znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 26/94

Ústavný súd Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :Všeobecne   záväzné   nariadenie   mesta   Levoča   z   30.   septembra   1993   č.   14/93   o ochrane   obecného   majetku,   majetku   občanov,   ktorý   sa   nachádza   vo   Vojenskom výcvikovom priestore Javorina n i e j e v súlade s článkami 65 ods. 1, 67 a 68 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s § 4 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, s § 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, s § 25 až 30 zákona Slovenskej národnej rady   č.   100/1977   Zb.   o   hospodárení   v   lesoch   a   štátnej   správe   lesného   hospodárstva   a poľovníctva v znení neskorších predpisov a s § 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách   v   znení   neskorších   predpisov   a   taktiež   s   vyhláškou   č.   35/1984   Zb.   na vykonanie tohto zákona.Z   o d ô v o d n e n i a :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal podľa článku 125 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a § 37 až 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. vyslovenia, že všeobecne záväzné nariadenie mesta Levoča č.14/93 o ochrane obecného   majetku   a   majetku   občanov,   ktorý   sa   nachádza   vo   Vojenskom   výcvikovom priestore   Javorina,   nie   je   v   súlade   s   článkami   65   ods.   1,   67   a   68   Ústavy   Slovenskej republiky, § 4 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 4 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, § 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a vyhláškou č. 35/1984 Zb., § 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a § 25 až § 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a poľovníctva v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na predbežnom prerokovaní veci prijal na ďalšie konanie.

V nadväznosti na to požiadal účastníkov konania o udelenie súhlasu k upusteniu od ústneho pojednávania. Účastníci súhlasili s prejednaním veci bez ústneho pojednávania (§ 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.). Ústavný súd zaslal návrh na začatie konania mestu Levoča so žiadosťou o stanovisko k nemu. Mesto Levoča vo svojom stanovisku poukázalo na to, že sporné nehnuteľnosti neboli zoštátnené zákonom č. 169/1949 Zb. ale zákonom č. 279/1949   Zb.   v   spojitosti   so   zákonom   č.   312/1948   Zb.   Za   tieto   nehnuteľnosti   nebola poskytnutá   žiadna   finančná   náhrada,   ani   náhradné   pozemky.   Má   za   to,   že   tieto nehnuteľnosti boli vo vlastníctve štátu ČSR a po vzniku federácie na území Slovenskej republiky. Konštatuje, že mesto Levoča je vlastníkom nehnuteľnosti - lesov, ktoré sa t. č. nachádzajú vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina.

Z obsahu návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky a príloh pripojených k tomuto návrhu ústavný súd zistil:

Mesto   Levoča   vo   svojom   všeobecne   záväznom   nariadení   č.14/93   vychádzalo   zo zámeru ochrany predpokladaných vlastníckych práv k lesnému majetku, ktorý jej, taktiež majetkovému spoločenstvu a fyzickým osobám, obyvateľom obce bol zoštátnený podľa zákona č. 279/1949 Zb. Predmetný majetok bol odovzdaný Vojenským lesom a majetkom š.p.   Pliešovce   o.   z.   Kežmarok   bez   finančnej   náhrady.   Obsah   všeobecne   záväzného nariadenia obce sa však týka opatrení, ktoré nepatria do jej právomoci.

Ústava Slovenskej republiky v článku 65 splnomocňuje obec ako právnickú osobu samostatne   hospodáriť   s vlastným   majetkom   a   so   svojimi   finančnými   prostriedkami   za podmienok určených zákonom (§ 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení).

Všeobecne   záväzné   nariadenie   sa   týka   takých   nehnuteľností,   ktoré   ku   dňu   jeho prijatia neprešli do majetku mesta a to ani zo zákona č. 138/1991 Zb. ani iným spôsobom - rozhodnutím orgánu štátnej správy alebo súdu.

Podľa článkov 67 a 68 Ústavy SR obec vo veciach územnej samosprávy rozhoduje samostatne a môže vydávať aj všeobecne záväzné nariadenia smerujúce k plneniu úloh samosprávy. Ustanovenie § 4 a § 6 zákona č. 369/1990 Zb. vymedzuje obsah uvedenej činnosti a rozsah oprávnení.

Napadnuté   nariadenie   je   v   rozpore   s   uvedenými   článkami   Ústavy   SR,   ale   aj ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s inými právnymi predpismi. Je taktiež v rozpore s ust. § 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, pretože mesto Levoča nebolo splnomocnené žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom na vykonávanie miestnej štátnej správy vo sfére, ktorá je predmetom všeobecne záväzného nariadenia.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 306/1992 Zb. a zákona č. 43/1993 Zb. nezaraďuje do majetku obce majetok uvedený v čl. 4 ods.   4   ústavného   zákona   č.   143/1968   Zb.   v   znení   neskorších   ústavných   zákonov   (č. 306/1992 Zb., č. 542/1992 Zb.).

Podľa § 13 zákona č. 138/1991 Zb. spory, ktoré vzniknú pri prechode vlastníckeho práva, majetkových práv a záväzkov štátu na obec, rozhodnú súdy. V rozpore s týmto ustanovením, všeobecne záväzné nariadenie mesta Levoča sa vzťahuje aj na také právne vzťahy, ktoré by mali byť predmetom konania príslušného všeobecného súdu.

Všeobecne záväzné nariadenie mesta Levoča čl. 5 písm.a) o uzavretí komunikácií je v rozpore s ust. § 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách - Cestný zákon v znení neskorších predpisov, § 10 Vyhlášky č. 35/1984 Zb. - ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, ako i zákonom Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov a jeho príloh. Z uvedených zákonných   ustanovení   jednoznačne   nevyplýva,   že   rozhodovanie   o   uzávierke   alebo obchádzke na cestách a miestnych komunikáciách patrí orgánom štátu a nie orgánom obce.Zákon   č.   40/1964   Zb.   v   znení   neskorších   predpisov   -   Občiansky   zákonník   v ustanoveniach § 132 a nasl. presne modifikuje spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva k predmetom vlastníctva. Spôsob, akým mesto Levoča   vo všeobecne záväznom nariadení rozhodlo o vlastníctve k nehnuteľnostiam, Občiansky zákonník nepozná a nedovoľuje. I mesto Levoča sa malo domáhať svojich vlastníckych práv k pozemkom prostredníctvom všeobecného, miestne príslušného súdu.

Nariadením mesta upravované hospodárenie v lesoch je v rozpore so zákonom č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a poľovníctva v znení zákona č. 510/1991 Zb., ktorý starostlivosť o hospodárenie v lesoch zveruje orgánom štátnej správy, konkrétne lesným úradom a ministerstvu.

Ústavný súd po prehodnotení a porovnaní predmetného nariadenia mesta Levoča s vyššie   uvedenými   právnymi   predpismi   právne   uzatvára,   že   mesto   uvedenou   právnou normou zasiahlo do právomoci iných orgánov štátnej správy v oblastiach spoločenskej a hospodárskej   činnosti   v   rozhodnutí   dotknutých.   Preto   konštatuje,   že   jednotlivé   časti právneho   aktu   nie   sú   v   súlade   s   Ústavou   Slovenskej   republiky,   uvedenými   zákonmi   a vyhláškami.

Ústavný súd odchylne od návrhu podriadil svoje rozhodnutie pod ustanovenie čl. 125 písm.   c)   Ústavy   SR,   pretože   všeobecne   záväzné nariadenie   mesta   Levoča   bolo vydané miestnym zastupiteľstvom, teda orgánom miestnej samosprávy.