znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 26/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť F. S., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. P. K., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Žilina   sp.   zn.   0   Tp   532/2007 z 3. septembra   2008   a uznesením   Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn.   3   Tpo   49/2008 z 11. septembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e.

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2008 doručená sťažnosť F. S., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   5   ods.   3   a   4   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 532/2007 z 3. septembra 2008 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 49/2008 z 11. septembra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sudca pre prípravné konanie okresného súdu uznesením sp. zn.   0   Tp   532/2007   z   27.   júla   2007   vzal   sťažovateľa   do   väzby   podľa   §   72   ods.   2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku. Krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tpo 57/2007 z 9. augusta 2007 toto uznesenie ponechal v platnosti. Uznesením   sudcu   pre   prípravné   konanie   okresného   súdu   na   návrh   prokurátora sp. zn. 0 Tp 532/2007   zo   14.   mája   2008   v spojení   s rozhodnutím   krajského   súdu sp. zn. 3 Tpo   26/2008   z 21.   mája 2008   bola lehota trvania   väzby sťažovateľa   predĺžená do 30.   septembra   2008.   Dňa   29.   júla   2008   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu s odôvodnením, že pominuli dôvody väzby a že neboli splnené materiálne podmienky na jej ďalšie trvanie. Okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 532/2007 z 3. septembra 2008 zamietol túto žiadosť a písomný sľub neprijal, pričom   predĺžil   lehotu   väzby do   30.   novembra   2008.   V   dôsledku   podaného   opravného prostriedku   krajský   súd   rozhodnutie   okresného   súdu   zrušil   a   sám   zamietol   žiadosť sťažovateľa   o prepustenie   z väzby,   neprijal   jeho   písomný   sľub   a trvanie   väzby   predĺžil do 30. novembra 2008. Sťažovateľ uvádza, že do väzby bol vzatý sudcom pre prípravné konanie uznesením z 27. júla 2007 v čase, keď bolo trestné stíhanie vznesené proti nemu vo vzťahu k M. D. a toto tvorilo aj podstatnú materiálnu podmienku vzatia do väzby. Vo vzťahu   k poškodenému   Š.   G.   však   nebol   vzatý   do   väzby   a uviedol   to   aj   špeciálny prokurátor. Súdy takto zasiahli do jeho základných práv nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 71 a § 72 Trestného poriadku, a to bez toho, aby boli u neho splnené základné podmienky na predĺženie väzby, keď túto predĺžili v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami. Súdy porušili jeho základné práva tým, že rozhodli o predĺžení väzby, hoci vo vzťahu ku skutku, pre ktorý mu bola väzba predĺžená, nebol vzatý do   väzby, čím nebola splnená základná materiálna podmienka. Žiada preto, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„1.   Základné   práva   F.   S.,   trvalé   bydlisko   Ž.,   podľa   čl.   17   ods.   1,   2,   5   Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo podľa čl. 5 ods. 3, 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 0Tp 532/2007 zo dňa 3. 9. 2008 a uznesením Krajského súdu Žilina č. k. 3 Tpo 49/2008 zo dňa 11. 9. 2008 porušené boli.

2.   Uznesenie   Krajského   súdu   Žilina   č.   k.   3   Tpo   49/2008   zo   dňa   11.   9.   2008 a uznesenie   Okresného   súdu   Žilina   č.   k.   0Tp   532/2007   zo   dňa   3.   9.   2008   zrušuje a Krajskému súdu Žilina prikazuje, aby F. S. prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

3. Krajský súd Žilina je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy konania, tak ako budú vyčíslené súdom.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy   a práv   podľa   čl.   5   ods.   3   a   4   dohovoru   rozhodnutím   okresného   súdu   sp.   zn. 0 Tp 532/2007 z 3. septembra 2008 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 3 Top 49/2008 z 11. septembra 2008.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami ods. 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 3 prvej vety Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

A.Vo vzťahu k okresnému súdu ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci sťažovateľa   o návrhu   na   prepustenie   z väzby   rozhodol   3.   septembra   2008   v konaní pod sp. zn. 0 Tp 532/2008.

