znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 260/08-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. H. a M. H., obaja bytom T., zastúpených advokátkou JUDr. M.   K.,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   PN-11 C 275/02   (predtým Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 275/02) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 275/02   p o r u š i l základné   právo   J.   H.   a M.   H.,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. J. H. a M. H.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. H. a M. H.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 524,95 € (slovom päťstodvadsaťštyri eur a deväťdesiatpäť centov), ktorú j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. M. K., P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2008 jednotlivo doručená sťažnosť J. H. a M. H., obaja bytom T. (ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 275/02 (predtým Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 275/02).

Uznesením sp. zn. II. ÚS 259/08 z 10. júna 2008 ústavný súd obe veci sťažovateľov spojil a ďalej bola vec na ústavnom súde vedená pod sp. zn. Rvp 133/08.

Ústavný súd uznesením z 10. júna 2008 č. k. II. ÚS 260/08-13 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. H. a M. H., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod   sp. zn.   PN-11 C 275/02   (predtým   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod sp. zn. PN-11 C 275/02).

Podľa   §   18b   ods.   1   zákona   č.   511/2007   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľov prešiel (v podstate sa „vrátil“) z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci   Okresný   súd   Piešťany   so   všetkými   ústavnoprávnymi   dôsledkami,   vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti: «... Žalobou zo dňa   02.   12.   2002   podanou   na   Okresný   súd   Piešťany   sa   sťažovatelia   v   I.   a   II.   rade domáhajú nahradenia vyhlásenia vôle súdom odporcu P. K., so sídlom K.

Po 01. 01. 2005 došlo zákonom 371/2004 Z. z. osídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky k zrušeniu Okresného súdu Piešťany (ako súdu odovzdávajúceho) a preberajúcim súdom bol v zmysle tohto zákona Okresný súd Trnava.

Po 01. 01. 2008 došlo zákonom 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky k obnoveniu Okresného súdu   Piešťany   (ako   súdu   preberajúceho)   a   odovzdávajúcim   súdom   bol   v   zmysle   tohto zákona Okresný súd Trnava.

Sťažovatelia v I. a II. rade sa sťažujú na prieťahy v konaní spôsobené tak Okresným súdom Trnava ako i Okresným súdom Piešťany....

Od podania žaloby ani Okresný súd Piešťany a ani Okresný súd Trnava vo veci riadne   nekonal   a   nekoná   resp.   Okresný   súd   Piešťany   vôbec   nekonal.   U sťažovateľov spôsobuje   nečinnosť   Okresného   súdu   Trnava   stav   právnej   neistoty,   vzrastajúcu   nechuť k zákonom, ktoré garantujú ich práva a k akémukoľvek skloňovaniu slova spravodlivosť, resp. súdna moc. Spôsobenými prieťahmi v konaní vedeného pod sp. zn. PN-11 C/275/2002 je ohrozená i nehnuteľnosť, ktorá si neustále vyžaduje zo strany sťažovateľov v I. a II. rade zvýšené náklady na jej opravu a údržbu, nakoľko vlastník obytného domu (odporca) nemá záujem na opravách a údržbe domu, čomu svojou nečinnosťou prispievajú a prispievali i samotné Okresné súdy. U sťažovateľov preto malo a má toto konanie dopad na existenčnú sféru (ich bytová otázka), a ktorej povaha si vyžadovala a vyžaduje (a v iných prípadoch si vždy bude vyžadovať) mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel súdneho konania, t. j. odstrániť stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie.... Predmetom konania pred okresnými súdmi bolo a je nahradenie vyhlásenia vôle. Podľa   sťažovateľov   v   I.   a   II.   rade   neexistuje   žiadna   skutočnosť   svedčiaca   o   právnej zložitosti veci a taktiež o jej skutkovej zložitosti vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania (listinné dôkazy, výsluchy svedkov, atď). Ide o bežnú agendu prvostupňových súdov.

