ods. 12) Trestného poriadku hodnotiť dôkazy. Hodnotením dôkazov trestného spisu   však   možno   dospieť   k   záveru,   že   skutky,   ktoré   sa   obvinenému   kladú   za   vinu,   z uvedených dôvodov nespáchal obvinený.

2.   Podľa   ustanovenia   §   2   ods.   5   veta   prvá   Trestného   poriadku   orgány   činné   v trestnom   konaní   postupujú   tak,   aby   bol   náležite   zistený   skutkový   stav   veci   v   rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie (ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku)...

V porovnaní s tým, vyšetrovateľ nevykonal žiadne vyšetrovacie úkony na mieste činu, nezisťoval možnosti bezbariérového vstupu do chráneného priestoru, nevykonal obhliadku miesta   činu   ani   zamenenej   vzorky,   nezaistil   stopy,   nezaistil   dôkazy   o   pohybe   osôb v rozhodnej dobe a neoveroval skutočnosti tvrdené obvineným, čo nie je z kriminalistického hľadiska zlučiteľné s postupom zodpovedajúcim požiadavke objasnenia veci. Z výpovedí vyslúchaných   colníkov   sú   zistiteľné   okolnosti,   ktoré   z   krimiminologického   hľadiska nasvedčujú na spôsob prípravy spáchania a utajovania zámeny predmetnej vzorky tretími osobami...

3. Podľa ustanovenia § 2 ods. 5 veta druhá Trestného poriadku (ustanovenie § 2 ods. 10, 12 Trestného poriadku) orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch   smeroch   vykonávajú   dôkazy,   hodnotia   dôkazy   podľa   svojho   vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

... Takto vyšetrovateľ nepostupoval, ale rozhodoval arbitrárne, vyšetrovanie a trestné stíhanie viedol len cestou výsluchov colníkov v postavení svedkov, dôkazy obsiahnuté v týchto   dôkazných   prostriedkoch   nehodnotil   jednotlivo   ani   v   ich   súhrne,   ale   postupoval jednostranne a všetky podstatné dôkazy, ktoré svedčili proti tretím osobám, namiesto toho, aby použil v prospech použil v neprospech obvineného. Obhajcovi bezdôvodne nepriznal právo nazretia do spisu a predloženia predmetnej vzorky, neakceptoval námietku zaujatosti svojej osoby a návrhy na doplnenie vyšetrovania. Vyšetrovateľ vykonal početnosťou úkonov rozsiahlu rekonštrukciu spôsobu zámeny vzorkovej tekutiny vo vzorkovej fľaši čo nasvedčuje úsiliu,   ktoré   bolo   vynaložené   na   dosiahnutie   cieľa,   ktorý   sa   mal   touto   rekonštrukciou dosiahnuť. Táto rekonštrukcia z hľadiska objasnenia veci nemá však žiaden význam, ale má ten význam, že o jej výsledok sa podozriví svedkovia pri výsluchoch mohli opierať (aj sa opierali)...

4. Podľa ustanovenia § 92 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému sa musia klásť otázky jasne a zrozumiteľne bez predstierania klamlivých a nepravdivých okolností, nesmie sa v nich naznačiť ako na ne odpovedať (ustanovenie § 122 Trestného poriadku).

Podľa ustanovenia § 101 ods. 8 Trestného poriadku svedkovi sa nesmú klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede (ustanovenie § 132 ods. 2 Trestného poriadku).

Aj toto legálne obmedzenie vyšetrovateľ prekročil...

5. Podľa ustanovenia § 174 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad zachovávaním zákonnosti,   teda   nad   zachovávaním   viazanosti   štátnych   orgánov   právom,   pred   začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (ustanovenie § 230 ods. 1 Trestného poriadku).

... Právo, a teda viazanosť právom sa medzi iným poznáva poznaním skutočného významu   aplikovaných   právnych   noriem   a   poznaním   skutkového   stavu   veci   vykonaním a hodnotením   dôkazov.   Prokurátor   takto   nepostupoval,   ale   len   sa   stotožnil   s   postupom vyšetrovateľa,   keď   v   uznesení   o   zamietnutí   sťažnosti   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa o obvinení len odpísal skutkový a právny základ z napadnutého uznesenia bez poznania konania obvineného, bez poznania práva a bez poznania skutku, ktorý sa stal.

6. Podľa ustanovenia § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nespáchal obvinený.

Dňa   12. 10. 2009   cestou   Generálnej   prokuratúry   SR   bola   Úradu   špeciálnej prokuratúry   doručená   žiadosť   o   preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa   s   návrhom   na zastavenie trestného stíhania.   Dozorujúci   prokurátor však k dnešnému dňu v tejto veci nereagoval. Z toho je zrejmé, že aj zo strany dozorujúcich prokurátorov je obvinený trestne stíhaný inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon...

