znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 259/05-16

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16. decembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť M., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. M. K., N., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia   podľa čl.   16   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vydaním (14. júna 2005) a realizáciou (21. júna 2005) príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov Úradom justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici so súhlasom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť M., spol. s r. o., B. v časti namietajúcej porušenie základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

2. Sťažnosť M., spol. s r. o., B. v časti namietajúcej porušenie základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. augusta 2005   doručené   podanie   M.,   spol.   s   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   JUDr.   M.   K.,   N.,   ktoré   bolo   označené   ako „Sťažnosť   proti   porušovaniu základných   práv   a slobôd   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky“.   Z jeho   obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 ústavy vydaním príkazu na   prehliadku   iných   priestorov   a   pozemkov   (ďalej   len   „príkaz“)   Úradom   justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) so súhlasom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005 (14. júna 2005) a realizáciou (21. júna 2005) uvedeného príkazu. Sťažovateľka tiež požaduje zrušenie tohto príkazu.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   14.   júna   2005   krajské   riaditeľstvo v zmysle § 83a ods. 1 Trestného poriadku nariadil vykonať prehliadku iných priestorov a pozemkov, kde má podnikateľské priestory sťažovateľka, lebo je tu dôvodné podozrenie, že   sa   tu   nachádzajú   veci   dôležité   pre   trestné   konanie,   a to   konkrétne   veci   súvisiace s nezákonným konaním majiteľa a konateľa spoločnosti O., s. r. o., a sťažovateľky.

Príkaz odôvodnilo krajské riaditeľstvo tým, že vyšetrovateľ krajského riaditeľstva 10. júna 2005   začal   trestné stíhanie pre   trestný   čin   sprenevery   podľa   § 248   ods.   1   a   5 Trestného zákona, z ktorého je podozrivý A. O., a to na tom skutkovom základe, že predal majetok sťažovateľky tretím osobám bez súhlasu druhého majiteľa, pričom s finančnými prostriedkami   z predaja   sa   s druhým   spoločníkom   nerozdelil,   tieto   použil   pre   vlastnú potrebu. Krajské riaditeľstvo uviedlo v príkaze, že získané prostriedky majú mimoriadny význam pre trestné   konanie. Sťažovateľka ďalej rozsiahle cituje relevantné ustanovenia ústavy, Trestného poriadku a judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa práva na súkromie. Neskôr tiež pripomína posudzovanie zásahov do práva na súkromie Európskym súdom pre ľudské práva z hľadiska proporcionality. Podľa názoru sťažovateľky vydaním a vykonaním príkazu   došlo   k porušeniu   jej   ústavných   práv,   a   to   základného   práva   týkajúceho   sa nedotknuteľnosti obydlia v zmysle čl. 21 ods. 1 ústavy, základného práva vyplývajúceho z čl.   16   ods.   1   ústavy,   upravujúceho   nedotknuteľnosť   osoby   a jej   súkromia   a zo   strany vyššie uvedených štátnych orgánov k nerešpektovaniu čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 4 a čl. 152 ods. 4 ústavy a ďalej § 1 ods. 1 a § 2 ods. 4 a 5 Trestného poriadku.

Tento právny názor opiera o skutočnosť, že A. O. ako konateľ sťažovateľky, ktorý koná   a podpisuje   samostatne,   viedol   túto   spoločnosť   riadne.   Sťažovateľka   považuje skutočnosti uvedené v odôvodnení príkazu za nepravdivé, pretože vychádzali z trestného oznámenia   pravdepodobne   podanom   spolumajiteľom   sťažovateľky.   Orgány   činné v trestnom konaní sa nepokúsili získať doklady bez prehliadky. Z odôvodnenia príkazu nie je vôbec zrejmé, ako došli orgány činné v trestnom konaní k podozreniu, že sú splnené podmienky na jeho vydanie. To považuje sťažovateľka za prejav svojvôle orgánov verejnej moci. Sťažovateľka sa nestotožňuje s vhodnosťou vykonania prehliadky.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1.   Vydaním   príkazu   na   prehliadku   iných   priestorov   a pozemkov   Krajského riaditeľstva   PZ   v Banskej   Bystrici,   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   so   súhlasom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici č. k. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005 z 14. 6. 2005 bolo porušené základné právo sťažovateľa na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Realizáciou   príkazu   na   prehliadku   iných   priestorov   a pozemkov   Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície, ktorý bol schválený Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici č. k. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005 zo dňa 14. 6. 2005 Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície dňa 21. 6. 2005 o 7.40 hod. bolo porušené základné právo sťažovateľa na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

