znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 26/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ž., zastúpeného advokátom JUDr. P. Ď., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Žiline   z 23. novembra 2004 sp. zn. 1 Tos 98/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Č. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

M.   Č.,   toho   času   vo   výkone   väzby   v   Ústave   na   výkon   väzby   Žilina (ďalej len „sťažovateľ“),   sťažnosťou   doručenou   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný   súd“)   24.   januára   2005   namieta,   že   rozhodnutím   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   z 23. novembra   2004   sp.   zn.   1   Tos   98/04   (sťažovateľ nesprávne uvádza sp. zn. 1 Tos 97/04) došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Podstatou sťažnosti je, že krajský súd konal a rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   zo   17.   júna   2004 sp. zn. 29 T 37/03, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby, neprimerane dlhú dobu, pretože po podaní sťažnosti 17. júna 2004 a jej odôvodnení 29. júla 2004 krajský súd rozhodoval až 23. novembra 2004.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   sťažnosti   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   sťažnosť,   ktorá   je   zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť aj vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   súdu,   v predmetnej   veci   krajského   súdu   ako väzobného súdu, a označeným základným právom podľa ústavy a právom podľa dohovoru nie je žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení týchto práv.

Článok   17   ods.   2   ústavy   upravuje   ústavnoprocesný   princíp   uplatňovaný pri obmedzovaní osobnej slobody ako základnej hodnoty v demokratickom a právnom štáte. K obmedzeniu   osobnej   slobody   podľa   citovaného   článku   môže   dôjsť   len   z   dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami ods. 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Tieto ustanovenia ústavy a dohovoru zjavne nechránia sťažovateľa pred neprimerane dlhou dobou rozhodovania krajského súdu o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu zo 17. júna 2004 sp. zn. 29 T 37/03, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby   (porovnaj   aj   rozsudok   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   Savič v. Slovenská republika). Preto je sťažnosť zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Preto   bolo   potrebné   sťažnosť   odmietnuť   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2005