...   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   (žalobcovia   v I.   a   II.   rade)   je druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či   v   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom. Sťažovatelia v I. a II. rade žiadnym úkonom neprispeli k prieťahom alebo k spomaleniu postupu   okresných   súdov,   skôr   naopak,   v   spojení   s   prebiehajúcimi   konaniami   pred Ústavným súdom SR (predseda súdu mal vedomosť i o tomto konaní, že v ňom existujú prieťahy, avšak neurobil opatrenia, ktoré by mal a mohol urobiť bez ohľadu na sťažnosť sťažovateľov v I. a II. rade práve u predsedu súdu na prieťahy, ktorá by sa s najväčšou pravdepodobnosťou minula účinkom) a žiadosťou zo dňa 02. 12. 2007 žiadali predsedu súdu o riadne konanie a rozhodnutie vo veci. Čoho výsledkom bolo oznámenie predsedu Okresného súdu Trnava zo dňa 05. 12. 2007.

... Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí zbytočné prieťahy, je postup okresného súdu.

Nečinnosť   (Okresný   súd   Piešťany),   resp.   neefektívnu   činnosť   Okresného   súdu Trnava, ako aj súčasný stav... nemožno podľa názoru sťažovateľov v I. a II. rade ničím ospravedlniť.   Neodôvodnené   prieťahy,   ktorým   sa   konanie   nezmyselne   predlžuje,   viedli k porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   sťažovateľov   v   I.   a   II.   rade   bez zbytočných prieťahov.

Nekonanie Okresného súdu Piešťany prevzal citovaným zákonom práve Okresný súd Trnava a po vzniku Okresného súdu Piešťany tento naspäť prevzal „zodpovednosť“ za vzniklé prieťahy. Celé konanie vedené pred Okresnými súdmi je tvorené jedným súvislým prieťahom   (okrem   obdobia   keď   sa   spis   nachádzal   na   Krajskom   súde   v   Trnave),   a   to nečinnosťou resp. neefektívna činnosťou.»

2.1 Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Trnava porušené.

II. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Piešťany porušené.

III. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. PN- 11C/275/2002 konal bez ďalších prieťahov.

IV. J. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk, ktorému ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. J. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk, ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VI. M. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk, ktorej ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VII. M. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk, ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VIII. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia J. H. a M. H. v sume 16.008,- Sk advokátke JUDr. M. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia J. H. a M. H. v sume 16.008,- Sk advokátke JUDr. M. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou Mgr. I. Š., listom zo 7. augusta 2008 sp. zn. Spr. 463/08 a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 15. augusta 2008.

3.1 Predsedníčka okresného súdu uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdmi v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... Sťažovateľka sa sťažuje na prieťahy v konaní spôsobené tak Okresným súdom Trnava, ako aj Okresným súdom Piešťany a poukazuje na to, že v 5-ročnom súdnom konaní bolo vytýčených 7 pojednávaní a prvé pojednávanie Okresný súd Piešťany vytýčil po 16-tich mesiacoch od podania návrhu.

