znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 260/03-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu   17. decembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť I. G., bytom M., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu v Martine v súvislosti s podaním dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky   prostredníctvom Okresného súdu v Martine, kde vec bola vedená pod sp. zn. 14 Cd 386/98, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. G.   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 5. decembra 2003 doručená sťažnosť I. G.,   bytom   M.,(ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu v Martine (ďalej len   „okresný   súd“)   v súvislosti   s podaním   dovolania   proti   rozhodnutiu   Krajského   súdu v Žiline o odvolaní z 29. novembra 2001 v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cob 175/01, a to prostredníctvom okresného súdu, kde vec bola vedená pod sp. zn. 14 Cd 386/98.

Zo sťažnosti sťažovateľa vyplynulo, že sťažovateľ ňou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov okresným súdom, cestou ktorého podal 29. januára 2002 dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Pretože nebol do septembra 2003 k danej veci vyrozumený, informoval sa listom 25. septembra 2003 na okresnom súde na danú vec. Okresný súd sťažovateľovi oznámil, že spis sp. zn. 14 Cb 386/98 bol 5. augusta 2003 postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o jeho dovolaní, t. j. po roku a piatich mesiacoch.

Ústavný   súd   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   sťažovateľa   podľa   § 25 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   poskytuje   ochranu základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   vtedy,   ak   bola   na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, I. ÚS 29/02, III. ÚS 20/00, II. ÚS 55/02, II. ÚS 138/02, II. ÚS 139/02, II. ÚS 29/03). Ústavný súd zistil, že vec je od 5. augusta 2003 na Najvyššom súde Slovenskej republiky, a teda k tvrdenému, resp. namietanému porušeniu sťažovateľom označeného základného práva v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už objektívne okresným súdom nemohlo dôjsť. Pretože v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému   súdu   bolo   už   dovolanie   postúpené   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2003