znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 26/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. K., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 8 C 21/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. februára 2006   doručené   podanie   Ing.   E.   K.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., označené ako „Sťažnosť vo veci porušovania zákl. práva v zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní 8 C 21/02 – pôv. 8 C 139/94“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 21/02.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uviedla: «Ústavný súd nálezom č. IV. ÚS 299/04 z 2. marca 2005 rozhodol, že právo mojej klientky vo veci OS Bratislava III č. k. 8 C 21/02, pôv. 8 C 139/94, postupom OS Ba III porušené bolo, tomuto súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov, pričom mojej klientke   nepriznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   s odôvodnením,   že   toto   môže   ale nemusí priznať.

Okresný súd Bratislava III však vôbec nerešpektuje tento nález, resp. príkaz a vo veci je úplne nečinný. Hoci vo vyjadrení pre ÚS SR uviedol, že vo veci koná sudkyňa JUDr. A. M., tejto sudkyni ešte v apríli 2005 vec odňal – príl. 1. Od vynesenia rozsudku z jan. 2003,   kedy   OS   Ba   III   pochybil,   keď   nezaložil   do   spisu   fotografie,   jednoznačne preukazujúce,   že   na   žiadosti   je   len   jeden   podpis   mojej   klientky,   a to   K.,   čím   zavdal odvolaciemu súdu dôvod na jeho zrušenie, uplynuli ďalšie tri roky, kedy moja klientka k úplne   nedôvodným   prieťahom   nijako   neprispela,   naopak,   sťažnosťou   na   MS   SR, odstúpenou preds. KS Ba, na ktorú dodnes nedostala odpoveď, hoci OS Ba III je už pol roka presťahovaný, sa domáha nápravy – príl 2 - 4.

Je teda nesporné, že púhy príkaz na pokračovanie v konaní bez zbytočných prieťahov bez   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   mojej   klientke,   ktorá   mohla prinajmenšom už 3 roky poberať starobný dôchodok, ktorý jej už 10. rok nie je vyplácaný – príl. 5, nebol dostatočným opatrením. Preto vzhľadom na charakter sporu navrhujem, aby ÚS SR túto vec opätovne prijal na ďalšie konanie, v ktorom vysloví tento nález:

„1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 21/02 (pôv. 8 C 139/94) bolo opätovne porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vo veci konať bez ďalších zbytočných prieťahov.

3. Ing.   E. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk, ktorú   je   jej   OS   Ba   III   povinný   zaplatiť   v lehote   2   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť Ing. E. K. trovy tohto konania na účet advokátky v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“»

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   všeobecného   súdu,   v tomto   prípade   okresného súdu, a označeným základným právam (na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov) nie je   žiadna   súvislosť,   ktorá   by   reálne   vytvárala   základ   na   záver   o možnom   porušení uvedeného základného práva.

Ústavný súd z obsahu spisu sp. zn. IV. ÚS 299/04 zistil, že 2. marca 2005 ústavný súd rozhodol o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky nálezom nasledovne:

„1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 21/02 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 139/94) porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 21/02 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť Ing. E. K. trovy konania vo výške 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. V. D., B.“

Nález bol doručený okresnému súdu 6. apríla 2005.

Ústavný   súd   pri   posúdení   sťažnosti   zobral   do   úvahy   predovšetkým   dobu,   ktorá uplynula   od   rozhodnutia   ústavného   súdu.   Pred   rozhodnutím   v tejto   veci   požiadal o informáciu   o stave   konania   okresný   súd,   ktorý   uviedol,   že   vec   po   doručení   nálezu ústavného súdu bola v júni 2005 pridelená konajúcej sudkyni.

Ústavný súd dospel k názoru, že doba, ktorá uplynula od rozhodovania ústavného súdu z 2. marca 2005 (nález bol okresnému súdu doručený 6. apríla 2005), ako aj postup okresného   súdu   nesignalizujú   možnosť   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   vysloviť zbytočné prieťahy v tomto konaní a porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľke bola poskytnutá ochrana jej základného práva nálezom sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. marca 2005, čo ústavný súd považuje v súčasnosti za dostatočné.

Na   základe   týchto   skutkových   okolností,   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn. IV. ÚS 299/04   a obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosť   je   zjavne neopodstatnená, a preto ju z toho dôvodu odmietol už po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2006