znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 259/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť B. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. V., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   základného   práva   na   prerokovanie   veci   v   jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, zaručeného v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   I   sp. zn. 26 Cb 401/03   z   26.   septembra   2008   a   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp. zn. 1 Cob 129/09 z 10. decembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2010 doručená sťažnosť B. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na prerokovanie   veci   v   jej   prítomnosti,   aby   sa   mohla   vyjadriť   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom, zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 26 Cb 401/03 z 26. septembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Cob 129/09 z 10. decembra 2009.

Zo   sťažnosti   a z jej príloh   vyplýva, že v   konaní vedenom   okresným   súdom   pod sp. zn.   26   Cb   401/03   sa   žalobou   z   8.   októbra   2003   žalobca   domáhal   od   sťažovateľky zaplatenia sumy 52 739,10 Sk s príslušenstvom z titulu uzatvorenej kúpnej zmluvy. Okresný súd 21. júna 2006 vydal platobný rozkaz č. k. 26 Cb 401/03-49, ktorým uložil sťažovateľke zaplatiť   žalovanú   istinu   s   príslušenstvom,   avšak   z   dôvodu   nemožnosti   doručenia   tohto platobného   rozkazu   sťažovateľke   bol   tento   platobný   rozkaz   okresným   súdom   zrušený uznesením č. k. 26 Cb 401/03-54 z 11. septembra 2006 a okresný súd nariadil vo veci pojednávanie. Po vykonaní dokazovania okresný súd v danej veci vyhlásil rozsudok sp. zn. 26 Cb 401/03 z 26. septembra 2008, ktorým žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Podľa   tvrdení   sťažovateľky   okresný   súd   v   danej   veci   rozhodol   napádaným   rozsudkom sp. zn.   26   Cb   401/03   z   26.   septembra   2008   aj   napriek   tomu,   že   jej   ako   účastníčke neumožnil, aby sa vyjadrila k veci. Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že svoju neúčasť na pojednávaniach nariadených okresným súdom vždy riadne ospravedlnila objektívnymi skutočnosťami (spočívajúcimi napr. potvrdením o ošetrovaní člena rodiny a pod.), takže okresný súd podľa nej nemal dôvod na to, aby jej neumožnil osobne zaujať stanovisko k sporu, na čo mala sťažovateľka podľa jej tvrdení právo bez ohľadu na to, že v konaní bola aj kvalifikovane právne zastúpená.

Z   uvedených   dôvodov   podala   sťažovateľka   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu odvolanie, pričom okresný súd ju 6. marca 2009 vyzval, aby sa vyjadrila, či súhlasí s tým, aby   krajský   súd   prerokoval   jej   odvolanie   bez   nariadenia   pojednávania.   Sťažovateľka v zastúpení   právnym   zástupcom   listom   z   20.   marca   2009   vyjadrila   svoj   nesúhlas s prerokovaním jej odvolania bez nariadenia pojednávania krajským súdom a vyslovene sa domáhala jeho nariadenia. V sťažnosti ďalej uviedla, že aj napriek jej výslovnému želaniu, aby krajský súd na prerokovanie jej odvolania nariadil pojednávanie, na ktorom by sa mohla prvýkrát   osobne   vyjadriť   k   sporu,   krajský   súd   toto   nerešpektoval   a rozhodol   bez   jeho nariadenia, čím jej malo byť znemožnené osobne konať pred súdom, a v dôsledku tohto bolo porušené jej základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj jej základné právo na prerokovanie veci v jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „... každý účastník konania musí dostať pred súdom možnosť sa vyjadriť a navrhnúť dôkazy   na   podporu   svojich   tvrdení.   Prvostupňový   súd   napriek   tomu   rozhodol v neprítomnosti sťažovateľky a bez možnosti vyjadriť sa k veci....

Súd v odvolacom konaní rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Urobil tak aj napriek tomu, že bol daný dôvod uvedený v ustanovení § 214 ods. 1, písm. a) Občianskeho súdneho   poriadku   na   nariadenie   pojednávania.   Súd   mal   vo   veci   pojednávať   už   z   toho dôvodu, že prvostupňový súd sťažovateľku nevypočul, hoci na predvolaní na pojednávanie uviedol: Súd považuje za potrebné Vás v tomto konaní vypočuť.