Od   podania   návrhu   do   prvého   úkonu   súdu,   ktorým   vyzval   právnu   zástupkyňu navrhovateľov na predloženie ďalších rovnopisov Zmluvy o prevode vlastníctva prebehlo takmer   10   mesiacov   a   potom   ako   boli   vykonané   ďalšie   procesné   úkony   súd   vytýčil pojednávanie.   V   období   od   podania   návrhu   do   prvého   úkonu   súdu   došlo   k   zbytočným prieťahom   v   konaní   z   objektívnych   dôvodov,   nakoľko   v   dotknutom   období   bola   na Okresnom   súde   Piešťany   nepriaznivá   situácia   v   dôsledku   dlhodobo   nedostatočného obsadenia súdu a vysokého nápadu sporov. Jednotlivé veci sa vybavovali viac ako rok od dôjdenia návrhu na súd a v dôsledku pretrvávajúceho negatívneho stavu sa táto lehota postupne predlžovala. 1. 10. 2004 bola predmetná vec pridelená zákonnej sudkyni Mgr. I. Š. spolu s ďalšími nevybavenými vecami v počte 500 v súdnom oddelení sudcu Mgr. F. B. Okrem   toho   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   podala   aj   za   ostatných   nájomcov bytov   v   bytovom   dome   súp.   č.   430   a   431   v T.   proti   odporcovi   ďalších   11   návrhov o nahradenie vyhlásenia vôle, ktoré napadli práve zákonnej sudkyni Mgr. I. Š. ako aj Mgr. F. B., pričom jedinou spornou otázkou vo všetkých týchto konaniach bola cena bytu a preto v právnej veci navrhovateľov: J. G. a I. G., obaja bytom T., vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 6C 42/2008, ktorá napadla Okresnému súdu Piešťany dňa 17. 12. 2002, pribral súd do konania znalca z odboru Ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo za účelom vypočítania ceny bytu v zmysle ust. § 18 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Výpočet ceny bytu v predmetnej veci bol smerodajný aj v ostatných veciach, preto súd vyčkal na vypracovanie posudku a keď dňa 3. 5. 2005 predložil znalec súdu znalecký posudok,   v ktorom vyčíslil cenu bytu,   v ostatných konaniach súd vytýčil pojednávanie. V poradí štvrté pojednávanie bolo zákonnou sudkyňou Mgr. I. Š. vytýčené na termín   26.   5.   2005,   kde   súd   krátkou   cestou   doručil   právnym   zástupkyniam   účastníkov znalecký posudok, pričom právna zástupkyňa navrhovateľov tento posudok rozporovala a nesúhlasila s ním. O necelé dva mesiace bolo druhé pojednávanie, na ktoré sa účastníci a právny   zástupcovia   nedostavili,   preto   súd   pojednávanie   odročil   a o tri   mesiace   vo   veci meritórne rozhodol dňa 19. 10. 2005. Odvolacie konanie trvalo 5 mesiacov. Po vrátení veci z odvolacieho súdu prvostupňový súd vydal dňa 6. 7. 2007 na základe pokynu odvolacieho súdu   uznesenie,   ktorým   pripustil   zmenu   návrhu.   Dňa   6.   8.   2007   navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala na Okresnom súde Trnava opäť zmenu návrhu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v konaní s rovnakým skutkovým   základom   a   rovnakým   odporcom,   vedenom   pod   sp.   zn.   6C/37/2008   zákonná sudkyňa opäť meritórne rozhodla dňa 24. 4. 2007. Odporca podal proti rozsudku opravný prostriedok   a   vec   bola   dňa   22.   6.   2007   predložená   na   rozhodnutie   Krajskému   súdu v Trnave,   pričom odvolacie   konanie   trvalo   5 mesiacov.   Odvolací   súd   opäť   rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Okresný súd Piešťany konštatuje, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom aj v súvislosti so správaním sa navrhovateľov, resp. ich právnej zástupkyne,   ktorá od   podania návrhu niekoľkokrát tento   menila   a dopĺňala   na   základe výziev súdu, ktorý jej postupne dal presný návod ako návrh opraviť a formulovať tak, aby bol perfektný.

Inou okolnosťou majúcou vplyv na prieťahy v konaní bola i skutočnosť, že zákonná sudkyňa Mgr. I. Š. bola dňa 20. 02. 2008 Ministrom spravodlivosti SR vymenovaná do funkcie predsedníčky okresného súdu, preto dodatkom č. 6 k rozvrhu práce na rok 2008 bola   dňa   27.   3.   2008   predmetná   vec   pridelená   zákonnému   sudcovi   Mgr.   V.   Z.   a   dňa 16. 6. 2008 bola vec opäť pridelená ďalšiemu zákonnému sudcovi JUDr. O. K. v zmysle dodatku k rozvrhu práce č. 9.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaujala takéto relevantné stanovisko:

„Trváme na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti. S vyjadrením predsedkyne Okresného súdu Piešťany nesúhlasíme, keďže ani v predošlom štádiu a ani v tomto štádiu konania nie je vec skutkovo ani právne zložitá, a to ani pokiaľ ide o kúpnu cenu, ktorú je možné   veľmi   jednoducho   vypočítať   v   zmysle   ustanovení   zákona   č.   182/1993   Z.   z.   (ide o bežnú agendu prvostupňových súdov).

