znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 260/04-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. D., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. Z. K., K., vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   ministra   vnútra Slovenskej republiky a jeho rozhodnutiami sp. zn. SPC-694/1-2002 zo 17. decembra 2003 a sp. zn. KM-34/PK-04 z 18. marca 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. D.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. mája 2004 doručené podanie Mgr. J. D., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Z. K., K., označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv upravených Ústavou   Slovenskej   republiky   a ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ ňou namieta porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   ministrom   vnútra   Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Personálnym rozkazom Ministra vnútra SR (ďalej len MV SR) zo dňa 17. 10. 2002, číslo 297, bolo rozhodnuté o mojom prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože som svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom   porušil   služobnú   prísahu   a služobnú   povinnosť   s tým,   že   moje   ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby...

Proti tomuto personálnemu rozkazu som podal rozklad, ktorý bol MV SR prijatý v zákonnej lehote dňa 15. 11. 2002...

Rozhodnutím MV SR zo dňa 23. 1. 2003 pod č. p.: KM-219/PK-2002 bol rozklad zamietnutý   a napadnuté   rozhodnutie   potvrdené,   pričom   sa   argumentovalo   tými   istými skutočnosťami   ako   v pôvodnom   rozhodnutí   s tvrdením,   že   žalobca   jazdil   pod   vplyvom alkoholu.“

Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom: „Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. p.: SPC 694/1-2002 zo dňa 17. 12. 2003 o zamietnutí   obnovy   konania   vo   veci   prepustenia   sťažovateľa   zo   služobného   pomeru príslušníka   PZ   a rozhodnutím   Ministerstva   vnútra   SR   č.   p.:   KM-34/PK-04   zo   dňa 18. 03. 2004   o zamietnutí   rozkladu   a potvrdení   napadnutého   rozhodnutia,   podaného sťažovateľom   proti   rozhodnutiu   Ministerstva   vnútra   SR   č.   p.:   SPC-694/1-2002   zo   dňa 17. 12. 2003 o zamietnutí obnovy konania vo veci prepustenia sťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ došlo k porušeniu jeho základného práva a to základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie (the right to a fair trial) vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. p.: SPC-694/1-2002 zo dňa 17.   12.   2003 a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. p.: KM-34/PK-04 zo dňa 18. 03. 2004 sa zrušujú.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných   práv   alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným   a zjavne   neopodstatnené   návrhy   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietol porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím ministra vnútra sp. zn. SPC-694/1-2002 zo 17. decembra 2003, ktorým zamietol návrh sťažovateľa na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, a rozhodnutím ministra vnútra sp. zn. KM-34/PK-04 z 18. marca 2004, ktorým ako nedôvodný zamietol rozklad sťažovateľa   podaný   proti   rozhodnutiu   sp.   zn.   SPC-694/1-2002   zo   17.   decembra   2003 a uvedené rozhodnutie potvrdil.

Ako   vyplýva   z citovaného   článku   127   ods.   1   ústavy   a zo   stabilnej   judikatúry ústavného súdu, právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Právomoc   ústavného   súdu   je   preto   v týchto   prípadoch subsidiárna.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 248 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej   informačnej   služby,   Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže   Slovenskej   republiky a Železničnej   polície   v znení   neskorších   prepisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   službe príslušníkov“):   „Policajt   môže   podať   na   súde   návrh   na   preskúmanie   právoplatného rozhodnutia   vydaného   nadriadeným.“   Z dôkazov,   ktoré   sťažovateľ   predložil   ústavnému súdu,   vyplýva,   že   nevyužil   možnosť   súdneho   preskúmania   právoplatného   rozhodnutia priznaného   zákonom   o štátnej   službe   príslušníkov   vo   veci   prepustenia   zo   služobného pomeru. Vo veci podal sťažovateľ mimoriadny opravný prostriedok, a to návrh na obnovu konania, ktorú minister vnútra nepovolil, ako aj rozklad proti rozhodnutiu o nepovolení obnovy konania, ktorý minister vnútra zamietol a rozhodnutie potvrdil.

Ústavný   súd   skonštatoval,   že   sťažovateľ   mal   v danom   prípade   na   ochranu označených   práv   právny   prostriedok,   o ktorom   by   rozhodoval   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   (ako   sa   to uvádza   aj v rozhodnutí   o návrhu   na obnovu   konania vo   veci   jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru), t. j. mohol využiť tento prostriedok   súdnej ochrany. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ nevyužil tento prostriedok,   ale   pokúsil   sa   ho   nahradiť   najprv   návrhom   na   obnovu   konania   a potom sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu.   Takýto   postup   však   vylučuje princíp   subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z čl.   127   ods.   1   ústavy,   §   49   a   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2004