Obvinený   v   zmysle   uvedeného   namieta   porušenie   jeho   ústavného   základného ľudského práva ustanoveného v článku 17 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého medzi iným nikoho nemožno stíhať inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa tohto ustanovenia musia zákonu zodpovedať tak dôvody, ako aj spôsob, na základe ktorých možno konajúcu osobu trestne stíhať. Dôvody trestného stíhania majú svoju oporu v trestnom zákone a spôsob trestného stíhania je obsiahnutý v jednotlivých ustanoveniach Trestného poriadku.

... Dôvodom trestného stíhania... môžu byť len také konania, ktoré sú totožné so znakmi skutkovej podstaty v zložke objektívnej stránky trestného činu, za ktorý má byť alebo je   konajúca   osoba   trestne   stíhaná.   Pretože   konanie   obvineného   nenapĺňa   žiaden   znak žiadnej skutkovej podstaty trestných činov, za ktoré je obvinený trestne stíhaný, a teda nie je splnená podmienka zákonného dôvodu trestného stíhania z hľadiska trestnosti činu ako vnútornej (inherentnej) zložky stíhateľného skutku, obvinený je trestne stíhaný inak ako z dôvodov, ktoré ustanovuje zákon. Tým je porušené jeho ústavné základné ľudské právo ustanovené v článku 17 ods. 2 Ústavy SR v znaku „z dôvodov, ktoré ustanoví zákon“....   Pretože   vyšetrovateľ,   ako   je   uvedené,   prekročil   všetky   základné   medze vyšetrovania a dokazovania, ktorými je obmedzené trestné stíhanie a dozorujúci prokurátor nezabránil   tomuto   prekročeniu,   obvinený   je   trestne   stíhaný   inak,   ako   spôsobom,   ktorý ustanovuje zákon. Tým je porušené jeho ústavné základné ľudské právo ustanovené v článku 17 ods. 2 Ústavy SR aj v znaku „spôsobom, ktorý ustanovuje zákon“.

...   K   porušeniu   práva   z   tohto   článku   ústavy   dochádza   porušením   povinnosti   aj vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora v prípravnom konaní...

Tento stav veci trvá a napriek tomu, že k nemu vôbec nemalo dôjsť, trestné stíhanie naďalej prebieha a pokračuje sa vo výsluchoch spoluobvinených, ktorých výpovede opäť nasvedčujú   tendenciu   za   každú   cenu   jednostranne   usvedčiť   obvineného   bez   ohľadu   na skutkový stav veci reprezentovaný dôkazmi, ktoré svedčia v jeho prospech... Obvinený v rámci   možnosti,   ktoré   poskytuje   zákon   využil   opravné   prostriedky   adresované dozorujúcemu   prokurátorovi   bez   pozitívnych   výsledkov,   naposledy   formou   žiadosti   o preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa   s   návrhom   na   zastavenie   trestného   stíhania   zo   dňa 07. 09. 2009 doručenej dňa 12. 10. 2009, na ktorú prokurátor nereaguje.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Prezídium   policajného zboru   SR,   Úrad boja   proti   organizovanej kriminalite, odbor   stred   Banská   Bystrica,   Krajský   úrad   justičnej   polície   Policajného   zboru   Žilina, Krajská   prokuratúra   Trnava,   Úrad   Špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   SR porušili povinnosti vyplývajúce pre orgány činné v trestnom konaní z obmedzení trestného stíhania ustanovené v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku, a tým porušili ústavné základné ľudské právo obvineného c. nstržm. Ing. P. M.... trestne stíhaného uznesením vyšetrovateľa ČVS: KUJP-95-OVEK-2002 zo dňa 29. 4. 2003 v trestnej veci vedenej pod spisovou značkou ČVS: PPZ-36/BOK-S-2009, ustanovené v článku 17 ods. 2 Ústavy SR, lebo obvinený c. nstržm. Ing. P. M. bol a je trestne stíhaný uvedenými orgánmi činnými v trestnom konaní inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorým ustanovuje zákon,

2.   Ústavný   súd   SR   priznáva   obvinenému   c.   nstržm.   Ing.   P.   M.   primerané zadosťučinenie formou zaplatenia peňažnej sumy 26.600,- EUR, na účet obvineného.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva dochádza postupom KUJP PZ v konaní vedenom pod ČVS: KUJP-95/OVEK-2002, postupom UBOK PPZ v konaní vedenom   pod   ČVS:   PPZ-36/BOK-S-2009,   postupom   krajskej   prokuratúry   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kv 22/03 a postupom špeciálnej prokuratúry v jeho trestnej veci, a to tým, že je trestne stíhaný bez toho, aby boli naplnené zákonné dôvody trestného stíhania, predovšetkým znaky skutkových podstát trestných činov, pre ktoré je stíhaný.

1. V prvom rade ústavný súd poznamenáva, že v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho   povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v   rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Procesné   záruky   zabezpečujúce   zákonnosť   postupu   orgánov   činných   v   trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) vyplývajú z príslušných ustanovení II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora), ako   aj   III.   časti   (súdne   konanie)   druhej   hlavy   (preskúmanie   a   predbežné   prejednanie obžaloby),   prípadne   šiestej   hlavy   (odvolanie   a   konanie   o   ňom)   alebo   ôsmej   hlavy (mimoriadne   opravné   prostriedky)   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej len „nový Trestný poriadok“).