Proti   tomuto   uzneseniu   okresného   súdu   bola   prípustná   sťažnosť,   čo   sťažovateľ využil. O nej rozhodoval krajský súd 1. septembra 2008.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu (čl. 127 ods. 1 ústavy „... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS   148/02,   IV.   ÚS   78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Sťažovateľ využil možnosť právneho prostriedku proti rozhodnutiu okresného súdu.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných   práv   alebo   slobôd   môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a účinných prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. IV. ÚS 115/07).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

B.Z obsahu   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   aj   uznesenie krajského   súdu   sp.   zn.   3   Top   49/2008   z   11.   septembra   2008,   pretože   nesúhlasí   s   tam vysloveným právnym názorom, teda s interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení v jeho veci.

Z citovaného   čl.   127   ústavy   vyplýva,   že   ústava   rozdeľuje   ústavnú   ochranu základných   práv   alebo   slobôd   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém tejto   ochrany   je   založený   na   princípe   subsidiarity,   ktorý   určuje   aj   rozsah   právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných   súdov   (čl.   42   ods.   1   ústavy)   a to   tak,   že   všeobecné   súdy   sú   primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 44 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy).

Ústavný   súd   vzhľadom   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   považuje   za   potrebné pripomenúť,   že   nie   je   zásadne   oprávnený   preskúmavať   a posudzovať   právne   názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,   či   v konaní   pred   všeobecnými   súdmi   bol,   alebo   nebol   náležite   zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie   s ústavou,   prípadne   medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie   všeobecného   súdu   v prípade,   ak   v konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo samotným   rozhodnutím   došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody.   Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu teda byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné   a neudržateľné,   a zároveň   by   mali za   následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, II. ÚS 55/98).

V odôvodnení   napadnutého   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   z   11.   septembra   2008 krajský súd okrem iného uviedol:

„Aj   podľa   názoru   krajského   súdu   postupoval   prvostupňový   súd   správne,   keď zamietol žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu a neprijal ani písomný sľub obvineného. Krajský súd poznamenáva, že aj v súčasnom štádiu konania trvajú dôvody, pre ktoré bol obvinený vzatý do väzby - v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por., tak ako na to poukázal v napadnutom uznesení prvostupňový súd. Aj po vylúčení časti trestnej veci je obvinený väzobné stíhaný pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Tr. zák.   (účinného   do   1.1.2006)   -   vo   vzťahu   k   poškodenému Š.   G.   a   pre   rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť, kvalifikovanú ako trestný čin podvodu podľa § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. a), § 250 ods. 1,3 písm. a), b) Tr. zák. Keďže obvinenému za tieto trestné   činy   hrozí   až   výnimočný   trest,   aj   podľa názoru   krajského   súdu,   pretrváva   aj v súčasnom štádiu konania dôvodná obava z jeho skrývania sa, resp. úteku v úmysle vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Obvinený   bol   už   opakovane   v   minulosti   trestne   stíhaný,   aj   teraz   je   stíhaný   pre viaceré trestné činy, a to aj obzvlášť závažné. Samotná osoba obvineného, ako aj skutky, pre ktoré je stíhaný v súčasnosti (najmä tie, pre ktoré je vo väzbe), aj podľa názoru krajského súdu,   dostatočne   odôvodňujú   aj   v   súčasnom   štádiu   konania   obavu,   že   v   prípade jeho prepustenia na slobodu by opäť pokračoval v páchaní obdobnej trestnej činnosti.

Krajský súd sa taktiež stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že vzhľadom na osobu obvineného a najmä povahu prejednávaného prípadu, nemožno považovať písomný sľub obvineného za dostatočnú náhradu jeho väzby, a to aj z dôvodu, že takýto postup by nebol odôvodnený ani výnimočnými okolnosťami prípadu.

Výroky   prvostupňového   súdu   o   zamietnutí   žiadosti   obvineného   o   prepustenie z väzby a neprijatí jeho písomného sľubu považuje preto krajský súd za zákonné.

