znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 260/05-18

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16. decembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2005-52 SKP zo 16. augusta   2005   v spojení   s rozhodnutím   ministra   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 163/2005-52 SKP z 19. októbra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. H. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra 2005 doručená sťažnosť JUDr. P. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietol porušenie jeho základných práv podľa podľa čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol k dohovoru“) rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) č. 163/2005-52 SKP zo 16. augusta 2005 v spojení s rozhodnutím   ministra   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „minister spravodlivosti“)   č.   163/2005-52   SKP   z 19.   októbra   2005 (ďalej   len   „napadnuté rozhodnutia“).

Sťažovateľ namietol, že napadnutými rozhodnutiami bol právoplatne vyškrtnutý zo zoznamu správcov konkurzných podstát a tieto rozhodnutia porušili ním označeného články ústavy a dohovoru.

K vyčerpaniu   právnych   prostriedkov   nápravy tohto   stavu, ktorý   nastal po vydaní napadnutých rozhodnutí ministerstva a ministra spravodlivosti, uviedol:

«Podľa   §   53   ods.   2   zákona   č.   38/1993   Z.   z.:   „Ústavný   súd   neodmietne   prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1 (vyčerpať opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných predpisov),   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.“

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   ochrana   ústavných   práv,   ktorej   sa   dovoláva   touto sťažnosťou   spĺňa   podmienku   osobitného   zreteľa,   požadovanú   vo   vyššie   citovanom ustanovení na to, aby Ústavný súd prijal túto sťažnosť bez toho, aby Sťažovateľ vyčerpal opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je Sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Práve   uvedené   je   spôsobené   časovou   tiesňou,   v   ktorej   sa   Sťažovateľ   nachádza, pretože   dňa   01.   01.   2006   nadobudne   účinnosť   zákon   č.   7/2005   Z.   z.   o   konkurze a reštrukturalizácii   a   Sťažovateľovi   bude,   v   prípade   nezrušenia   Rozhodnutia   o   jeho vyčiarknutí   zo   zoznamu   správcov,   znemožnené   vykonávať   funkciu   správcu   konkurznej podstaty a to i v konaniach, v ktorých už túto funkciu vykonáva. Súčasne nebude môcť byť vymenovaný za správcu konkurznej podstaty v iných konkurzných konaniach. Pozbavením funkcie   správcu   konkurznej   podstaty   vznikne   škoda   nielen   Sťažovateľovi,   ale   dôjde   aj k oddialeniu skončenia konkurzných konaní, v ktorých Sťažovateľ vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty z dôvodu, že príslušný konkurzný súd bude musieť vymenovať nového správcu   konkurznej   podstaty,   ktorý   sa   bude   musieť   najskôr   oboznámiť   s   rozsiahlym spisovým materiálom na to, aby mohol pokračovať v príslušnom konkurznom konaní, čím dôjde k oddialeniu konca konkurzného konania a v priamej súvislosti s tým aj k poškodeniu veriteľov, ktorí budú ukrátení o včasnejšiu možnosť nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré im budú vydané v rámci rozvrhového uznesenia súdu.

Sťažovateľ   má   za   to,   že   vyššie   uvedené   dôvody   sú   dôvodmi   hodnými   osobitného zreteľa odôvodňujúce to, aby Ústavný súd prijal jeho sťažnosť bez toho, aby sťažovateľ vyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je Sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby senát ústavného súdu sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vydal tento nález:„Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 163/2005-52 SKP   zo   dňa   16.   08.   2005   v   spojení   s   rozhodnutím   Ministra   spravodlivostí   Slovenskej republiky   číslo   163/2005-52   SKP   zo   dňa   19.   10.   2005   boli   porušené   základné   práva JUDr. P. H. zakotvené v článkoch 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl.   35   ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v   článku   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 163/2005-52 SKP zo dňa 16. 08. 2005 v spojení s rozhodnutím Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 163/2005-52 SKP zo dňa 19. 10. 2005. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, aby obnovilo stav pred porušením základného práva a slobody, t. j. aby zrušilo vyčiarknutie JUDr. P. H. zo zoznamu správcov v zmysle § 42 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aby opätovne zapísalo JUDr. P. H. do   zoznamu   správcov v zmysle § 42 zákona č.   8/2005   Z.   z.   o správcoch   a   o   zmene   a doplnení niektorých zákonov.“

