znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 259/2013-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť   A.   K.,   zastúpeného   advokátom JUDr. Štefanom   Bugalom,   Advokátska   kancelária,   J.   Fándlyho   32,   Trnava,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 37/2008 (predtým vedenom pod sp. zn. 15 C 70/99) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 C 37/2008   (predtým vedenom pod sp. zn. 15 C 70/99)   p o r u š i l   základné právo A. K., aby sa jeho vec prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 37/2008 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A.   K.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   4   500   €   (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A.   K.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   413,91   €   (slovom štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov), ktorú j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Štefana Bugalu, Advokátska kancelária, J. Fándlyho 32, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 259/2013-8   z   30.   apríla   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   A.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 37/2008 (predtým vedenom pod sp. zn. 15 C 70/99).

1.1 Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sídlach   a obvodoch súdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho Okresného   súdu   Trnava   na   nadobúdajúci   Okresný   súd   Piešťany.   Ústavný   súd   v   úvode konštatuje, že vzhľadom na ustanovenie § 18b ods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov otázku   toho,   či   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   v   okolnostiach   danej   veci,   posudzoval   postup   odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava a nadobúdajúceho Okresného súdu Piešťany ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný súd Piešťany vrátane plnej zodpovednosti   za zbytočné prieťahy v konaní.

2. Zo sťažnosti vyplýva predovšetkým popis úkonov vykonaných účastníkmi konania a okresným súdom v danej veci, ako aj tieto relevantné skutočnosti:

...   S   poukazom   na   kritériá   (predmet   sporu,   ktorý   je   súčasťou   štandardnej rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a   ktorá   nie   je   právne,   ani   skutkovo   zložitá, správanie účastníka konania a či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa), podľa ktorých ústavný súd rozhoduje,   sťažovateľ   je v presvedčení,   že došlo   k   porušeniu   jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a tiež, že nie sú žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľa, ktorý je v tomto spore žalobcom, v súvislosti v prieťahmi v konaní, pričom v danom prípade treba posudzovať postup Okresného súdu v Piešťanoch.

Sťažovateľ tiež dáva do pozornosti Ústavnému súdu, aj ust. § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Sťažovateľ je presvedčený, že takto súd nekonal, pretože Okresný súd v Piešťanoch z vykonaného dokazovania, mal už dávno vo veci rozhodnúť, čím by bol predišiel prieťahom v konaní.

Ak by sa aj Okresný súd bránil s poukazom na veľkú zaťaženosť súdu, eventuálne vysoký nápad vecí, alebo zmeny v konajúcich súdoch, alebo zákonných sudcov, nezbavujú v konečnom dôsledku štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní, najmä ak súd dospeje k záveru, že doterajším postupom Okresného súdu v predmetnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, tým aj k porušeniu jeho základného práva na prejednanie súdnej veci v primeranej lehote.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby túto sťažnosť predbežne prerokoval, uznesením ju prijal na ďalšie konanie a ak tak urobí, netrvám, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a následne, aby takto rozhodol

1./ Základné právo A. K... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu v Piešťanoch, v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/37/2008 porušené bolo.

2./ Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 7C/37/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3./ A. K... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 9.000,- €..., ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4./ Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť A. K... trovy konania v sume 269,58 € (...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu....“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 456/13 z 20. júna 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 10. júla 2013.

3.1   Predsedníčka   okresného   súdu   predložila   vyjadrenie   zákonného   sudcu,   ktorý popísal   chronológiu   úkonov   vykonaných   v danej   veci,   a   vo   vzťahu   k nim   uviedla   tieto relevantné skutočnosti:

„...   Po   oboznámení   sa   s   obsahom   spisového   materiálu   vedeného   pod   sp.   zn. 7C/37/2008 uvádzam nasledovné skutočnosti:

