znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 259/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senátezloženom z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a   zo   sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2,Nitra,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupomOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 87/2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola27. februára 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,   Jakubov   377   (ďalej   len„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2,Nitra,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.zn. 31 Cb 87/2010 o náhradu nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:„Navrhovateľ ⬛⬛⬛⬛ podal dňa 01. 12. 2009 na Okresnom súde Bratislava I proti   odporcovi ⬛⬛⬛⬛ návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   vzhľadom na nespornosť   žalovaného   nároku   na   zaplatenie   dlžnej   sumy   4.579,93   EUR s príslušenstvom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 31 Rob/259/2009.

Dňa   09. 03. 2010   Okresný   súd   Bratislava I   vydal   platobný   rozkaz č. k. 31/Rob/259/2009,   ktorým   zaviazal   odporcu   na   náhradu   žalovanej   sumy s príslušenstvom.

Dňa 24. 03. 2010 odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor. Dňa 30. 04. 2010 zaslal navrhovateľ v súdom určenej lehote vyjadrenie k podanému odporu v uvedenej právnej veci.

Napriek následným urgenciám o vytýčenie termínu pojednávania nebol vykonaný Okresným súdom Bratislava I., už žiadny procesný úkon.

Listom   zo   dňa   30.   05.   2011   navrhovateľ   žiadal   Okresný   súd   Bratislava I, aby v danom spore vytýčil termín pojednávania, nakoľko bolo poukázané na skutočnosť, že navrhovateľ ako   živnostník z dôvodu bezdôvodného neplnenia pohľadávok odporcom sa dostáva do veľmi obtiažnej finančnej situácie.

Okresný   súd   bol   taktiež   urgovaný   formou   e-mailov   právnym   zástupcom navrhovateľa, aby tento vytýčil termín pojednávania čo najskôr podľa možností rozvrhu práce príslušného sudcu.

Navrhovateľ   listom   zo   dňa   22.   09.   2014   podal   predsedníčke   Okresného   súdu Bratislava I sťažnosť, v ktorej upozornil na prieťahy v danom súdnom konaní.

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I odpovedala navrhovateľovi listom zo dňa 17. 10. 2014, že sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná, nakoľko odo dňa 30. 04. 2010, kedy   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   navrhovateľa   k   odporu   odporcu,   nebol   vo   veci vykonaný žiaden úkon súdu.

Navrhovateľ sa riadne a včas (a to bezprostredne po splatnosti jeho pohľadávok) obrátil so žalobou na súd s dôverou, že mu bude poskytnutá súdna ochrana jeho zákonných práv. Nezaplatenie peňažnej pohľadávky a následné prieťahy v súdnom konaní však mali nepriaznivý   vplyv   na   úhradu   jeho   vlastných   záväzkov,   znemožnilo   mu   tak   podnikanie, obstarávanie a následný predaj tovarov a služieb, nebol schopný riadne a včas uhrádzať svoje   záväzky,   čo   viedlo   následne   k   platobnej   neschopnosti   a   v   konečnom   dôsledku ukončeniu vlastnej podnikateľskej činnosti navrhovateľa.

Navrhovateľ   ako   živnostník   sa   vzhľadom   na   skutočnosť   nezaplatenia   peňažnej pohľadávky a prieťahov v predmetnom súdnom konaní, a to napriek zaplateniu nie malej peňažnej sumy súdneho poplatku vopred, dostal do bezvýchodiskovej finančnej situácie v podnikaní, musel ukončiť svoju vlastnú podnikateľskú činnosť, čím došlo k závažnému zásahu do osobnostných aj majetkových práv navrhovateľa.

Nečinnosť súdu v dlhšom časovom období zároveň zvyšuje riziko zníženia finančnej bonity odporcu spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ ako dlžníka do takej miery, že aj v prípade úspechu sťažovateľa v súdnom konaní jeho pohľadávka zostane neuspokojená v dôsledku nemajetnosti odporcu.

Samotná skutočnosť, že došlo k vytýčeniu termínu pojednávania Okresným súdom Bratislava   I   ako   súdu   prvého   stupňa   po   skoro   piatich   rokoch   a   následnému   vydaniu súdneho rozhodnutia, nemožno bez všetkého považovať za dostatočnú nápravu prieťahov a najmä následku, ktorý spôsobili navrhovateľovi, a to aj z pohľadu, že išlo o skutkovo a právne jednoduchý súdny spor.

Za daných okolností máme za to, že ako jediný možný a spravodlivý prostriedok nápravy   a   zmiernenia   ujmy   sťažovateľa   je   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia za niekoľko rokov prieťahov, ktoré v súdnom konaní vznikli a ktoré ho tak zbytočne predĺžili, práve v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava I. Navrhovateľ z tohto   dôvodu   požaduje   za   porušenie   jeho   práva   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 2 120,- EUR (t. j. približne vo výške sumy úrokov z omeškania odo dňa podania návrhu   na   zaplatenie   peňažnej   pohľadávky   do   doby   vyhlásenia   rozsudku   v   danej   veci Okresným súdom Bratislava I).

