znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 259/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   a rozhodnutím   Obvodného pozemkového úradu P. č. OPÚ-2005/2615-2 z 15. februára 2005, rozsudkom Krajského súdu   v Prešove   č.   k.   3   Sp   14/2005-14   zo 7.   júna   2005   a rozsudkom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž-o-KS 102/2005 z 2. februára 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2006 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „Dohovor“)   postupom   a rozhodnutím   Obvodného   pozemkového úradu   P.   (ďalej   len „pozemkový úrad“) č. OPÚ-2005/2615-2 z 15. februára 2005, rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Sp 14/2005-14 zo 7. júna 2005 a rozsudkom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   3   Sž-o-KS 102/2005 z 2. februára 2006.

Zo   sťažnosti   a predložených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   si   podaním z 28. decembra   2004   uplatnil   reštitučný   nárok   k pozemkom   nachádzajúcim   sa v katastrálnom území P. na neexistujúcom Obvodnom pozemkovom úrade S., keďže sa domnieval, že v S., ako bývalom okresnom sídle, takýto úrad existuje. Miestne a vecne príslušnému pozemkovému úradu bolo podanie sťažovateľa doručené až 7. februára 2005, t. j. po uplynutí lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov ustanovenej v § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003   Z.   z.   o navrátení   vlastníctva   k pozemkom   a o zmene   a doplnení   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   180/1995   Z.   z.   o niektorých   opatreniach   na usporiadanie   vlastníctva   k pozemkom   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon č. 503/2003 Z. z.“).

Na tomto základe pozemkový úrad napadnutým rozhodnutím rozhodol, že sťažovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. na vrátenie vlastníctva k pozemku z dôvodu,   že reštitučný   nárok bol uplatený oneskorene. Sťažovateľ požiadal v zákonnej lehote o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia pozemkového úradu krajský súd. Krajský súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie pozemkového úradu potvrdil.

Proti   napadnutému   rozsudku   krajského   súdu   sa   sťažovateľ   odvolal.   O odvolaní rozhodol   napadnutým rozsudkom   najvyšší súd,   ktorý   rozsudok   krajského súdu   potvrdil. V odôvodnení rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž-o-KS 102/2005 z 2. februára 2006 sa okrem iného uvádza:

„...Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého   obvode   vlastnila   pozemok,   a zároveň   preukáže   skutočnosti   podľa   §   3. Neuplatením práva v lehote právo zanikne.

V zmysle uvedeného ustanovenia zákona, oprávnená osoba musí uplatniť nárok na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok. Navrhovateľ podanie, ktorým uplatnil nárok na pozemok adresoval neexistujúcemu Obvodnému pozemkovému úradu   S..   Príslušné   krajské   pozemkové   a obvodné   pozemkové   úrady   boli   zriadené ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 518/2003 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2004 so sídlami a s územnou pôsobnosťou vymedzenou v prílohe č. 1 tohto zákona.   Podľa prílohy tohto zákona pozemkový úrad pre Okresy S. a P. má sídlo v P.. Z obsahu odvolania, z poukazu navrhovateľa na zák. č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že navrhovateľ si pomýlil obvodný pozemkový úrad s obvodným úradom, ktorý v zmysle prílohy č. 2 tohto zákona má stále pracovisko v S.. Lehota v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. je hmotnoprávnou lehotou na uplatnenie   hmotnoprávneho   nároku   na   navrátenie   vlastníctva   s uplynutím   ktorej   zákon spája zánik práva. Nepostačuje preto ako pri procesných lehotách podanie zásielky na poštu (§ 27 ods. 3 Správneho poriadku).

Najvyšší súd zistil, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne, preto napadnutý rozsudok potvrdil.“.

Sťažovateľ   sa   s argumentáciou   obsiahnutou   v napadnutých   rozhodnutiach pozemkového úradu, krajského súdu a najvyššieho súdu o zániku jeho reštitučného nároku z dôvodu, že bol uplatený po lehote, nestotožňuje, a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho   sťažnosti   vyslovil,   že   konaním   a postupom   pozemkového   úradu,   krajského   súdu a najvyššieho súdu v konaniach vedených pod č. OÚP 2005/2615, 3 SP 14/05 a 3Sž-o-KS 102/05 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a zároveň zrušil napadnuté rozsudky krajského súdu a najvyššieho súdu, prikázal súdom vo veci konať a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 60 000 Sk, ako aj úhradu trov konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ zároveň s predložením sťažnosti požiadal ústavný súd aj o ustanovenie právneho zástupcu pre jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom s poukazom na svoje sociálne a majetkové pomery.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a aké   skutkové   a právne   závery zo skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou,   prípadne medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách   (I.   ÚS   13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu   môžu   byť   teda   predmetom   kontroly   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   konštatoval,   že v zmysle platných právnych predpisov bol na základe žaloby sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia pozemkového úradu oprávnený rozhodnúť krajský súd a o napadnutom rozsudku krajského súdu bol na základe odvolania sťažovateľa oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, čo v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu,   a preto   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v častiach,   ktorými   namieta   porušenie svojich práv rozhodnutím pozemkového úradu č.   OPÚ-2005/2615-2 z 15. februára 2005 a rozsudkom krajského súdu č. k. 3 Sp 14/2005-14 zo 7. júna 2005, odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ ide o rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž-o-KS 102/2005 z 2. februára 2006,   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   preskúmal   jeho odôvodnenie, a na tomto základe konštatoval, že napadnutý rozsudok je riadne odôvodnený, nie   je   arbitrárny,   pričom   skutkové   a právne   závery,   o   ktoré   sa   opiera,   sú   z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať o jeho ďalších návrhoch.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006