K   právu   na   prerokovanie   veci   sa   viackrát   vyjadril   aj   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky,   ktorý   okrem   iného   uviedol:   Ak   bola   účastníkovi   konania   odňatá   reálna a efektívna (nielen formálna či faktická) možnosť konať pred súdom, spočívajúca práve z objektívneho   hľadiska   právne   i   skutkovo   argumentovať   k   vecnej   a   procesnej   stránke rozhodovanej veci, je daný dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.1 Na poslednom pojednávaní bolo predložené potvrdenie o práceneschopnosti, takže sťažovateľka sa dostaviť nemohla a nemohla sa ani vyjadriť.   Zo zápisnice a ani rozhodnutia pritom nevyplýva žiaden dôvod, prečo prvostupňový súd v priebehu konania zmenil názor a nepovažoval za potrebné už za potrebné sťažovateľku vypočuť.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 1 Cob 129/2009-130 zo dňa 10. 12. 2009 a Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 26 Cb 401/03-100 zo dňa 26. 09. 2009 (správne má byť 26. 9. 2008, pozn.) bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu   a   inú   právnu   ochranu   a   na   prístup   k súdu   podľa   článku   46   odseku   (1)   Ústavy Slovenskej republiky a na verejné prerokovanie jej veci a na možnosť vyjadrenia sa ku všetkým dôkazom podľa článku 48 odsek (2) Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 odseku (1) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 1 Cob 129/2009-130 zo dňa 10. 12. 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, priznal sťažovateľke náhradu trov konania Krajským   súdom   v   Bratislave   vo   výške:   303,   31   €,   odložil   vykonateľnosť   vyššie špecifikovaného rozsudku Okresného súdu Bratislava I., č. k.: 26 Cb 401/03-100 zo dňa 26. 09. 2009 (správne má byť 26. 9. 2008, pozn.) a Rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 1 Cob 129/2009 zo dňa 10. 12. 2009.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata   námietok   sťažovateľky   spočíva   v   jej   tvrdení,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 401/03 a aj krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 129/09 jej zabránili konať pred súdom, a to tým, že okresný súd jej neumožnil osobne sa vyjadriť   k sporu,   pričom   toto   pochybenie nenapravil   ani krajský   súd,   ktorý   napriek   jej výslovnej žiadosti neumožnil jej byť osobne prítomnou na odvolacom konaní, aby sa mohla osobne vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, v dôsledku čoho mali byť porušené jej označené práva.

1.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom sp. zn. 26 Cb 401/03 a jeho rozhodnutím z 26. septembra 2008

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   („ak...   nerozhoduje   iný   súd“),   ktorý   vyplýva z citovaného čl.   127 ods.   1   ústavy, môže   ústavný   súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba   alebo   právnická   osoba   nemôže   domôcť   v   žiadnom   inom   konaní   pred   súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou   označeného základného práva alebo   slobody   oprávnený   konať   alebo   rozhodovať   iný   všeobecný   súd,   ústavný   súd   jej sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých práv,   porušenie   ktorých   sťažovateľka   v   súvislosti   s napádaným   rozhodnutím   okresného súdu sp. zn. 26 Cb 401/03 z 26. septembra 2008 namieta, t. j. základného práva a práva na spravodlivé súdne konanie (právo na prístup k súdu) a základného práva na prerokovanie veci   v   jej   prítomnosti,   aby   sa   mohla   vyjadriť   ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom, neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jej práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou   pred   ústavným   súdom   napadnutého   rozsudku   okresného   sudu   sp.   zn. 26 Cb 401/03   z   26.   septembra   2008   využitím   riadneho   opravného   prostriedku,   a   to odvolania, ktoré sťažovateľka napokon pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj účinne využila, pričom o tomto jej odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 1 Cob 129/09 z   10.   decembra   2009.   Krajský   súd   sa   v   rozsahu   svojho   preskúmavacieho   oprávnenia odvolacieho   súdu   musel   v   podstate   vysporiadať   s   rovnakými   skutkovými   a   právnymi argumentmi, ako sťažovateľka uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu k rozhodnutiu okresnému súdu) už po jej predbežnom   prerokovaní odmietol   pre nedostatok svojej   právomoci   na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 129/09 a jeho rozhodnutím z 10. decembra 2009

Obdobne   aj   v   súvislosti   s   napádaným   rozhodnutím   krajského   súdu   sp. zn. 1 Cob 129/09 z 10. decembra 2009 ústavný súd vzhľadom na citované ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy konštatuje, že keďže sťažovateľka vidí porušenie ňou označených práv v tom, že jej bola odňatá možnosť konať pred krajským (odvolacím) súdom v dôsledku postupu tohto   súdu,   ktorý   napriek   jej   vyslovenej   žiadosti   pojednával   v   jej   neprítomnosti, sťažovateľka mala podľa názoru ústavného súdu z týchto dôvodov možnosť domáhať sa preskúmania postupu krajského súdu využitím mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania   z   dôvodu   uvedeného   v   §   237   písm.   f)   Občianskeho   súdneho   poriadku (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Inými slovami, ak na ochranu označených práv je sťažovateľka podľa osobitných právnych   predpisov   oprávnená   využiť   iné   opravné   prostriedky,   ktoré   pred   podaním sťažnosti   ústavnému   súdu   nevyčerpala,   ústavný   súd   jej   sťažnosť   už   po   predbežnom prerokovaní odmietne pre neprípustnosť.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ústavný súd považuje dovolanie za účinný právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   a   slobôd   v   občianskoprávnom   konaní (napr. I. ÚS 1/00, II. ÚS 31/00, I. ÚS 209/05), preto ho nemožno nahradiť rozhodnutím o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Na   základe   podaného   dovolania   mohlo   dôjsť   k   naplneniu   účelu   sledovaného sťažovateľkou aj v konaní o sťažnosti, a to predovšetkým k zrušeniu rozhodnutia krajského súdu   sp.   zn.   1   Cob   129/09   z   10.   decembra   2009.   Tento   záver   potvrdzuje   aj   §   243b Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorý   umožňuje   dovolaciemu   súdu   zrušiť   rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia   by   sa   dovolací   súd   v   podstate   musel   vyrovnať   s   rovnakými   skutkovými a právnymi argumentmi, ako sťažovateľka uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o   zrušení   napádaného   rozhodnutia   krajského   súdu,   ako   aj   rozhodnutie   o   priznaní   trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010