Vzhľadom k vyššie uvedenému, podávame sťažnosť proti porušeniu základných práv a slobôd v konaní sp. zn. 31 Cb/87/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I. V danom konaní sa od roku 2010, t. j. 4 roky a osem mesiacov nepojednávalo a nevykonal žiaden iný právny či procesný úkon. Domnievame sa, že nekonaním Okresného súdu Bratislava I bolo porušené právo sťažovateľa, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 100 Občianskeho súdneho poriadku len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná a rozhodnutá.

Súd   sa   v   konaní   sp.   zn.   31 Cb/87/2010   touto   zásadou   neriadil   a   porušil   dané ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb/87/2010 porušené bolo.

2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 2 120,- EUR, ktoré mu je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 355,73 EUR (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. Branislava Pecha, PhD., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ ďalej doplnil sťažnosť podaním zo 4. marca 2015, doručeným ústavnémusúdu 11. marca 2015, v ktorom okrem iného uvádza:

«Po   nadobudnutí   právoplatnosti   súdneho   rozhodnutia   –   Rozsudku   Okresného súdu Bratislava   I   zo   dňa   22.   01.   2015   sťažovateľ   zistil,   že   medzičasom   v   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ došlo...   (v   marci   2014)   k   zmenám   v   osobe   spoločníka   a   konateľa a to na osoby, ktoré sú nekontaktné a teda spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ bola medzičasom (v marci 2014) týmto spôsobom „zlikvidovaná.“...

Uvedené   znamená,   že   pohľadávka   sťažovateľa   sa   v   dôsledku   porušenia   práva sťažovateľa, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a to aj napriek úspechu sťažovateľa v súdnom konaní stala de facto nevymožiteľná...

Za daných okolností máme za to, že ako jediný možný a spravodlivý prostriedok nápravy   a   zmiernenia   ujmy   sťažovateľa   (zásahu   do   osobnostných   a   majetkových   práv sťažovateľa), je priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za nevymožiteľnosť práva sťažovateľa a za niekoľko rokov prieťahov, ktoré v súdnom konaní vznikli a ktoré ho tak zbytočne   predĺžili,   a   to   práve   v   dôsledku   nečinnosti   Okresného   súdu   Bratislava   I. Navrhovateľ   z   toho   dôvodu   požaduje   za   porušenie   jeho   práva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 6.699,93 EUR (t. j. sumy istiny vo výške 4.579,93 EUR a sumy 2 120,- EUR vo výške sumy úrokov z omeškania odo dňa podania návrhu na zaplatenie peňažnej   pohľadávky   do   doby   vyhlásenia   rozsudku   v   danej   veci   Okresným   súdom Bratislava I).»

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostisťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývaťaj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecnýmsúdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnostipodľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   (II.   ÚS   184/06),   a   preto   už   k   namietanému   porušovaniuzákladného práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavyje to,   že   musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   mocido základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchtozákladných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva eštemohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základnéhopráva,   ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany,ktorý   ústavný   súd   poskytuje   vo   vzťahu   k   základnému   právu   na   prerokovanie   veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedený právny názor ústavného súdu jeakceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurekproti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.31   Cb   87/2010,   v   ktorom   podľa   neho   okresný   súd   porušil   jeho   základné   právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zo   samotnej   sťažnosti   sťažovateľa,   ako   aj   zo   zistenia   ústavného   súdu   vyplýva,že okresný súd rozsudkom sp. zn. 31 Cb 87/2010 z 22. januára 2015 rozhodol vo vecisamej.   Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností,   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súdrozhodnutím   vo   veci   ešte   pred   doručením   sťažnosti   sťažovateľa   ústavnému   súdu,   t.   j.pred 27.   februárom   2015,   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkonyna odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto už okresný súd nemohol žiadnymústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy   v   ňom,a teda nemohol už ani porušovať základné právo označené sťažovateľom.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní sp. zn. 31 Cb 87/2010 sťažnosťou,ktorá   bola   ústavnému súdu doručená 27. februára   2015,   t. j. v   čase,   keď   okresný   súduž vo veci   nekonal,   resp.   keď   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   31   Cb   87/2010-111z 22. januára 2015 už bol sťažovateľovi doručený 9. februára 2015, k porušovaniu jehozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy už nemohlo dochádzať.

Ústavný   súd   preto   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   po   predbežnomprerokovaní sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Nad   rámec   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   uvádza,   že   priznanie   primeranéhofinančného   zadosťučinenia,   ktorého   sa   sťažovateľ   domáha,   argumentujúc   výškou   ujmyspôsobenej   mu   postupom   všeobecného   súdu,   nie   je   prostriedkom   nápravy   tejto   ujmyspôsobenej mu v konaní pred všeobecným súdom ani účelom konania podľa čl. 127 ústavy,ale je jedným z právnych dôsledkov vyslovenia porušenia práv sťažovateľa ústavným súdomv konaní podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015