Za   zákonný   považuje   krajský   súd   aj   výrok   o   predĺžení   lehoty   väzby   obvineného do 30.11.2008. Zo spisu vyplýva, že ohľadom skutkov, pre ktoré je obvinený v súčasnosti vo väzbe,   je   vyšetrovanie   ukončené   a   na   dni   17.   a   18.9.2008   je   naplánované preštudovanie spisu obvineným a jeho obhajcom. Keďže nemožno vylúčiť ani potrebu doplnenia vyšetrovania na základe prípadných návrhov obvineného, je aj podľa názoru krajského súdu opodstatnené predĺženie lehoty väzby obvineného aj po 30.9.2008, dokedy mu bola väzba predĺžená naposledy.

Takýto   postup   považuje   aj   krajský   súd   za   odôvodnený,   pretože   vec   nie   je z objektívnych príčin v prípravnom konaní   ukončená a nie je ani reálny predpoklad jej ukončenia do 30.9.2008, pričom prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude podstatne   sťažené   dosiahnutie   účelu   trestného   konania   -   teda   dostatočné   zistenie trestných činov a potrestanie ich páchateľa. Za primeranú lehotu predĺženia lehoty väzby obvineného považuje aj krajský súd dobu do 30.11.2008.

V   súvislosti   s   námietkou   obvineného   vznesenou   pred   sudcom   pre   prípravné konanie,   že   do   väzby   bol   vzatý   len   ohľadom   skutku,   ktorého   sa   mal   dopustiť s F.   K. vo vzťahu k M.   D,   a preto ohľadom   ďalších skutkov   nemôže byť   jeho väzba zákonná   z   dôvodu   absencie   materiálnej   podmienky trvania   väzby,   krajský   súd poznamenáva, že takýto názor nepovažuje za správny, a preto aj postup prvostupňového súdu považuje za zákonný.

Je   pravdou,   že   obvinený   bol   vzatý   do   väzby   len   ohľadom   skutku   vo   vzťahu k usmrteniu M. D. Z návrhov prokurátora na predĺženie lehoty väzby zo 14.12.2007, resp. z 21.4.2008 však nepochybne vyplýva, že navrhuje predĺžiť väzbu obvineného aj ohľadom ďalších skutkov (konkrétne aj ohľadom ekonomickej trestnej činnosti a vraždy vo vzťahu k poškodenému Š. G.), pre ktoré bolo v tej istej trestnej veci - vedenej na KR PZ Žilina pod ČVS: KRP-57/OVK-ZA-2007 vznesené obvinenie F. S.

Aj zo samotných rozhodnutí okresného súdu o predĺžení lehoty väzby obvineného - zo   16.1.2008,   resp.   zo   14.5.2008   v   spojení   s   uzneseniami   krajského   súdu   nepochybne vyplýva, že lehota väzby obvineného sa predlžuje nielen vo vzťahu k usmrteniu M. D., ale aj vo   vzťahu   k   usmrteniu   Š.   G.   a   vo   vzťahu   k   ekonomickej trestnej   činnosti.   Týmito rozhodnutiami je podľa názoru krajského súdu pokryté väzobné stíhanie obvineného aj pre skutok vo vzťahu k poškodenému Š. G. a pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin podvodu.

Je nesporné, že tieto skutky a skutok vo vzťahu k poškodenému M. D. boli vedené ako   jedna   trestná   vec   pod   ČVS:   KRP-57/OVK-ZA-2007.   Preto   ani vylúčenie   časti   vecí zo spoločného konania - keď skutok ohľadom M. D. je vedený pod novým číslom, nemá podľa   názoru   krajského   súdu   vplyv   na   dôvodnosť a zákonnosť   väzby   obvineného vo vzťahu   ku   skutkom,   pre   ktoré   podal   prokurátor   návrh na   predĺženie   lehoty   väzby obvineného a ohľadom ktorých rozhodol okresný súd napadnutým uznesením.“

Ústavný súd postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho skutkového a právneho záveru   vo   veci   sťažovateľa   nepovažuje   za   zjavne   neodôvodnený   alebo   arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecný súdom   by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tieto natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne popreli ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie krajského súdu takéto nedostatky nevykazuje a na meritórne preskúmanie uvedeného rozhodnutia preto ústavný súd   nie   je   oprávnený.   Inak   povedané,   po   preskúmaní   spôsobu   a rozsahu   odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad jeho ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku citovaných v napadnutom rozhodnutí, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné   s označenými   článkami   ústavy   a dohovoru.   Preto   bolo   potrebné   sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009