znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 259/09-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2009 predbežne prerokoval sťažnosť P. Š., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 16 P 137/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. Š. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2009 doručená sťažnosť P. Š., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Martin   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 P 137/07.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde prebieha od 23. mája 2007 konanie vo veci starostlivosti o maloletú L. Š. (ďalej len „maloletá“). Matka maloletej Mgr.   E.   Š.   (ďalej   len   „navrhovateľka“)   podala   proti   sťažovateľovi   návrh   na   zverenie maloletej do   jej   výchovy   a starostlivosti,   na určenie   výživného a určenie   zameškaného výživného.

Podľa   sťažovateľa   napriek   tomu,   že   od   podania   návrhu   uplynulo   viac   ako 21 mesiacov, konanie nie je právoplatne skončené a vo veci nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie.

Dňa 22. januára 2009 podal sťažovateľ predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nedostal odpoveď. Sťažovateľ ďalej uviedol, „že konanie v tejto veci trvá viac ako 21 mesiacov a pritom ide o konanie starostlivosti súdu o maloleté deti, v ktorom mal súd rozhodnúť do 6 mesiacov, je dôkazom   porušenia   môjho   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález,   ktorým   vysloví,   že   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 P 137/07   bolo   porušené   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikáže okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 300 € a úhradu trov konania v sume 245,70 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 P 137/07.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažnosť,   ktorou   sťažovateľ   namieta   porušenie označeného   základného   práva   napadnutým   postupom   okresného   súdu,   je   zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo spisu okresného súdu sp. zn. 16 P 137/07, ktorý si ústavný súd vyžiadal z okresného súdu v záujme posúdenia možnosti prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, je zrejmé, že konanie sa začalo na okresnom súde 23. mája 2007 podaním návrhu navrhovateľky (matky maloletej). Dňa 13. augusta 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. október 2007, z ktorého sa sťažovateľ i jeho právny zástupca ospravedlnili a nezúčastnili sa ho. Dňa 27. septembra 2007 okresný súd ustanovil   maloletej   za   opatrovníka   Úrad   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   M.   (ďalej   len „opatrovník“) a vyzval Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia B. (ďalej len „vojenský úrad“) oznámiť, či sťažovateľ poberá výsluhový dôchodok. Dňa 17. decembra 2007 nariadil okresný súd pojednávanie na 14. január 2008, ktoré bolo pre neprítomnosť sťažovateľa a jeho   právneho   zástupcu   odročené   na   31.   január   2008.   Dňa   21. januára   2008   podal sťažovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci zverenia maloletej do jeho starostlivosti. Okresný súd uznesením z 29. januára 2008 návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia zamietol. V tento deň podal sťažovateľ námietku zaujatosti voči pracovníčke   okresným   súdom   ustanoveného   opatrovníka.   Pojednávanie   nariadené   na 31. január 2008 bolo odročené na 4. február 2008 z dôvodu vypočutia maloletej a pokusu o dohodu   medzi   účastníkmi   konania.   Na   pojednávaní   4. februára   2008   bola   vypočutá maloletá, následne bolo pojednávanie odročené na 7. február 2008 z dôvodu vyhlásenia uznesenia, ktorým bola maloletá zverená do výchovy navrhovateľky. Dňa 18. februára 2008 okresný súd ustanovil znalkyňu z odboru psychológie na vypracovanie znaleckého posudku. Sťažovateľ 6. marca 2008 podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo 7. februára 2008, následne bol 14. apríla 2008 spis s odvolaním predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd uznesením z 27. júna 2008 potvrdil rozhodnutie   okresného   súdu   (spis   bol   vrátený   okresnému   súdu   7.   augusta   2008).   Dňa

24. septembra 2008 okresný súd predložil krajskému súdu spis s odvolaním sťažovateľa proti   uzneseniu   okresného   súdu   zo   16.   januára   2008   o   ustanovení   opatrovníka   a   proti uzneseniu okresného súdu z 29. januára 2008 o zamietnutí návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia. Krajský súd uzneseniami z 18. februára 2009 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenia okresného súdu (spis bol okresnému súdu vrátený 21. apríla 2009). Dňa 14. mája 2009 okresný súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie, či trvajú na podaných   návrhoch   (navrhovateľka   doručila   vyjadrenie   okresnému   súdu   25.   mája 2009 a sťažovateľ 1. júna 2009). Dňa 2. júna 2009 nariadil okresný súd pojednávanie na 29. jún 2009 s tým, že 8. júna 2009 si vyžiadal správy od zamestnávateľa navrhovateľky, Sociálnej poisťovne B., ustanoveného opatrovníka a vojenského úradu a zároveň uznesením zrušil uznesenie z 18. februára 2008 o ustanovení znalkyne, na základe vyjadrenia účastníkov konania a ich súhlasu.

Z   uvedených   skutočností   vyplýva,   že   okresný   súd   vo   veci   konal   priebežne a k predĺženiu napadnutého konania neprispel.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00, I. ÚS 379/06). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť všeobecného súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, I. ÚS 69/06). Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že ak by v budúcnosti v postupe okresného súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podal sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2009