Čo   sa   týka   skutkovej   a   právnej   zložitosti   sporu   ide   o   spor   skutkovo   náročnejší, s potrebou preukazovať podrobne okolnosti trvania spoločnej domácnosti účastníkov. V   konaní   bolo   dvakrát   rozhodnuté   rozsudkom,   pričom   odvolací   súd   rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci prišlo veľakrát k zmene zákonného sudcu, pričom k dôvodom, prečo tak bolo urobené na Okresnom súde Trnava sa neviem   vyjadriť,   avšak   na   Okresnom   súde   Piešťany   došlo   k   zmene   zákonného   sudcu z dôvodov zmeny obsadenia súdu sudcami, resp. z dôvodu preloženie sudcu na iný súd, resp. v súvislosti s práceneschopnosťou zákonného sudcu trvajúcou dlhšie ako 6 týždňov. Sťažovateľ nespôsobil žiadne prieťahy v konaní, avšak viaceré pojednávania boli odročené pre ospravedlnenie sa právnych zástupcov účastníkov. Predvolaní svedkovia sa opakovane na pojednávania nedostavili, preto im aj bola uložená poriadková pokuta. Vo   vzťahu ku   konaniu   na   Okresnom   súde Piešťany   uvádzam,   že sudcovia   podľa možnosti   vo   veci   konali   s   ohľadom   na   zaťaženosť,   avšak   niektoré   termíny   museli   byť zrušené aj pre práceneschopnosť sudcu. V období keď mala vec pridelenú sudkyňa JUDr. Tvrdá   (predtým   Jarošová)   táto   bola   v   období   roka   a   pol   viac   ako   6   mesiacov práceneschopná, čo jej objektívne znemožňovalo vo veci konať a hoci bola vec v období práceneschopnosti   presahujúcej   6   týždňov   pridelená   inému   sudcovi,   bolo   takto prerozdelených viac ako 600 vecí medzi 7 sudcov, preto nebolo objektívne vo všetkých veciach konať aj zastupujúcim sudcom.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu   Hlohovec,   čo   by   malo   prispieť   k   zníženiu   vysokého   nápadu   a   plynulejšiemu vybavovaniu všetkých vecí.

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu zaujal toto stanovisko:

„S poukazom na vyjadrenie Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 27. 06. 2013 jeho predsedníčka   konštatovala,   že   sťažovateľ   nespôsobil   žiadne   prieťahy   v   konaní.   Obrana Okresného súdu Piešťany spočíva len v tzv. objektívnych dôvodoch, pre ktoré tento súd nekonal,   avšak   tento   moment   je   vo   veci   právne   irelevantný.   Na   sťažnosť   na   prieťahy v konaní predsedníčka Okresného súdu Piešťany v upovedomení zo dňa 20. 12. 2012 sama konštatovala, že vznikli prieťahy v danej veci.

V   ostatnom   sa   v   plnom   rozsahu   pridržiavam   podanej   sťažnosti   a   navrhujem Ústavnému súdu Košice, aby vo veci rozhodol podľa návrhu v nej.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania.“

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7 C 37/2008 (predtým vedeného pod sp. zn. 15 C 70/99):

Dňa 24. marca 1999 podal sťažovateľ na Okresnom súde Trnava návrh na zrušenie užívania spoločného nájmu bytu účastníkov proti Z. K. (ďalej len „odporkyňa“).

Dňa 6. mája 1999 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 1. júna 1999 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok. Dňa 19. mája 2000 bola vec prikázaná na ďalšie konanie zákonnej sudkyni. Dňa 22. mája 2000 sťažovateľ požiadal Okresný súd Trnava o nariadenie termínu súdneho pojednávania.

Dňa   6.   marca   2001   Okresný   súd   Trnava   uznesením   vyzval   sťažovateľa   na odstránenie nedostatkov v návrhu na začatie konania.

Dňa 15. marca 2001 sťažovateľ opravil a doplnil podanie.Dňa 22. februára 2002 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. marec 2002. Dňa 22. marca 2002 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 26. marec 2002 na neurčito pre možnosť uzavretia mimosúdnej dohody s odporkyňou. Dňa 25. marca 2002 odporkyňa požiadala o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní.

Dňa 26. marca 2002 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktoré Okresný súd Trnava uznesením odročil na neurčito.

Dňa   13.   mája   2002   Okresný   súd   Trnava   požiadal   sťažovateľa   a   odporkyňu o vyjadrenie, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.

Dňa 20. mája 2002 sťažovateľ oznámil Okresnému súdu Trnava, že k mimosúdnej dohode   nedošlo,   požiadal   o   pokračovanie   v   konaní a zároveň   upravil   návrh   na začatie konania.

Dňa 15. júla 2003 sťažovateľ požiadal Okresný súd Trnava o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 13. októbra 2003 odporkyňa požiadala Okresný súd Trnava o oznámenie stavu konania.

Dňa 9. februára 2004 Okresný súd Trnava oznámil odporkyni stav konania a zároveň požiadal o oznámenie, kedy sa bude nachádzať na území Slovenskej republiky, aby mohol nariadiť termín pojednávania.