Vzniklé prieťahy v konaní, ospravedlňované organizáciou súdu, vysokým počtom vecí v príslušnom oddelení a optimalizáciou, nie sú ospravedlniteľné.

Okresný   súd   koná,   resp.   Okresné   súdy   konali,   vzhľadom   k   štádiu   konania k vykonaným procesným úkonom nepravidelne a neefektívne.

Odôvodnenie   prieťahov   v   súvislosti   so   správaním   účastníkov   (neustále   menenie návrhu právneho zástupcu) taktiež nie je na mieste, keďže akýkoľvek návrh, v ktorom ide o nahradenie vyhlásenia vôle na základe zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších zmien, pričom podstatnou náležitosťou je kúpna cena, musí byť každým rokom menený (vždy každý rok o 2 % menej z kúpnej ceny), tak aby bol návrh perfektný, nakoľko ide o regulovanú cenu. A   ak   by   aj   dochádzalo   k   zmenám   návrhu,   tak   to   len   z   dôvodu   snahy   právnej zástupkyne   o   ustálenie   tejto   zákonnej   kúpnej   ceny   (na   ktorej   ustálenie   nie   je   potrebné znalecké dokazovanie, keďže ide jednoduchý zákonný výpočet a ustanovovanie znalca by bolo možno chápať ako ďalší zbytočný prieťah; znalec by len potvrdil zákon) a skončenie veci, v ktorej je v podstate predmetom konania bytová otázka navrhovateľov.

Súdy mohli v konečnom dôsledku ustanoviť i znalca, ktorý kvalifikovane túto výšku i   ustáli   a   prispeje   k   rozhodnutiu,   avšak   oba   Okresné   súdy   vyvíjali   nesmiernu   pasivitu v riešení veci v čo najkratšom čase, čo spôsobilo zbytočné prieťahy v celom konaní, najmä v odkazovaní iného znaleckého posudku z iného konania inom konaní, čo bolo vytknuté i Krajským súdom v Trnave.

Ak predsedkyňa Okresného súdu Piešťany poukazuje na prieťahy v konaní spôsobené aj Krajským súdom v Trnave, na tomto mieste uvádzame, že Krajský súd v Trnave konal riadne a trváme na nami uvádzanej chronológii v konaní.

Tak ako sme uviedli vo svojich ústavných sťažnostiach zo dňa 16. 01. 2008, prieťahy boli spôsobené oboma Okresnými súdmi.

Vzhľadom k uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu a zároveň upresňujeme a uplatňujeme si ďalšie trovy právneho zastúpenia súvisiace s týmto vyjadrením, a to nasledovne:

Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (3 právne úkony vykonané v roku 2008 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13 ods. 3 a 4 Vyhlášky MS   SR   č.   655/2004 Z.   z.   o odmenách   a   náhradách   advokátov   za poskytovanie právnych služieb) J. H. a M. H. v sume 24.012,- Sk... advokátke JUDr. M. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (3 právne úkony vykonané v roku 2008 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13 ods. 3 a 4 Vyhlášky MS   SR   č.   655/2004 Z.   z.   o odmenách   a   náhradách   advokátov   za poskytovanie právnych služieb) J. H. a M. H. v sume 24.012,- Sk... advokátke JUDr. M. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Zároveň netrváme na ústnom pojednávaní a súhlasíme, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6 C 38/2008, predtým pod sp. zn. 11 C 275/2002:

Dňa 12. decembra 2002 podali sťažovatelia Okresnému súdu Piešťany žalobný návrh „na splnenie povinnosti previesť byt v bytovom dome do osobného vlastníctva nájomcu za regulovanú cenu“ proti P. K. (ďalej len „odporca“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 C 275/02 a zákonným sudcom sa stal Mgr. F. B.

