znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 260/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   O.,   K.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 722/1997 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 157/2004 a sp. zn. 6 Co 463/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. O. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2006 doručená sťažnosť Ing. J. O., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn. 10 C 722/1997 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 157/2004 a sp. zn. 6 Co 463/2005.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že predmetom konania je ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy. Návrh, o ktorom konal okresný súd, bol rozdelený na dve časti:   prvá   časť   bola   právoplatne   skončená   12.   januára   2005   a o   druhej   časti   návrhu rozhodol krajský súd v odvolacom konaní 19. apríla 2006 a rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 29. mája 2006.

Okrem zbytočných prieťahov sťažovateľ namieta aj samotné rozhodnutia, s ktorými nesúhlasí, čo doplnil vo svojom ďalšom podaní doručenom ústavnému súdu 15. augusta 2006.

Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktorými sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, postupuje v súlade   so   svojou   judikatúrou,   podľa   ktorej   poskytuje   ochranu   základnému   právu   len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bolo namietané konanie právoplatne skončené, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 34/99, II. ÚS 12/01, II. ÚS 32/00).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   v konaní,   ktoré   bolo   právoplatne   skončené   pred   doručením   sťažnosti   ústavnému súdu.   Právoplatnosťou   rozhodnutia   bola   odstránená   právna   neistota   sťažovateľa,   čo   je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   nerozhodoval   ani   o ďalších požiadavkách   sťažovateľa   a ani   nevyzýval   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   jeho podania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006