Dňa   18.   marca   2004   bolo   Okresnému   súdu   Trnava   doručené   splnomocnenie   na právne zastupovanie v konaní udelené odporkyňou.

Dňa 22. marca 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. máj 2004. Dňa   4.   mája   2004   sa   uskutočnilo   ústne   pojednávanie,   na   ktorom   sa   uskutočnil výsluch účastníkov konania a ktoré bolo uznesením odročené na 17. jún 2004.

Dňa 17. mája 2004 odporkyňa požiadala Okresný súd Trnava o odročenie termínu pojednávania.

Dňa 18. mája 2004 Okresný súd Trnava zrušil nariadený termín pojednávania na základe žiadosti odporkyne.

Dňa 31. augusta 2004 sťažovateľ požiadal Okresný súd Trnava o nariadenie nového termínu pojednávania.

Dňa 1. novembra 2004 Okresný súd Trnava prikázal vec na ďalšie konanie novej zákonnej sudkyni.

Dňa   10.   decembra   2004   Okresný   súd   Trnava   nariadil   termín   pojednávania   na 23. február 2005.

Dňa 23. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom Okresný súd Trnava vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že sťažovateľ je výlučným nájomcom predmetného bytu, a odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania.

Dňa 15. marca 2005 bol vyhotovený písomný rozsudok. Dňa   20.   apríla   2005   bolo   Okresnému   súdu   Trnava   doručené   odvolanie   podané odporkyňou.

Dňa   24.   mája   2005   Okresný   súd   Trnava   zaslal   odvolanie   sťažovateľovi,   aby   sa k nemu vyjadril.

Dňa 24. mája 2005 Okresný súd Trnava vyzval odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie odvolania.

Dňa 14. júna 2005 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu. Dňa 14. júna 2005 odporkyňa zaplatila súdny poplatok. Dňa 8. augusta 2005 Okresný súd Trnava predložil spis s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu.

Dňa 22. novembra 2005 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom odvolací súd uznesením napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa   6.   decembra   2005   bolo   uznesenie   odvolacieho   súdu   so   spisom   doručené Okresnému súdu Trnava.

Dňa   13.   decembra   2005   Okresný   súd   Trnava   nariadil   termín   pojednávania   na 8. marec 2006.

Dňa 8.   marca   2006   sa   uskutočnilo   súdne   pojednávanie,   na ktorom   sa   uskutočnil výsluch odporkyne a ktoré bolo uznesením odročené na 5. máj 2006.

Dňa 5. mája 2006 sa uskutočnilo súdne pojednávanie a bol vyhlásený rozsudok, ktorým Okresný súd Trnava určil, že sťažovateľ je výlučným nájomcom predmetného bytu, a odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania.

Dňa 31. mája 2006 bolo písomné vyhotovenie rozsudku zaslané účastníkom konania. Dňa 22. júna 2006 odporkyňa podala odvolanie proti uvedenému rozsudku. Dňa   4.   júla   2006   Okresný   súd   Trnava   predložil   spis   s   opravným   prostriedkom odvolaciemu súdu.

Dňa 12. júla 2006 odvolací súd vyzval odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie odvolania.

Dňa 3. augusta 2006 odporkyňa zaplatila súdny poplatok. Dňa 8. augusta 2006 odvolací súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu.

Dňa 4. septembra 2006 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu. Dňa 14. novembra 2006 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom odvolací súd uznesením   zrušil   napadnutý   rozsudok   Okresného   súdu   Trnava   a   vec   vrátil   na   ďalšie konanie.

Dňa   23.   novembra   2006   bolo   uznesenie   odvolacieho   súdu   so   spisom   doručené Okresnému súdu Trnava.

Dňa 2. januára 2007 Okresný súd Trnava vyzval účastníkov konania, aby oznámili, aké dôkazy navrhujú vykonať s prihliadnutím na rozhodnutie odvolacieho súdu.

Dňa 22. januára 2007 sťažovateľ a odporkyňa oznámili Okresnému súdu Trnava dôkazy, ktoré navrhujú vykonať.

Dňa 21. mája 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. september 2007. Dňa   17.   septembra   2007   odporkyňa   podala   vzájomný   návrh   odporcu,   ktorým   si uplatňovala v konaní proti sťažovateľovi náhradný byt.