Dňa 6. októbra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby mu zaslali 5 vyhotovení „Zmluvy o prevode vlastníctva bytu podpísanú sťažovateľmi ako aj kupujúcimi“.

Dňa 14. novembra 2003 sťažovatelia zaslali okresnému súdu požadovanú zmluvu. Dňa   14.   novembra   2003   okresný   súd   vyzval   odporcu,   aby   sa   písomne   vyjadril k žalobnému návrhu.

Dňa 2. februára 2004 okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. marec 2004. Dňa   12.   marca   2004   odporca   zaslal   okresnému   súdu   svoje   písomné   vyjadrenie k žalobnému návrhu a požiadal o odročenie nariadeného pojednávania.

Dňa 16. marca 2004 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. apríl 2004.

Dňa   18.   marca   2004   okresný   súd   vyzval   účastníkov   konania,   aby   sa   písomne vyjadrili k výške kúpnej ceny uvedenej v predmetnej zmluve.

Dňa   2.   apríla   2004   sťažovatelia   zaslali   okresnému   súdu   svoj   výpočet   ceny   bytu s príslušenstvom a podielu na nebytových priestoroch.

Dňa 21. apríla 2004 odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo konať 22. apríla 2004, a požiadal o odročenie tohto pojednávania.

Dňa 22. apríla 2004 bolo pojednávanie odročené na 27. máj 2004 s tým, že okresný súd opätovne vyzval odporcu, aby sa písomne vyjadril k výške kúpnej ceny.

Dňa 27. mája 2004 bolo pojednávanie odročené na 24. jún 2004. Dňa   14.   júna   2004   odporca   zaslal   okresnému   súdu   svoje   písomné   vyjadrenie k žalobnému návrhu.

Dňa 17. júna 2004 odporca odpovedal na výzvu z 22. apríla 2004. Dňa 27. augusta 2004 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby sa písomne vyjadrili k predmetnej veci.

Dňa 7. septembra 2004 sa sťažovatelia vyjadrili k veci. Dňa   1.   októbra   2004   bola   vec   pridelená   sudkyni   Mgr.   I.   Š.   a bola   postúpená Okresnému súdu Trnava (ďalej aj „súd“).

Dňa 13. apríla 2005 súd nariadil termín pojednávania na 26. máj 2005. Dňa 26. mája 2005 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. júl 2005.

Dňa 16. júna 2005 sa sťažovatelia písomne vyjadrili k predmetnej veci a vyzvali súd, aby boli odstránené prieťahy v konaní.

Dňa 18. júla 2005 odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. júl 2005 a požiadal o odročenie pojednávania.

Dňa 21. júla 2005 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. október 2005.

Dňa 28. septembra 2005 sťažovatelia podali návrh zmeny žalobného návrhu. Dňa   18.   októbra   2005   sťažovatelia   aj   odporca   ospravedlnili   svoju   neúčasť   na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 19. október 2005.

Dňa 19. októbra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd uznesením č. k. 11 C   275/02-93   pripustil   zmenu   žalobného   návrhu   a vyhlásil   dokazovanie   za   skončené. Na to bol vyhlásený rozsudok č. k. 11 C 275/02-97, ktorým súd žalobný návrh zamietol. Dňa 12. decembra 2005 sťažovatelia podali odvolanie proti uvedenému rozsudku. Dňa 14. decembra 2005 bola vec vrátená okresnému súdu. Dňa   20.   decembra   2005   bol   spis   spolu   s opravným   prostriedkom   predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „odvolací súd“).

Dňa   22.   decembra   2005   odvolací   súd   vyzval   sťažovateľov,   aby   zaplatili   súdny poplatok a predložili súdu splnomocnenie pre advokáta.