Taktiež   zákon   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov umožňuje (§   31   a   nasl.)   domáhať sa   preskúmania   zákonnosti   napadnutého   rozhodnutia orgánu   verejnej   správy,   prokurátorov,   vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a   súdov v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu   vrátane   možnosti   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Sťažovateľ   namieta   postup   orgánov   činných   v trestnom   konaní   (policajta a prokuratúry) v rámci prípravného konania, a to z dôvodu, že trestné činy, pre ktoré je stíhaný, nespáchal, resp. že jeho konanie nie je trestným činom, a napriek tomu trestné konanie proti jeho osobe naďalej pokračuje. Prípravné konanie je etapou trestného konania, v rámci ktorého majú orgány činné v trestnom konaní čo najrýchlejšie zistiť skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Nepochybne   ide   o proces,   v rámci   ktorého   dochádza   k zisťovaniu   a zhromažďovaniu poznatkov   o   čine,   ktorý   je   predmetom   konania.   Ak   by   napokon   výsledky   prípravného konania svedčili o závere, že skutok, pre ktorý je sťažovateľ trestne stíhaný, nie je trestným činom,   prípadne,   že   je   nepochybné,   že   skutok   nespáchal   (ako   to   sťažovateľ   tvrdí),   je povinnosťou   prokurátora   príslušnej   prokuratúry   trestné   stíhanie   zastaviť   (§   215   nového Trestného poriadku). To, či skutočne prípravné konanie dospelo k takýmto záverom, môže vyhodnotiť iba príslušný orgán činný v trestnom konaní. Ak by však tento orgán nebol presvedčený o takomto závere, a následne dôjde zo strany prokurátora k podaniu obžaloby, o vine alebo nevine je príslušný rozhodnúť iba všeobecný súd.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   trestná   vec   sťažovateľa   sa   v   čase   podania   sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva, že až po podaní obžaloby (ak k tomu dôjde) sa môže začať konanie pred súdom. V takomto prípade všeobecný súd, ktorému bude podaná obžaloba, bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť   konania   predchádzajúceho   podaniu   obžaloby,   a   to   tiež   so   zreteľom   na dodržanie   základných   práv   a   slobôd   v   prípravnom   konaní.   Všeobecný   súd   má   podľa Trestného poriadku aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných nástrojov na zabezpečenie nápravy prípadného porušenia   základných   práv a slobôd   v prípravnom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené.

Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa,   ako   aj   odvolací   súd   v   prípade   podania   odvolania   boli   súdmi   s   plnou jurisdikciou,   v   ktorých   právomoci   je   posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových   aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej   sťažnosti   právoplatne   skončená,   k   záveru   o   nedostatku   jeho   právomoci   konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi (ako obvinenému) v ďalšom   priebehu   konania   v   rámci   uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne   účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa UBOK PPZ (prípadne prokurátora špeciálnej prokuratúry) v jeho trestnej veci.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci orgánov činných v trestnom konaní a následne všeobecných súdov.   Sťažovateľ môže uplatniť v   rámci práva   na obhajobu argumentáciu   týkajúcu   sa porušenia   jeho   základných   práv   priamo   u nadriadeného   prokurátora   (proti   postupu špeciálnej   prokuratúry   na Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky)   alebo   neskôr (v prípade podania obžaloby) pred súdom prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne   zákonom   dovoleným   spôsobom   aj   prostredníctvom   využitia   opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie   uvedených   možností   ochrany   označeného   práva   sťažovateľa   nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa postupom KUJP PZ v konaní vedenom pod ČVS: KUJP-95/OVEK-2002,   ako   aj   postupom   krajskej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 Kv 22/03 je sťažnosť sťažovateľa podaná oneskorene.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z obsahu príloh sťažnosti doručenej ústavnému súdu 6. mája 2010 ústavný súd zistil, že opatrením   riaditeľa   ÚBOK PPZ   ČVS: PPZ   11/BOK-S-I-2004 z 1.   marca   2004 bolo rozhodnuté,   že   vyšetrovanie   trestnej   veci   sťažovateľa   (a   ďalších   obvinených)   bude vykonávať UBOK PPZ. Podľa zistenia ústavného súdu bol spis z KUJP PZ odoslaný UBOK PPZ 4. marca 2004. Od 1. marca 2004 bola teda vec vedená KUJP PZ pod ČVS: KUJP-95/OVEK-2002 skončená. Rovnako skončené bolo aj konanie krajskej prokuratúry vedené pod   sp.   zn. 2 Kv   22/03,   keď na základe opatrenia   generálneho prokurátora   Slovenskej republiky   sp.   zn.   IV/3   Gpt   594/05   zo   6.   septembra   2005   bol   dozorový   spis   odstúpený špeciálnej prokuratúre.

Prihliadajúc na kogentnú lehotu, v ktorej je nutné podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1   ústavy,   ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   bola   vo   vzťahu   ku   KUJP   PZ   a krajskej prokuratúre v danom prípade podaná oneskorene.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohoto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.