Dňa 18. septembra 2007 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom sa uskutočnil výsluch   účastníkov   konania   aj   svedkov   a   ktoré   bolo   uznesením   odročené   na 15. január 2008. Dňa   4.   decembra   2007   Okresný   súd   Trnava   upovedomil   účastníkov   o   zrušení nariadeného   pojednávania   z   dôvodu   obnovenia   Okresného   súdu   Piešťany   a   prechodu výkonu súdnictva v prerokovávanej veci na tento súd.

Dňa 22. júla 2009 bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi. Dňa 19. januára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. marec 2010.Dňa   5.   marca   2010   okresný   súd   oznámil   účastníkom   konania,   že   nariadené pojednávanie bolo zo zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne zrušené.

Dňa 16. apríla 2010 okresný súd nariadil súdne pojednávanie na 31. máj 2010. Dňa 31. mája 2010 odporkyňa požiadala okresný súd o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní.

Dňa 31. mája 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo uznesením z dôvodu neprítomnosti účastníkov a svedkov odročené na 30. august 2010.

Dňa 30. augusta 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo uznesením odročené na 15. november 2010.

Dňa   8.   septembra   2010   okresný   súd   uznesením   uložil   svedkom   a právnemu zástupcovi odporkyne poriadkovú pokutu pre nedostavenie sa na ústne pojednávanie.Dňa 29. septembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. november 2010. Dňa 19. októbra 2010 svedok podal odvolanie proti uzneseniu o poriadkovej pokute. Dňa 29. októbra 2010 právny zástupca odporkyne a svedok podali odvolanie proti uvedenému uzneseniu.

Dňa 3. novembra 2010 okresný súd upovedomil účastníkov o zrušení nariadeného pojednávania.

Dňa 5. novembra 2010 odporkyňa podala námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni. Dňa 10. februára 2011 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k podanej námietke zaujatosti. Dňa   10.   februára   2011   okresný   súd   predložil   spis   na   rozhodnutie   o námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni odvolaciemu súdu.

Dňa 8. marca 2011 bol spis vrátený okresnému súdu bez vydania rozhodnutia, keďže podaná   námietka   zaujatosti   sa   týkala   len   okolností   spočívajúcich   v postupe   v   konaní o prerokovávanej veci.

Dňa   27.   júla   2011   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o   nariadenie   termínu pojednávania.

Dňa 9. novembra 2011 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni. Dňa 30. decembra 2011 okresný súd oznámil sťažovateľovi stav konania. Dňa 4. septembra 2012 sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 19. decembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. február 2013. Dňa   14.   februára   2013   okresný   súd   upovedomil   účastníkov   o   zrušení   a zmene termínu pojednávania.

Dňa 17. mája 2013 bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 37/2008 (predtým vedenom pod sp. zn. 15 C 70/99) dochádza   k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola závislá iba od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní   k zbytočným   prieťahom.   Dĺžka   napadnutého   konania   inak   ani   podľa   vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci opakovane bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný od 1. júna 1999 do 6. marca 2001 (1 rok a 8 mesiacov), od 20. mája 2002 do   9.   februára   2004   (1   rok   a 8   mesiacov),   od   18.   mája   2004   do   10.   decembra   2004 (6 mesiacov), od 4. decembra 2007 do 19. januára 2010 (2 roky) a zjavne neefektívne bolo konanie okresného súdu aj v období od 3. novembra 2010 do 19. decembra 2012 (2 roky). Okresný   súd   teda   viac   ako   6   a pol   roka   vo   veci   nevykonal   žiadne   úkony   smerujúce k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   žalobca   počas   napadnutého súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovaných článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale   výlučne   v dôsledku   postupu okresného   súdu.   Na „zmeny   obsadenia   súdu   sudcami“ a na „existenciu   systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti“, ktoré podľa predsedníčky okresného súdu „objektívne   znemožňovali   vo   veci   konať“,   nebolo   možné   prihliadať.   Ústavný   súd   už v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS   23/03   a   v   ňom   cit. predchádzajúcu   judikatúru   ústavného súdu),   že nedostatočné personálne obsadenie   súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje   na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9 000 €, pretože   je v právnej   neistote   a okresný   súd „mal   už   dávno   vo   veci   rozhodnúť,   čím   by predišiel prieťahom v konaní“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na dlhodobú absolútnu nečinnosť okresného súdu, na povahu veci, ako aj na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 4 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 8. januára 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 10. júla 2013). Za tri úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál trikrát po 7,81 € (v zmysle   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa predstavujú celkove sumu 413,91 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014