Dňa 4. januára 2006 sťažovatelia zaplatili súdny poplatok. Dňa   10.   januára   2006   odvolací   súd   vyzval   odporcu,   aby   sa   písomne   vyjadril k odvolaniu.

Dňa 18. januára 2006 sa odporca písomne vyjadril k odvolaniu. Dňa 22. júna 2006 odvolací súd uznesením č. k. 23 Co 339/05-119 rozsudok č. k. 11 C 275/02-97 súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 6. júla 2007 okresný súd uznesením č. k. 11 C 275/02-126 pripustil zmenu žalobného návrhu.

Dňa 6. augusta 2007 sťažovatelia podali návrh na zmenu žalobného návrhu. Dňa   24.   januára   2008   odporca   zaslal   okresnému   súdu   svoj   návrh   na   uzavretie zmieru. Dňa   1.   apríla   2008   bola   vec   pridelená   sudcovi   Mgr.   V.   Z.   a bola   znovu zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 38/2008.

Dňa 23. júna 2008 bola vec pridelená sudcovi JUDr. O. K.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 275/02 (predtým Okresného súdu Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   PN-11   C   275/02)   dochádzalo   k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci, ba naopak, vyjadrila sa tak, že „jedinou spornou otázkou... bola cena bytu“.

2.   Pri   posudzovaní   správania   sťažovateľov   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých   dôvodov   došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľov. Predkladanie podaní na upresnenie a doplnenie návrhu ústavný súd nekvalifikuje ako skutočnosť, ktorá spôsobila zbytočné   prieťahy   v konaní.   Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   využitie   možností daných   sťažovateľom   procesnými   predpismi   (napr.   Občianskym   súdnym   poriadkom)   na uplatňovanie   a presadzovanie   ich   práv   v súdnom   konaní   môže   síce   spôsobiť   predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v posudzovanej veci opakovane nečinný   v   období   od   12.   decembra   2002   do   6.   októbra   2003   (deväť   mesiacov),   od 7. septembra 2004 do 13. apríla 2005 (sedem mesiacov) a od 6. augusta 2007 do 23. júna 2008 (desať mesiacov). Okresný súd teda počas minimálne dvadsiatich ôsmich mesiacov vo veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa sťažovatelia   počas   napadnutého   súdneho   konania   nachádzali,   čo   je   základným   účelom práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02).   K uvedenej nečinnosti,   a teda   k prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu. Obranu predsedníčky súdu, že k   tomu   došlo „z objektívnych   dôvodov“, keďže   na   okresnom   súde   bola „nepriaznivá situácia v dôsledku dlhodobo nedostatočného obsadenia súdu a vysokého nápadu sporov“, nebolo   možné   akceptovať.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   opakovane   zdôraznil,   že   pri posudzovaní toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú   v   dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové nedostatky   v oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov   súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním   napr.   na   nadmerný   počet   vecí   alebo   na   dlhodobo   obmedzené   personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 16. januára 2009 bola predmetná vec zastavená, neprichádzalo do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci   rozhodnutie   podľa   § 56   ods.   3   písm.   a)   zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 100 000 Sk, teda 3 319,39 €, pretože im nečinnosť okresného súdu spôsobuje „stav právnej neistoty, vzrastajúcu nechuť k zákonom, ktoré garantujú ich práva a k akémukoľvek skloňovaniu slova spravodlivosť, resp. súdna moc“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia ich práv v napadnutej veci považuje za primerané každému sťažovateľovi v sume po 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   zo 16.   januára   2008,   spísanie sťažnosti podanej ústavnému súdu zo 16. januára 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného   súdu   z 15. augusta   2008).   Za   tri   úkony   vykonané v roku   2008   patrí   odmena v sume   trikrát   po 105,42 €,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   pre   jedného   sťažovateľa predstavujú sumu 316,26 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 253,01 € v prípade jedného sťažovateľa. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (3x 6,31 € v roku 2008) v prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkove sumu 524,95 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2009