3.   Príkaz   na   prehliadku   iných   priestorov   a pozemkov   Krajského   riaditeľstva   PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície, ku ktorému dala súhlas Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici č. k. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005 z 14. 6. 2005 sa zrušuje.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

1. Sťažovateľka namieta porušenie svojho práva na súkromie podľa čl. 16 ods. 1 ústavy príkazom a vykonaním prehliadky iných priestorov a pozemkov. Sťažovateľka je právnickou osobou. Aj keď čl. 127 ústavy výslovne umožňuje právnickým osobám podávať ústavnú sťažnosť („ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach... právnických osôb...“), z povahy niektorých   základných   správ   a slobôd   vyplýva,   že   právnické   osoby   nemôžu   byť   ich nositeľom. Sťažovateľka nemôže byť nositeľom práva na súkromie v šírke, ako ho priznáva čl. 16 ústavy. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť ako sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou.

2. Sťažovateľka ďalej namieta porušenie práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 ústavy. Ústavný súd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (sťažnosť č. 37971/97 Société Colas Est and Others v. France), ako aj na základe svojej judikatúry (II. ÚS 74/04) uznáva právnické osoby za nositeľov práva na nedotknuteľnosť obydlia - podnikateľských priestorov.

Podstatou   sťažnosti   je   nespokojnosť   sťažovateľky   s odôvodnením   príkazu   na prehliadku   iných   priestorov   a   pozemkov.   Sťažovateľka   je   nespokojná   hlavne s hmotnoprávnou   stránkou   trestnej   veci.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   podľa   tvrdenia sťažovateľky trestný čin sprenevery nemohol byť spáchaný, a preto nebol ani dôvod na vydanie a realizáciu príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a príloh k nej konštatuje, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Ochrana právnických osôb pri rešpektovaní ich sídla nie je taká intenzívna, ako to je pri ochrane obydlia fyzických osôb. V danom prípade orgány činné v trestnom konaní postupovali riadne podľa zákonných predpisov. Trestné stíhanie bolo začaté (§ 160 Trestného poriadku), aby orgány činné v trestnom konaní mohli využiť oprávnenia podľa Trestného poriadku na zistenie, či je trestné oznámenie dôvodné. Trestný poriadok súčasne zabezpečuje   ochranu   pred   zneužívaním   zaisťovacích   inštitútov   v prípravnom   konaní dozorom prokurátora. Po zhromaždení dôkazov vyšetrovateľ rozhodne o tom, či vznesie obvinenie,   prokurátor   o tom,   či   podá   obžalobu,   a súd   vyrieši   otázku   viny   a trestu. Dozorujúci   prokurátor   na   základe   žiadosti   sťažovateľa   z   18.   júla   2005   preskúmal vyšetrovací spis sp. zn. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005 s dôrazom na skutočnosti namietané aj v tejto   sťažnosti   (upovedomenie   o výsledku   preskúmania   postupu   vyšetrovateľa   sp.   zn. Kv 35/05   z 3. augusta   2005)   a   v tejto   súvislosti   konštatoval,   že „postup   konajúcej vyšetrovateľky bol zákonný, pretože postupovala v zmysle ustanovení § 83 ods. 1 Tr. por. a § 83a   ods.   1   Tr.   por.   a z dôvodov,   ktoré   sú   rozvedené v odôvodnení   vydaných   vyššie citovaných príkazov“.

Ústavný súd nie je oprávnený vyjadrovať sa v prípravnom konaní k hmotnoprávnej stránke   trestnej   veci,   v opačnom   prípade   by   nahrádzal   právomoc   orgánov   činných v trestnom   konaní.   Ústavný   súd   preskúmal   iba   základné,   hlavne   formálne   náležitosti namietaného zásahu, ktoré považoval v tomto prípade za splnené.

Ústavný súd vychádzajúc zo zistených skutkových okolností, z právnych východísk a záverov sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 ústavy odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2005