Sťažovateľ   tiež   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol   o   dočasnom   opatrení   a   odložil vykonateľnosť rozhodnutia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ napáda právoplatné rozhodnutie ministerstva spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy (§ 3, § 35 a nasl. citovaného zákona).

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych   orgánov   sa   rozumejú   rozhodnutia   vydané   nimi   v správnom   konaní,   ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich   právach   ukrátená   rozhodnutím   a postupom   správneho   orgánu,   a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa sťažovateľa sú napadnuté rozhodnutia ministerstva spravodlivosti a ministra spravodlivosti podľa ich obsahu takými rozhodnutiami, ktorými bol ukrátený na svojich právach z dôvodu, že boli vydané v rozpore so zákonom.

Z citovaných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku,   obsahu   napadnutých rozhodnutí   a tvrdení   sťažovateľa   vyplýva,   že   sťažovateľ   mohol   a musel   pred   tým,   než doručil sťažnosť ústavnému súdu, podať žalobu podľa § 244 v spojení s § 247 OSP na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v správnom súdnictve Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Táto možnosť ochrany práv sťažovateľa v správnom súdnictve sa nedá ničím spochybniť, pretože podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto   rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

K tomu   treba   dodať,   že   z   rozdelenia   súdnej   moci   v   ústave   medzi   ústavný   súd a všeobecné   súdy   (čl.   124   a   čl.   142   ods.   1   ústavy)   vyplýva,   že   ústavný   súd   nie   je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd musí pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadňovať platnú právnu úpravu v oblasti rozdelenia právomocí, a teda zohľadňovať aj založenie právomoci všeobecných súdov ako správnych súdov vo veciach žalôb na preskúmavanie rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej moci, ku ktorým patrí aj ministerstvo spravodlivosti.

Sťažovateľ vo   vzťahu   k nevyčerpaniu   dostupných   právnych   prostriedkov   nápravy uviedol: „Sťažovateľ zastáva názor, že ochrana ústavných práv, ktorej sa dovoláva touto sťažnosťou   spĺňa   podmienku   osobitného   zreteľa,   požadovanú   vo   vyššie   citovanom ustanovení na to, aby Ústavný súd prijal túto sťažnosť bez toho, aby Sťažovateľ vyčerpal opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je Sťažovateľ oprávnený podľa   osobitných   predpisov. Práve   uvedené   je   spôsobené   časovou   tiesňou,   v   ktorej   sa Sťažovateľ nachádza, pretože dňa 01. 01. 2006 nadobudne účinnosť zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a Sťažovateľovi bude, v prípade nezrušenia Rozhodnutia o jeho vyčiarknutí zo zoznamu správcov, znemožnené vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty a to i v konaniach, v ktorých už túto funkciu vykonáva...“

Ústavný súd sa nestotožnil s týmto názorom. Sťažovateľ aj v správnom súdnictve mal možnosť navrhnúť podľa § 250c ods. 1 OSP predbežnú ochranu jeho práv, pretože žaloba síce nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon   neustanovuje niečo   iné, ale na žiadosť účastníka môže predseda   senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia   hrozila   závažná   ujma.   Ak   predseda   senátu   nevyhovie   žiadosti,   upovedomí o tom účastníka.

Ústavný   súd   dôvody   sťažovateľa   týkajúce   sa   nevyužitia   právomoci   správneho súdnictva neakceptoval.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že pokiaľ bola možná a dostupná účinná právna   ochrana   základných   práv   a slobôd   sťažovateľa   v   správnom   súdnictve,   je vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci. Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2005